Novela zákona o poskytovateľoch o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti priniesla urýchlenie procesu inovácií a aktualizácií minimálnych štandardov ďalšieho vzdelávania. Inovácia sa týka najmä zdravotníckeho povolania lekár, v ktorom bolo inovovaných približne sto minimálnych štandardov špecializačného a certifikačného štúdia. Ďalšie inovácie sú v procese rozpracovania. Zmeny víta aj Lekárske odborové združenie (LOZ). Odborníci sa tiež zhodujú, že ministerstvo tým reflektuje na potreby doby.
Novela zákona o poskytovateľoch o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v oblasti zdravotníckeho vzdelávania priniesla s účinnosťou od júna tohto roka urýchlenie procesu inovácií a aktualizácií minimálnych štandardov ďalšieho vzdelávania.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že inovácia minimálnych štandardov sa týka najmä zdravotníckeho povolania lekár, v ktorom bolo inovovaných približne sto minimálnych štandardov špecializačného a certifikačného štúdia. „Ďalšie inovácie sú v procese rozpracovania,“ uviedol pre Zdravotnícky denník komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých Slovenskej republiky Rastislav Zanovit pre Zdravotnícky denník hovorí, že rezort zdravotníctva musí reflektovať na potreby doby a pružne prispôsobovať napríklad povinnú predatestačnú prípravu. Podľa jeho slov je nevyhnutnosť, že si napríklad atestovaní internisti za istých a vopred daných podmienok v kratšom čase môžu doplniť vzdelávanie v odbore všeobecné lekárstvo.
Definovanie výstupných vedomostí
V minimálnych štandardoch sú po prvýkrát zadefinované výstupné vedomosti a zručnosti lekára po absolvovaní špecializačného štúdia alebo certifikačnej prípravy. Ďalšou zmenou v rámci inovácie minimálnych štandardov je zrušenie písomnej práce ako súčasti špecializačnej skúšky alebo nahradenie inou podmienkou, respektíve aktivitou, podľa návrhov odborníkov v jednotlivých špecializáciách.
„V rámci inovácie minimálnych štandardov boli do všetkých štandardov zapracované špecifické témy, identifikácia násilia páchaného na dieťati, mužoch, ženách a senioroch vo všetkých jeho formách, vrátane sexuálneho zneužívania dieťaťa a sexuálneho vykorisťovania dieťaťa, spolupráca s príslušnými štátnymi orgánmi, s ktorými má byť uchádzač počas štúdia oboznámený,“ tvrdí komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.
Mohlo by vás zaujímať
Témy boli navrhnuté nadväzne na požiadavky a úlohy vyplývajúce z plnenia akčných plánov, národných a nadnárodných programov a iných dokumentov. Inovácie minimálnych štandardov aj skrátenie vzdelávania sa týkajú aj lekárov, ktorí sú v súčasnosti zaradení do špecializačného štúdia.
„Vzdelávacia ustanovizeň môže za okolností hodných osobitného zreteľa umožniť účastníkovi študijného programu dokončiť vzdelávanie v súlade s minimálnym štandardom, podľa ktorého sa začal vzdelávať, pričom vzdelávacia ustanovizeň musí umožniť účastníkovi študijného programu dokončiť vzdelávanie v súlade s minimálnym štandardom podľa ktorého sa začal vzdelávať vždy, ak má splnené podmienky vyplývajúce z akreditovaného študijného programu, v ktorom bol pôvodne zaradený,“ uvádza ministerstvo.
V súvislosti so vzdelávaním lekárov sa kvôli byrokracii odstránila povinnosť dokladovania úradne osvedčených kópií dokladov pri zaraďovaní do špecializačných a certifikačných študijných programov. Novela zákona priniesla aj úpravu ustanovení o podmienkach akreditácie študijných programov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov so zámerom odbyrokratizovania, zmenu povinnosti vzdelávacej ustanovizne uskutočňovať v kalendárnom roku špecializačnú skúšku u lekárov a zubárov v troch termínoch.
