Závislosti sú ľudskou prirodzenosťou. Majú však veľké dopady na sociálnu, zdravotnú a ekonomickú úroveň v krajine. Štáty by sa preto mali sústrediť na minimalizovanie rizík pri závislostiach, ktoré ľuďom viac ubližujú. Ide najmä o fajčenie, pri ktorom majú pacienti v súčasnosti k dispozícii alternatívne a menej škodlivé výrobky. Po tých by mali siahnuť najmä fajčiari, ktorí nemôžu alebo nechcú prestať s klasickými cigaretami. Vedenia štátov by sa tiež mali zamerať na cielenejšiu reguláciu trhu tak, aby bolo fajčenie klasických cigariet drahšie ako pri alternatívach. Zhodli sa na tom odborníci na celoslovenskej konferencii 42. Dni zdravotnej výchovy MUDr. Ivana Stodolu. S fajčením pritom väčšina ľudí začína už v mladom veku. Pri deťoch sa však v posledných rokoch rozvíjajú aj závislosti na takzvaných virtuálnych drogách. Najdominantnejšie sú sociálne siete, pozeranie filmov a vyhľadávanie vecí na internete. U dievčat je populárne online nakupovanie, u chlapcov je to hranie online hier a sledovanie pornografického obsahu.
Bývalý český národný protidrogový koordinátor Jindřich Vobořil na konferencii zdôraznil, že sa krajiny môžu pri závislostiach pokúsiť zminimalizovať riziká, ktoré ľuďom ubližujú. Medzi najčastejšie závislosti pritom patrí fajčenie. „Pokúšame sa o nejakú realistickú politiku, ktorá nemusí byť zameraná až tak na abstinenciu, ale minimalizáciu škôd. Poďme regulovať trh tak, aby boli riziká minimálne. Fajčenie je v tomto smere dobrá oblasť. Máme možnosti rôznych substitúcií, ktoré produkuje farmaceutický priemysel, alebo od tabakových firiem. Pri fajčení to začína pri daňovej politike. Keď sa pozrieme na škodlivosť, drahšie by mali byť cigarety. Dostupnosť je totiž faktor pri mladistvých. Cena cigariet je to, čo zásadne odlišuje frekvenciu užívania,“ uviedol Vobořil.
Tabak je podľa neho pravdepodobne menej rizikový, než keby mal niekto konzumovať každý deň alkohol. Zdravotné a sociálne dôsledky budú pri konzumácii alkoholu viditeľné skôr. Tak je to vnímané obyvateľmi v mnohých krajinách a tabak užíva viac ľudí, čím sú aj dopady na spoločnosť väčšie. „Ukázalo sa, že nech robí štát akúkoľvek reguláciu, nie je schopný úplne obmedziť napríklad užívanie alkoholu. Vyskúšaný už bol extrémne voľný a nekontrolovaný trh, kedy sú dostupné výrobky aj ich reklama. Na druhej strane je extrémne regulovaný trh, poznáme to ako prohibícia. Čísla ukazujú, že ani prísna regulácia nefunguje. To, čo môžeme ako krajina urobiť, je znižovanie škôd,“ zdôraznil.
Príčinou závislostí na užívaní tabakových výrobkov je totiž nikotín. „Ten sám o sebe nie je príčinou zdravotných dôsledkov fajčenia, ak teda nehovoríme o akútnej otrave. Príčinou zdravotných komplikácií sú ostatné zložky v cigaretovom dyme, ktoré sa uvoľňujú pri spaľovaní a pri rôznych teplotách. Je známe, že špička cigarety pri spaľovaní má teplotu 850 – 900 stupňov Celzia. Na uvoľnenie väčšiny škodlivých látok pritom stačí teplota 400 až 600 stupňov Celzia. Preto je jedným z konceptov Harm reduction uvoľňovať nikotín z výrobkov pri nižších teplotách. Cieľom je redukovať množstvo škodlivých látok pri spaľovaní cigarety,“ uviedol na konferencii pneumológ Radovan Tiško.
