Z údajov, ktoré pripravil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) na porovnanie z oblasti verejného zdravotného poistenia medzi Slovenskom a Českom, vychádza, že do českého zdravotníctva naďalej plynie viac zdrojov ako na Slovensku. Z porovnania zároveň podľa ÚDZS vyplýva, že Slovensko sa môže ku kvalite zdravotnej starostlivosti Česku priblížiť alebo vzdialiť práve tým, ako efektívne dokáže so svojimi obmedzenými zdrojmi verejného zdravotného systému hospodáriť. Analytik INESS Martin Vlachynský si však myslí, že ani nevieme povedať, či a ako je náš systém neefektívny, pretože sa nič poriadne nemeria a nehodnotí.
Úrad si je vedomý, že do hľadania súladu medzi zdrojmi a potrebami je zapojených viac faktorov ako len mechanické a nepopulárne zvyšovanie zdravotných odvodov. „Úroveň organizácie práce, zdravotnej prevencie, tlak na hospodárnosť sú významné činitele zdravotnej politiky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k poznaniu, že efektívne minuté euro prináša vyššiu hodnotu za peniaze ako dve eurá vynaložené neefektívne,“ dodáva ÚDZS.
V oboch krajinách je podobný systém
Financovanie verejného zdravotného poistenia na Slovensku je ekonomicky aktívnymi poistencami (EAP) zabezpečované platbou poistného, ktorá sa vyberá formou zdravotných odvodov. Za približne 56 percent poistencov platí poistné štát. Ide najmä o dôchodcov, deti, študentov, matky na materskej a rodičovskej dovolenke a nezamestnaných evidovaných na úrade práce. Ako ÚDZS vypočítal, poistné platené štátom za takýchto poistencov dosiahlo na Slovensku v roku 2023 sumu 2,081 miliardy eur, čo predstavovalo 29 percent z celkového verejného zdravotného poistenia.
Táto suma bola určená tak, aby spolu so zdravotnými odvodmi ekonomicky aktívnych občanov pokryla očakávané výdavky verejného zdravotného systému. Od roku 2024 sa pri platbe za poistencov štátu uplatňuje sadzba vo výške 4,5 percent z vymeriavacieho základu, ktorým je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov. Výška sadzby v roku 2025 by mala zostať na rovnakej úrovni, teda 4,5 percent, od roku 2026 by sa mala zvýšiť na 5 percent.
„V Česku funguje systém financovania verejného zdravotného poistenia podobne ako na Slovensku. Ekonomicky aktívni poistenci platia poistné formou zdravotných odvodov a za obdobnú skupinu poistencov ako na Slovensku platí poistné štát,“ približuje ÚDZS. V roku 2023 bol podiel poistencov štátu v Česku taktiež na úrovni 56 percent. Poistné platené štátom za jeho poistencov predstavovalo 30 percent celkových zdrojov zo zdravotného poistenia, čo je zaokrúhlene o jeden percentuálny bod viac ako na Slovensku. Výška poistného v Českej republike je stanovená zákonom ako 13,5 percent z určeného vymeriavacieho základu. Pre zamestnancov je vymeriavacím základom hrubá mzda a pre poistencov štátu je vymeriavací základ stanovený zákonom.
Rozdiely opäť narastú
Podiel poistencov štátu na celkovom počte poistencov je v obidvoch krajinách na úrovni okolo 56 percent a klesá. ÚDZS ale upozorňuje, že podiel platby za poistencov štátu na celkových zdrojoch však bol v rokoch 2020 až 2022 na Slovensku výrazne nižší ako v Česku. Vlani sa však významne zvýšil a priblížil sa k úrovni, ktorú dosahuje u našich západných susedov. „V roku 2024 sa na základe prognóz predpokladá opätovný pokles podielu poistného plateného štátom. Je to čiastočne spôsobené miernym znížením platby za poistenca štátu oproti roku 2023, ale rozhodujúci vplyv bude mať zvýšenie odvodového zaťaženia pre ekonomicky aktívnych poistencov o 1 percentuálny bod od nového roku,“ vysvetľuje úrad pre dohľad.