Jedna časť predatestačnej prípravy
Hovorkyňa Slovenskej lekárskej komory Nancy Závodská zmeny v atestačnom vzdelávaní vysvetľuje podrobnejšie. Pri skrátení z dvoch na jeden rok išlo podľa jej slov len o jednu časť predatestačnej prípravy.
„Celý čas predatestačnej prípravy je väčšinou dlhý štyri až päť rokov, závisí to od konkrétneho odboru, žiadna predatestačná príprava nemôže trvať jeden až dva roky. Treba si uvedomiť, že predatestačná príprava neznamená len teoretickú prípravu, ale aj nadobúdanie určitých zručností nevyhnutných pre prácu v danom odbore. Napríklad chirurg musí absolvovať určité druhy operácií v určitom počte,“ tvrdí. Pri niektorých odboroch je podľa nej pravdepodobne ešte možnosť skrátenia predatestačnej prípravy. „Pri niektorých, hlavne chirurgických, by ďalšie skracovanie bolo kontraproduktívne – nebolo by vhodné,“ dodáva.
Problém je aj v tom, že podľa Zanovita za desať rokov nebude mať svojho všeobecného lekára nie 300-tisíc poistencov ako je tomu dnes, ale možno aj trikrát toľko. „Podmienky sa musia meniť, lebo niektoré odbornosti sa menia tak dynamicky, že to, čo stačilo vedieť pred 10 rokmi, už dnes je málo a niečo je zbytočné. Napríklad ja som pripomienkoval vo všeobecnom lekárstve pre dospelých, že načo nám je vedieť urobiť punkciu kostnej drene, keď to nikdy nebudeme na ambulancii robiť. Radšej tam treba zaradiť ultrasonografiu, ktorú už teraz mnohí všeobecní lekári pre dospelých na svojich ambulanciách robia. No žiaľ, nebol som úspešný a môj návrh neprešiel,“ upozorňuje.
Odborári zmeny vítajú
LOZ tvrdí, že už dlhodobo poukazuje na neprimeranú dĺžku a podmienky absolvovania atestačného štúdia. Ako vyplýva z prieskumu medzi mladými lekármi v Českej republike a na Slovensku, komplikovanosť atestačného vzdelávania je hlavným dôvodom, prečo mladí slovenskí lekári po skončení lekárskej fakulty odchádzajú do zahraničia. „Z vyše 40 atestastačných a špecializačných programov, ktoré na Slovensku máme, až 35 z nich má nároky vyššie ako sú v Európskej únii, čo zbytočne odrádza mladých lekárov zostať na Slovensku,“ tvrdí LOZ.
Vláda sa k reforme v oblasti atestačného vzdelávania písomne zaviazala spolu s ďalšími bodmi v memorande, ktoré ešte v roku 2022 podpísala s LOZ. Prijaté zmeny by napomohli aj tomu, aby sa do zdravotníctva časom vracalo viac lekárov zo zahraničia, pretože tieto zmeny im uľahčia ich profesionalizáciu. Zároveň reforma vzdelávania mladých lekárov môže podľa LOZ priniesť viac špecialistov do ambulancií a regiónov.
„Sme preto radi, že aj keď po tak dlhej dobe, a až po zásahu pána premiéra, ministerstvo zdravotníctva naše návrhy akceptovalo a niektoré z nich schválilo. Je však nevyhnutné, aby boli opravené i ďalšie veci,“ uviedol predseda LOZ Peter Visolajský. Odborári v januári tohto roka spolu so zástupcami mladých lekárov v oblasti otorinolaryngológie vyzvali ministerstvo zdravotníctva na skrátenie praxe na koncovom pracovisku z 24 mesiacov na 12 mesiacov. Ministerstvo túto požiadavku napokon akceptovalo.
Miroslav Homola