Príkladom dobrej praxe je podľa odborníkov Švédsko, ktoré zaviedlo aj ekonomické opatrenia. „Vo Švédsku v súčasnosti fajčí len päť percent ľudí. V tejto krajine začalo množstvo ľudí užívať Snus, čo je švédsky tabakový výrobok, ktorý sa konzumuje umiestnením vrecúška s tabakovými listami pod peru a nikotín sa absorbuje cez ústnu sliznicu. Stalo sa to tam veľmi populárne, dokonca to vyrába miestna firma. Začali tam klesať počty predčasných úmrtí pri chorobách srdca či pľúc,“ tvrdí bývalý český národný protidrogový koordinátor. Tiško konkretizoval, že švédska vláda rozdelili tabakové výrobky na škále škodlivosti podľa Evidence-based medicine (medicína založená na dôkazoch, pozn. redakcie). Čím je výrobok škodlivejší, tým je viac zdanený. Menej škodlivé sú potom menej zdaňované, takže zároveň lacnejšie.
Aj Vobořil povedal, že politiku boja proti závislostiam Česko postavilo na evidencii, dátach a faktoch. Podľa neho musí tiež byť realistická. „Väčšina politík vo svete je postavených na úplnej abstinencii obyvateľstva. Avšak, pravdepodobne sa vždy istá časť obyvateľstva stane závislými. Pri nastavení politík sme si tiež povedali, že to musí byť vyjadrené peniazmi a musí to byť dostupné, ordinované a postavené na verejnom zdraví,“ vysvetlil Vobořil. Najvyššie spoločenské náklady z hľadiska ekonomiky sú podľa neho pri fajčení a konzumácii alkoholu.
Prevencia a liečba na prvom mieste
Na prvom mieste pri závislostiach však podľa odborníkov musí byť prevencia a liečba. Na tieto opatrenia sa však dáva málo peňazí v celej Európe. „V Československu boli kedysi založené v každom okrese ordinácie rýchlej pomoci a starostlivosti pri závislostiach. V súčasnosti máme rýchlu pomoc pri drogách, ale napríklad pri tabaku a alkohole nie,“ pripomenul bývalý český národný protidrogový koordinátor.
Pre fajčiarov sú však k dispozícii poradne zriadené pri všetkých regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a poskytujú špecializované poradenstvo. O skúsenosti z poradne pri odvykaní od fajčenia na konferencii hovorila Mária Mancalová z Oddelenia podpory zdravia a výchovy k zdraviu RÚVZ so sídlom v Starej Ľubovni. Ako príklad uviedla 31-ročnú ženu, ktorá sa snažila prestať fajčiť. Išlo o rozvedenú matku, ktorá chce prestať s fajčením z vlastného presvedčenia. Absolvovala poradenský proces na odvykanie od fajčenia a celkovo bolo dohodnutých 11 stretnutí. Proces trval od januára do mája 2022. V júli 2022 klientka navštívila centrum s poďakovaním, že sa jej síce nepodarilo prestať fajčiť, ale zredukovať počet denne vyfajčených cigariet na tri denne.
„Klientka využila služby na základe vlastného presvedčenia. Na začiatku prebehol motivačný rozhovor, ktorý bol zameraný na ciele abstinencie a posilneniu motivácie. Prvé sedenie bolo zamerané na diagnostiku a následnú intervenciu, druhé a tretie boli zamerané na prípravu ukončenie fajčenia a štvrté na zvládnutie relapsu a recidívy. Pri vyšetrení sa potvrdila silná závislosť. V rámci poradenstva bola klienta upozornená aj na abstinenčné príznaky, ktoré môže očakávať po vysadení nikotínu. Poradenstvo bolo zamerané na metódy odvykania. Klientka bola oboznámená aj s farmakoterapiou, ktorú predtým nikdy neužívala. Klientka sa tiež zbavila zásob cigariet, upravila v domácnosti celú svoju fajčiarsku minulosť, informovala o prestávaní aj svoje okolie a podporil ju priateľ. Odkladala si peniaze a nastavila sa na športovanie. V rámci prvej pomoci mala spracovanú kartičku, kde mala telefónne číslo svojho priateľa a poradkyňu z centra,“ uviedla Mancalová. V rámci odvykania sa zlepšoval aj životný štýl pacientky, ktorá obmedzila konzumáciu alkoholu a začala jesť zdravšie jedlá. Podľa Mancalovej si každý klient vyžaduje individuálny prístup a možno aj individuálny počet stretnutí.
Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica uviedol, že už štandardy na diagnostiku závislostí od nikotínu musia začínať prevenciou. „Prevencia je lepšia ako keď už je potrebná liečba. Nikotín je legálna látka od 18 rokov, no väčšina užívateľov je závislých a 95 percent začína v mladistvom veku. Každý piaty chlapec a každé štvrté dievča na Slovensku niekedy fajčilo,“ upozornil Okruhlica. Zo strany klinických odborov na Slovensku preto vznikla tlak na to, aby boli vytvorené štandardy na diagnostiku závislostí od nikotínu. Ministerstvo zdravotníctva ich schválilo vlani v novembri.
Podľa Tiška si lekár musí pri intervencii najprv overiť, či je pacient závislí na nikotíne. „Pacientovi musíme vysvetliť, aké riziká prináša fajčenie. Následne je potrebné ho motivovať, aby sa snažil prestať fajčiť. V tomto smere je mu ponúknutá pomoc vo forme psychosociálneho poradenstva alebo liekov, prípadne ich kombináciou. Pri následných kontrolách by sa malo overovať, ako sa pacient snaží, aký dosiahol efekt a opakovať postup pri pomoci,“ dodal Tiško. Okruhlica tiež zdôraznil, že každý lekár by mal v dokumentácii pacienta uviesť, že je závislý na tabaku. Často to lekári do karty totiž ani neuvedú.
Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí chce tiež s hlavnou odborníčkou pre pediatriu a zdravotnými poisťovňami na Slovensku presadiť, aby do preventívnych prehliadok pre 13, 15 až 17 ročné deti pribudol skríning na užívanie tabakových výrobkov. „Rodičia to totiž často nevedia, pretože deti užívajú aj bezdymové tabakové výrobky. Rodičia v tomto veku môžu zasiahnuť. Je potom na ňom, či vyhľadajú pomoc alebo to zvládnu vyriešiť sami. Poradenstvo Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) pritom považujeme za jednu z dôležitých častí, pretože v krajine nie je dostatok psychológov, ktorí by sa venovali závislostiam u detí,“ prezradil Okruhlica.
Stúpa počet užívateľov alternatívnych výrobkov
V rámci Európskej únie (EÚ) užíva tabakové výrobky v priemere 19 percent populácie nad 15 rokov, pričom na Slovensku ide o 21 percent. Ide o údaje z roku 2022. Fajčenie je pritom najčastejší karcinogén či najvýznamnejší faktor vzniku chronických a kardiovaskulárnych ochorení. Na druhej strane od roku 2019 stúpa počet fajčiarov elektronických cigariet a bezdymových alternatív. Na konferencii na to upozornila Dominika Horváthová z Odboru podpory zdravia a výchovy k zdraviu ÚVZ SR.
Z jej analýzy vybraných indikátorov užívania tabakových výrobkov na Slovensku vyplýva, že sa situácia s fajčením na Slovensku mierne zlepšuje. „Zistili sme klesajúci trend počtu rokov fajčenia a klesá podiel tých, ktorí sa doma zdržujú zafajčenej miestnosti. Od roku 2019 ale stúpa počet ľudí, ktorí fajčia elektronické a bezdymové tabakové výrobky. Preto sa treba na tento dlhodobý problém zamerať pomocou zvýšenia prevencie,“ uvádza.
