Kedy sa bezplatne elektronicky objednáme k lekárovi, stále nie je jasné. V ambulanciách majú pribudnúť nové skríningy, no pritom nie je jasné ani to, aká je efektivita tých súčasných. Členovia zdravotníckeho výboru v Národnej rade SR po letnej prestávke riešili systém eObjednávanie, ale opäť aj výrok vládneho splnomocnenca Petra Kotlára o tom, že pandémia covid-19 na Slovensku nebola. Zástupcovia rezortu zdravotníctva poslancom výboru prezentovali stav projektov, ktoré sa týkajú skríningových programov a reformy ambulancií.
Opoziční poslanci navrhujú, aby Národná rada SR prijala uznesenie, ktorým zaviaže ministerstvo zdravotníctva informovať o stave pripravenosti centrálneho systému elektronického objednávania pacientov. V utorok návrh prerokovali členovia parlamentného zdravotníckeho výboru, ale neodsúhlasili ho pre chýbajúce hlasy koalície. Hoci zaň nehlasoval ani predseda výboru Vladimír Baláž (Smer-SD), vyzval štátneho tajomníka Michala Štofka, aby o situácii s elektronickým objednávaním predsa informoval.
Lekári proti objednávaciemu systému, splnomocnenec proti pandémii
Podľa Štofka by eObjednávanie malo byť spustené budúci rok. Na schôdzi výboru povedal, že o systéme rezort komunikoval so samosprávnymi krajmi, no poslanec Tomáš Szalay (SaS) podotkol, že štátny objednávací systém nechcú práve poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, keďže by z neho nič nemali. V súčasnosti používajú vlastné systémy, prostredníctvom ktorých objednávajú pacientov za poplatok. Obchádzajú nimi zákon, keďže ten určuje, že objednávanie na termín je súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti a má byť zadarmo. V iných krajinách sa zaň neplatí, ale Štofko pripomenul, že tam existuje iná forma priamej spoluúčasti.
„Teraz si musí pacient s výmenným lístkom od všeobecného lekára sám hľadať špecialistu a uňho buď od skorého rána čakať alebo platiť extrémne vysoké poplatky za objednanie na termín. Sektor je nedofinancovaný, takže ambulancie zase avizujú zvýšenie poplatkov a celé bremeno sa prenáša na pacienta,“ upozornil Marek Krajčí (Slovensko). Ministerstvo zdravotníctva sľubuje výsledky auditu poplatkov, termín ich zverejnenia sa ale už niekoľkokrát posúval. Podľa Michala Štofka budú začiatkom októbra. Dodal, že legitimizácia platieb je jedna z jeho priorít. Bolo by to možné napríklad povinným zavedením registračných pokladníc u lekárov, ktoré je v iných krajinách pri vyberaní poplatkov povinné.
Poslanci SaS Tomáš Szalay a Jana Bittó Cigániková okrem toho predkladajú do parlamentu uznesenie k odsúdeniu výrokov splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19 Petra Kotlára, ktorý vyhlásil, že na Slovensku pandémia nebola. Podľa Szalaya Kotlárove výroky vnášajú zneistenie a konšpirácie do spoločnosti. Kritizuje, že štátna verejná moc sa nepostavila na stranu zdravotníkov, ktorí pracovali v prvej línii. Podľa Baláža bol problém predovšetkým v zlom manažovaní pandémie, na ktoré poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad a nemal by to prekrývať problém s Kotlárom. Zdravotnícky výbor uznesenie o Kotlárovi neprijal, keďže koaliční poslanci sa pri hlasovaní zdržali.
Podpora prevencie?
Ministerstvo zdravotníctva v utorok prezentovalo výboru dve projektové karty. Prvá sa týka skríningov a prevencie, druhá reformy špecializovanej ambulantnej starostlivosti. K aktuálne zavedeným programom skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka, rakoviny prsníka a rakoviny krčka maternice by mali pribudnúť skríningy rakoviny pľúc, rakoviny prostaty a brušnej aneuryzmy. Riaditeľ odboru verejného zdravia, skríningu a prevencie na ministerstve zdravotníctva Tomáš Kúdela tiež predstavil cieľ vybudovať Národné centrum prevencie a skríningov. Jeho predpokladaná cena by mala byť 3,5 milióna eur a využiť sa majú prostriedky z eurofondov. Nasledovať by malo vytvorenie akčných plánov aktualizovaného onkologického programu. Momentálne Slovensko podľa štátneho tajomníka Štofka míňa na prevenciu najmenej zo všetkých krajín Európskej únie a chorá populácia následne veľmi zvyšuje výdavky štátu.
Tomáš Szalay povedal, že ho zaujíma predovšetkým cesta k zavedeniu skríningov do praxe, keďže v krajine nemá takmer nikto záujem na fungovaní prevencie. „Peniaze, ktoré idú na prevenciu, nemôžu ísť na liečbu, a na tú sa u nás tlačia prostriedky výrazne silnejšie. Výdavky na prevenciu sú okamžité výdavky pre zdravotné poisťovne, no úspora príde o roky až desaťročia neskôr, keď už v manažmente poisťovne budú úplne iní ľudia,“ tvrdí. Kúdela hovorí, že záležitosť je so zdravotnými poisťovňami dlhodobo komunikovaná, aby problémy s preplácaním nenastali.