Podobný vývoj je podľa neho možné sledovať aj pri mesačnej platbe za jedného poistenca štátu. Platba za poistenca štátu na Slovensku v rokoch 2020-2022 stagnovala, v roku 2023 došlo k výraznému skoku a priblížila sa k úrovni Česka. „V roku 2024 sa však rozdiel medzi mesačnou platbou za poistenca štátu bude opäť zvyšovať. V roku 2022, keď bol rozdiel medzi platbou za poistenca štátu medzi krajinami najvyšší, platba v Česku prevyšovala platbu na Slovensku takmer dvojnásobne. V roku 2023 bola platba u susedov vyššia približne o 32 percent, v roku 2024 sa predpokladá rozdiel vo výške 41 percent,“ približuje ÚDZS.
Vďaka vyšším zárobkom je aj mesačná platba poistného za EAP vyššia v Česku ako na Slovensku. Rozdiel medzi krajinami však nie je taký významný ako v prípade platby za poistencov štátu. V roku 2021 bol rozdiel 21 percent, v rokoch 2022 a 2023 platili českí ekonomicky aktívni poistenci viac o 24 percent.
„ÚDZS preto podporuje všetky kľúčové reformy, počnúc plnohodnotným zavedením klasifikačno-úhradového mechanizmu DRG, cez optimalizáciu siete nemocníc, reformu ambulantnej starostlivosti až po dostatočnú výchovu nových medikov a zdravotných sestier, pretože ich nedostatok je alarmujúci a má zásadný vplyv na kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ dodáva predseda úradu Michal Palkovič.
Analytik: Príliš veľká centralizácia
Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS, si myslí, že zvýšiť efektívnosť je možné vždy a všade, žiaden systém nefunguje na hranici možného. Slovenský systém je podľa neho veľmi centralizovaný, presiaknutý mikromanažmentom na jednej strane a absenciou dlhodobých cieľov, stratégií a vízií na strane druhej, čo je dané aj nestabilitou na vedúcich pozíciách vo verejnej správe v oblasti zdravotníctva. „My vlastne ani nevieme povedať, či a ako je neefektívny, pretože sa nič poriadne nemeria a nehodnotí. Tušíme to tak nejak len anekdoticky,“ pripomína Vlachynský.
Konštatuje, že zdravotnícky systém veľmi málo využíva na podporenie efektívnosti to, čo využíva súkromný sektor – podnikateľské objavovanie, spätnú väzbu z trhu, inovácie, konkurenciu, ponúka málo otvorených investičných príležitostí. „Ako príklad rád uvádzam Singapur, ktorý ma jeden z najvýkonnejších zdravotných systémov sveta, a pritom ho stojí len zhruba 5 percent ekonomiky,“ poznamenáva analytik.
Zároveň sa však pýta, prečo by sme mali Česko vlastne dobiehať? „Česko je bohatšie a má v zdravotníctve viac zdrojov, má preto ekonomický náskok. Náskok má aj historický, lekárska veda a inštitúcie tam boli ďalej už pred 150 rokmi. Aby sme ho dobehli bez dobehnutia ekonomického, museli by sme byť oveľa efektívnejší ako Česko. Ale to nie sme,“ uzatvára Vlachynský.
Potrebné bude viaczdrojové financovanie
Naďa Trenčanská Bedušová, výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP), si zase myslí, že naše zdravotníctvo a najmä ambulantný sektor je ešte stále výrazne podfinancovaný. „Dostatočné financovanie a efektivita by však mali ísť ruka v ruke. Výraznú úsporu by sme určite dosiali, ak by bolo naplno spustené E-zdravie so všetkými fukcionalitami, ako je napríklad E-lab, prostredníctvom, ktorého by sa zamedzilo opakovaným a najmä zbytočným laboratórnym a zobrazovacím vyšetreniam,“ vysvetľuje Trenčanská Bedušová.
Určite je podľa nej nutná aj zásadná optimalizácia poskytovanej zdravotnej starostlivosti. „Čo si ale musíme pripustiť je najmä fakt, že na kvalitnú a modernú zdravotnú starostlivosť nikdy nebude dostatok prostriedkov z verejných zdrojov. Obyvateľstvo nám starne, výrazne sa mení populačná krivka, toto si musíme priznať a začať sa tomu prispôsobovať. Pomenovať problémy pravým menom a mať odvahu prijať aj politicky nepopulárne opatrenia. V budúcnosti sa bez viaczdrojového financovania určite nezaobídeme,“ uzatvára výkonná riaditeľka ZAP.
Jozef Brezovský