Podľa jej analýzy od roku 2013 stúpol počet respondentov, ktorí nefajčia o 0,8 percent a klesol počet respondentov, ktorí fajčia o 0,5 percenta. Priemerný počet rokov fajčenia bol roku 2022 zhruba 13,76 roka a v roku 2013 to bolo 14,92 roka. Čiže od roku 2013 klesol počet respondentov, ktorý fajčia o 1,16 roka. V roku 2019 z celkového počtu 3 744 opýtaných 58 z nich uviedlo, že fajčí elektronické cigarety a ďalších 29 opýtaných uviedlo, že fajčí bezdymové tabakové výrobky. V roku 2022 z celkového počtu 3 764 opýtaných uviedlo 132 z nich uviedlo, že fajčí elektronické cigarety a ďalších 47 opýtaných uviedlo, že fajčí bezdymové tabakové výrobky. Od roku 2013 tiež klesal počet respondentov, ktorí sa doma zdržiavajú doma v zafajčenej miestnosti. V roku 2013 to bolo 8,2 percenta a v roku 2022 4,6 percenta ľudí. Celkový zaznamenaný pokles bol 3,6 percenta.
Výsledky iného prieskumu na konferencii prezentoval aj vedúci Odboru podpory zdravia a výchovy k zdraviu na ÚVZ SR Róbert Ochaba. Vo vlastnom prieskume zisťovali, aké sú príčiny užívania alternatív a ako vnímajú mladí ľudia zo stredných škôl riziko pri klasických a alternatívnych tabakových výrobkov. „Výsledky ukazujú, že elektrické cigarety hrajú jednoznačný prím medzi stredoškolákmi. Sú aj takí, ktorí ich už užívali v minulosti. Deväť percent ľudí užíva zahrievaný tabakový výrobok a až 31 percent tých, ktorí ho užívali v minulosti. Šnupací tabak užíva 16 percent stredoškolákov a 25 percent žuvací tabak. Nikotínové vrecúška skúsilo 27 percent ľudí a v súčasnosti ich užíva osem percent. Pri vodnej fajke je šesť percent súčasných užívateľov a v minulosti 28 percent. Žiadny tabakový výrobok neužíva 63 percent oslovených a v minulosti užívalo 35 percent stredoškolákov,“ tlmočil výsledky prieskumu.
Medzi dôvody, prečo mladí ľudia užívajú alternatívne výrobky, patria podľa prieskumu napríklad rôzne príchute, možnosť ich používania v interiéri, možnosť ich používania nepozorovane a sú menej škodlivé ako klasické cigarety. Užívanie cigariet aj alternatívnych výrobkov priznalo 60 percent užívateľov. Cigarety pritom študenti vnímajú s veľkým rizikom, alternatívne výrobky vníma 44 percent ako stredne rizikové. Kombinované užívanie klasických výrobkov a alternatív uviedlo v prieskume viac ako 30 percent stredoškolákov. Ochaba pritom pripomenul, že v štúdiách existujú súvislosti medzi vapovaním aj fajčením. Ďalšia štúdia z USA podľa neho uviedla, že tí, ktorí experimentovali s tabakom, boli viac vystavení väčšiemu riziku budúceho fajčenia cigariet. „Ochutené výrobky sú pre mladých atraktívne a väčšina začína práve s takýmito výrobkami. Aj preto sa príchute zakazujú,“ dodal.
Závislosť na digitálnych drogách
Pri deťoch vznikajú aj nové druhy závislostí. Ide napríklad o takzvané virtuálne drogy. Vlastnú štúdiu v tomto smere vypracovalo Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave. „V našom centre poskytujeme aj edukáciu pre školy, v rámci ktorej sme žiakov zapojili aj do nášho prieskumu. Ukázalo sa, že všetky deti používajú mediálne zariadenia na voľný čas či na školské povinnosti – v priemere je to šesť hodín denne. Dievčatá na nich trávia viac času,“ začala s výsledkami Ivana Fabianová.