„Ak by niekto na Slovensku mal záujem o prevenciu, podporovali by sme očkovanie proti chrípke, ale poisťovne to z mnohých dôvodov nerobia,“ zareagoval Szalay. Uviedol aj príklad očkovania proti HPV, vírusu, ktorý spôsobuje rôzne druhy rakoviny. Na Slovensku je preplácané dievčatám a chlapcom vo veku 12 až 14 rokov, no napríklad v Rakúsku ho hradia ľuďom do 30 rokov. Podpora prevencie podľa poslanca SaS stojí a padá na nadšení jednotlivcov z terénu a nie je dôsledkom konzistentnej štátnej politiky. „Každý rok je k tomu okrúhly stôl, ale stále nič. Ja to robím (Szalay je lekárom Bratislavského samosprávneho kraja, poznámka redakcie) vo svojom voľnom čase a každé tri mesiace bojujem o to, aby sme mohli urobiť očkovací deň. Lekári za to nedostanú žiadnu úhradu z poistenia a platíme ich my,“ tvrdí.
Viac peňazí a merateľné ukazovatele
Keďže poisťovne nemajú záujem robiť prevenciu, podľa predsedu výboru Baláža sa o to musí postarať štát a prostredníctvom programového rozpočtovania financovať aj ľudí, ktorí na tom budú pracovať. „Musíme presvedčiť ministerstvo financií,“ povedal. Dodal, že nové skríningové programy vychádzajú z veľkých programov Európskej komisie a od budúceho roka má byť v Banskobystrickom kraji spustený pilotný projekt skríningu rakoviny prostaty, aby ho otestovali. Optimalizácia siete nemocníc čelila kritike práve kvôli absencii takéhoto pilotného projektu. Skríning rakoviny prostaty sa má podľa Baláža inšpirovať v Česku, kde tento skríning spustili minulý rok. Inštitút zdravotných analýz pripravuje veľkú štúdiu z doterajších dát o skríningu rakoviny prsníka.
„Neviem, či si uvedomujeme, že naše skríningy nefungujú. Chceme ich rozširovať, ale máme neporiadok v tých skríningoch, čo už robíme. V registroch sa strácajú informácie a ani nevieme povedať, či to má zmysel,“ povedal poslanec Peter Stachura (KDH). „Treba to kontrolovať, lebo lekári robia výkony, ktoré sú pre nich výhodné, aj keď to nie je nevyhnutné. Zvykli si, že je lepšie starať sa o zdravých ako o chorých. Navyše sa stráca zmysel, keď nefunguje sekundárna a terciárna prevencia – chýbajú špecialisti a dlho sa čaká na vyšetrenie,“ doplnil s tým, že zle nastavené prevencie zaťažujú systém a chorí ľudia sa potom k lekárovi ani nedostanú, „Budú to vyhodené peniaze a zbytočnými výkonmi zahltíte systém ešte viac.“ Skôr sa podľa Stachuru treba zamýšľať nad okresaním niektorých prehliadok. Tiež by sa mali presunúť niektoré kompetencie na sestry a využiť umelá inteligencia. Podľa Szalaya sa musia zdravotné poisťovne riadiť merateľnými KPI (key performace indicators – kľúčové výkonnostné ukazovatele) toho, čo od nich štát kupuje. Žiadaným výsledkom má byť napríklad zlepšenie zdravotného stavu populácie, zvýšenie dostupnosti lekárov alebo zvýšenie zaočkovanosti.
Zmeny pre ambulancie špecialistov
Projektová manažérka reformy ambulancií Lucia Povalová na schôdzi parlamentného výboru povedala, že súčasný spôsob financovania siete špecializovaných ambulancií pochádza z roku 2008. Sú nerovnomerne distribuované a návštevnosť ambulancií je na Slovensku nadmerná, no aj tak stále máme vysokú mieru odvrátiteľných hospitalizácii. „Je pripravený nový spôsob financovania, ktorý má tento týždeň ísť do legislatívnej rady vlády a v októbri do parlamentu,“ avizuje Povalová. Už niekoľko rokov môžu byť vo všeobecných ambulanciách namiesto sestier bakalárok stredoškolsky vzdelané praktické sestry. Toto by malo byť zavedené aj v niektorých špecializovaných ambulanciách v závislosti od činností, ktoré sestry vykonávajú.
Projektová karta má priniesť aj finančnú podporu na vybavenie špecializovaných ambulancií a zriadenie nových. Tiež aplikáciu, ktorá ľuďom pomôže vyhodnotiť, či s problémami treba ísť do ambulancie alebo nie, a telefonickú triáž, vykonávanú sestrami.
Lucia Hakszer
