Rozmach v oblasti moderných technológií sa nevyhol ani detským hračkám. Na trhu je čoraz viac výrobkov, ktoré sa dokážu pripojiť k internetu, využívajú umelú inteligenciu alebo umožňujú online komunikáciu. To so sebou nesie aj tienistú stránku v podobe možných hackerských útokov, krádeže dát alebo zneužitia hračky na kontaktovanie detí cudzími ľuďmi. Na úrovni EÚ preto vznikajú nové pravidlá, ktoré majú zaistiť lepšie zabezpečenie.

Detská hračka v podobe malého robota má v sebe zabudovanú kameru a mikrofón. Beží na operačnom systéme Android a využíva umelú inteligenciu na to, aby si robot zapamätal meno dieťaťa, odpovedal na jeho otázky alebo dokázal vycítiť náladu svojho majiteľa. Aby ale hračka fungovala, musia si k nej rodičia stiahnuť mobilnú aplikáciu. Do tej vyplnia meno dieťaťa, dátum narodenia, pohlavie alebo krajinu pôvodu.

Problém? Aplikácia nie je dostatočne zabezpečená. A tak sa k dátam dieťaťa môže dostať potenciálny hacker. A hlavne, môže zneužiť kameru a mikrofón na to, aby s dieťaťom prostredníctvom hračky komunikoval. Bez vedomia rodičov.

To je len jeden z príkladov nedostatočne zabezpečenej inteligentnej hračky, ktorý sa v posledných rokoch objavil v médiách naprieč Európou. Ďalšie prípady zahŕňajú napríklad plyšového medvedíka, ktorý dieťaťu umožňuje posielať a prijímať správy nahrané prostredníctvom nedostatočne zabezpečenej aplikácie pre chytré telefóny alebo tablety, alebo bábiku, ktorá nahráva všetky zvuky a zasiela ich na nezabezpečený server.

Na problém dlhodobo upozorňujú antivírusové spoločnosti alebo skupiny obhajujúce práva spotrebiteľov. Teraz by ho mali riešiť nové pravidlá pre bezpečnosť hračiek.

Mohlo by vás zajímat

Zákaz chemikálií, väčšia kyberbezpečnosť

Európska komisia vlani v júli navrhla aktualizáciu nariadenia z roku 2009, ktoré určuje základné pravidlá pre bezpečnosť hračiek v Európskej únii. Momentálne vstupuje do rokovaní medzi Komisiou, Európskym parlamentom a zástupcami národných vlád. Okrem nových pravidiel pre kyberbezpečnosť prináša aj zákaz niektorých chemických látok.

„Ide napríklad o zákaz endokrinných disruptorov, ktoré ovplyvňujú ľudské hormóny, či látok jedovatých pre jednotlivé ľudské orgány,“ opísala europoslankyňa Katarína Konečná, ktorá je členkou výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov (IMCO). Práve ten má v Európskom parlamente nové pravidlá na starosť.

Veľkou zmenou sú ale práve hlavne pravidlá pre chytré hračky. Tie si chvália ako Konečná, tak aj ďalší českí predstavitelia.

Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý je tiež členom IMCO, pripúšťa, že nové pravidlá budú predstavovať záťaž pre výrobcov. „Budú musieť investovať do vývoja a testovania bezpečnostných opatrení, čo môže navýšiť náklady a spomaliť uvedenie nových produktov na trh. Avšak, tieto náklady musíme považovať za nutné vzhľadom na potrebu chrániť najzraniteľnejšie skupiny spotrebiteľov, teda deti. V dlhodobom horizonte môžu prísnejšie regulácie prispieť k vyššej dôvere spotrebiteľov v bezpečnosť týchto produktov, čo je pre výrobcov výhodné,“ myslí si.

On aj Konečná považujú nové pravidlá za logickú reakciu na vývoj v oblasti technológií. „Predstava, že niekto pozoruje a komunikuje s mojím dieťaťom je snáď pre každého odporná a popularita smart toys navyše bude pravdepodobne len narastať. To ukazuje, že prísnejšie pravidlá na kyberbezpečnosť sú skutočne potrebné,“ súhlasí Konečná a dodáva, že pravidlá mali prísť už dávno.

Karolína Novotná (www.ceska-justice.cz)