Kvôli škole na mediálnych zariadeniach trávia jednu hodinu kvôli škole 58 percent chlapcov a 53 percent dievčat. Dve, tri, štyri a viac hodín kvôli škole trávi na mediálnych zariadeniach 43 percent chlapcov a 47 percent dievčat. Štyria a viac hodín vo voľnom čase strávia na mediálnych zariadeniach 64 percent chlapcov a 73 percent dievčat s priemerným časom 4,5 hodiny. Najdominantnejšie sú sociálne siete, pozeranie filmov a vyhľadávanie vecí na internete. U dievčat je populárne online nakupovanie, u chlapcov je to hranie online hier a sledovanie pornografického obsahu.
„Jedna tretina dievčat pociťovala ťažkosti pri sociálnych sieťach a 11 percent uvádzalo ťažkosti pri pozeraní online videí. 28 percent chlapcov boli ťažkosti pri hraní online hier, 8 percent pociťovalo ťažkosti pri sledovaní online hry. Riziko závislosti sa preukázalo u šiestich percent žiakov u všetkých vekových kategóriách. Sociálne siete zaberajú žiakom 2,8 hodiny denne a pornografický obsah zaberá 10 minút denne,“ tvrdí Fabianová.
Vo vzorke žiakov bolo zistené mierne zvýšené riziko užívania internetu. Dievčatá pritom vykazovali vyššie skóre rizika užívania internetu. Pri užívaní sociálnych sietí sa študenti dostali na strednú úroveň závislosti na sociálnych sietí. Aj pri užívaní sociálnych sietí sú pritom dievčatá vo väčšom riziku. „Nárast týchto indikátorov má za následok aj nárast počtu smartfónov. Adolescenti majú vlastné telefóny a často bez obmedzenia a kontroly rodičov. Štúdie ukazujú, že dospievajúci trávia na mediálnych zariadeniach sedem až deväť hodín. V porovnaná s našimi výsledkami môžeme konštatovať, že naša vzorka bola pod priemerom,“ uvádza Fabianová. Dospelí podľa nej trávia na telefóne tri až päť hodín denne. „Takže nemôžeme očakávať od detí, že nebudú tráviť čas na telefóne, keď to robia aj dospelí,“ dodala.
Pri deťoch pritom vznikajú aj rôzne samostatné digitálne závislosti. Ide napríklad o nomofobiu, netolizmus či syndróm fomo. Nomofobia je podľa psychológa Otakara Fleischmanna strach zo straty signálu na mobile, alebo straty samotného mobilu. „Jedinec neustále kontroluje, či má signál, dokonca máva fantómové vibrácie. Kontroluje či mu prišla správa a podobne. Netolizmus označuje závislosť od tzv. virtuálnych drog. Nie je to teda samotný internet, ale aktivity, ktoré nám umožňuje pripojenie na internet. Problém je, že pri virtuálnych závislostiach nie sú presné údaje, pretože počítame len registrovaných závislých, ktorých je v skutočnosti viac. Syndróm fomo je anglická skratka reprezentujúca strach z toho, že človek niečo zmešká. Typicky ide napríklad o obavy, že nezareaguje včas na nový príspevok a o niečo príde alebo neodpoviete priateľom na správu tak rýchlo, ako od neho očakávajú,“ vysvetlil Fleischmann.
Vplyv týchto závislostí môže byť zaznamenaný v rôznych oblastiach. „Zaujímavá je najmä mentálna oblasť. Ak by som to mal zhrnúť do jedného tvrdenia, tak na miesto toho, aby internet bol pomocníkom, tak je to faktor, ktorý prispieva k debilizácií národa. Je mnoho informácií, s ktorými ľudia nevedia pracovať,“ myslí si psychológ. Psychická oblasť detí je zase ovplyvnená množstvom informácií a nedostatkom odpočinku. Pri sociálnej oblasti psychológ uviedol rozdiel medzi pravým priateľom a priateľom na sociálnej sieti, pri telesnej oblasti majú závislosti zase dopad na rast počtu obéznych detí a nedostatok pohybu. Možnosti prevencie majú podľa Fleischmanna v rukách rodičia, ale aj samotné školy.
Miroslav Homola
