Zdravotne znevýhodnení ľudia sa bežne stretávajú s bariérami na úradoch, v školách, v doprave aj v nemocniciach. Neraz sú problémy aj v komunikácii a prístupe k informáciám. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská v parlamente predstavila svoju výročnú správu. Počúvať ju prišlo minimum poslancov a v hlasovaní správu nevzali na vedomie.

Slovenská republika ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v roku 2010. Jeho najčastejšie porušovaným článkom je stále ten, ktorý krajinu zaväzuje umožniť osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislý život a plne sa podieľať na všetkých jeho aspektoch. „Za týmto účelom Slovenská republika musí prijať príslušné opatrenia, ktoré týmto ľuďom zabezpečia na rovnakom základe s ostatnými prístup k fyzickému prostrediu, k doprave, k informáciám a komunikácií, vrátane informačných, komunikačných technológií a systémov, a to tak v mestských ako aj vidieckych oblastiach. Žiaľ, v praxi vidíme, že sa to tak často nedeje, respektíve zmena v tejto oblasti sa deje príliš pomaly,“ povedala komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská v piatok 27. septembra na schôdzi Národnej rady SR. Poslancom predstavila správu o činnosti svojho úradu za rok 2023. Išlo už o tretí plánovaný termín rokovania o jej výročnej správe a rokovacia sála bola aj tak takmer prázdna.

Naznačuje to nezáujem poslancov o tieto témy. O správe hlasovali v utorok 1. októbra, no nezobrali ju na vedomie. Ako konštatovala Stavrovská, „bariéry a prekážky v rôznych oblastiach nášho života si veľakrát začneme uvedomovať až vtedy, keď nás alebo našich blízkych začnú obmedzovať.“ Z vlastnej skúsenosti hovorí, že aj pre človeka, ktorý má „len“ zlomenú nohu, je zložité už len dostať sa na chodník, na zástavku alebo do vozidla hromadnej dopravy, vojsť do priestorov obchodov alebo iných budov.

„Bezbariérové budovy sú skôr výnimkou ako pravidlom,“ hovorí. Nielen ľudia, ktorí sú odkázaní na invalidný vozík, ale aj ľudia používajúci napríklad barly, sa v podnetoch posudzovaných v minulom roku sťažovali na bariérové vstupy do bytových domov a iných verejných budov, ako sú pošty, mestské úrady či zdravotnícke zariadenia. V nemocniciach a poliklinikách najčastejšie chýbajú bezbariérové toalety pre osoby s obmedzenou mobilitou, ale častým problémom sú aj bariérové vstupy a vnútorné priestory. Viaceré podnety uvádzali že ak aj je na rôznych schodiskách vybudovaná nájazdová rampa, táto rampa je nebezpečná, strmá a teda pre osoby odkázané na invalidný vozík nepoužiteľná.

Prístup k ľuďom so zdravotným postihnutím sa mení len pomaly

Zuzana Stavrovská je vo funkcii osem rokov a rok 2023 bol druhý rok jej druhého funkčného obdobia. „Často ako komisárka dostávam otázku, či sú za osem rokov na Slovensku badateľné zmeny k lepšiemu v dodržiavaní ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím. Odpovedám, že som optimistka, že spoločnosť pomaly ale isto robí kroky k zlepšeniu. Je však pravdou, že máme pred sebou ešte veľký kus cesty,“ tvrdí komisárka. Ľuďom so zdravotným postihnutím sa podľa nej bežne upiera právo na začlenenie sa do školy, na pracovisko, na nezávislý život v komunite, právo voliť, zúčastňovať sa na športových a kultúrnych aktivitách, požívať sociálnu ochranu, mať prístup k spravodlivosti. Taktiež súhlasiť s lekárskym ošetrením alebo ho odmietnuť či slobodne vstupovať do právnych záväzkov, ako je otvorenie bankového účtu, dedenie či kúpa nehnuteľnosti.
Komisárka skonštatovala, že za minulý rok dostal úrad najviac individuálnych podnetov v celej jeho histórii. Od ľudí so zdravotným postihnutím, od ich príbuzných, ako aj od iných orgánov bolo doručených 758 podnetov. Podľa komisárky to znamená, že títo ľudia sú si viac vedomí svojich ľudských práv a sú odhodlaní za ne bojovať.

„Na ľudí so zdravotným postihnutím sa stále nazerá ako na tých, ktorí za seba nevedia rozhodovať, je voči nim uplatňovaný paternalistický prístup a musí sa to zmeniť,“ hovorí Zuzana Stavrovská. Avizuje, že má informácie o zmenách v legislatíve, ktoré majú byť zapracované do občianskeho zákonníka, konkrétne opatrovnícka reforma a podporované rozhodovanie osôb so zdravotným postihnutím.

Mohlo by vás zaujímať

Najviac porušení zákona jej správa uvádza v časti o nepriznaní príspevkov na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a príspevkov na opatrovanie. Problémom je aj pretrvávajúci nedostatok posudkových lekárov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý spôsobuje prieťahy v konaní.

Nešikovné parkovanie a ďalšie bariéry

Problém s bariérami sa objavuje aj pri parkovaní, keďže napríklad pri budovách úradov nie je vždy možnosť zaparkovať na vyhradenom parkovacom mieste, ktoré je najbližšie ku vchodu, prípadne parkovacie miesto nie je správne označené alebo dostatočne široké. Veľa podnetov podľa Stavrovskej minulý rok súviselo s meniacou sa parkovacou politikou v mestách. Zavedenie regulovaného parkovania a zmeny v parkovacích miestach mohli osobám, ktoré ich mali vyhradené zo zdravotných dôvodov, narušiť komfort a bezpečnosť. „Mestá a obce považujem za kľúčového partnera pri riešení rôznych životných situácií osôb so zdravotným postihnutím a preto som podpísala minulý rok memorandum o spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska. Verím, že podpisom tohto memoranda sa zlepší komunikácia aj s tými primátormi miest alebo starostami obcí, ktorí si obľúbili praktiku vysťahovania ľudí so zdravotným postihnutím z obecných alebo mestských nájomných bytov a to bez primeranej bytovej náhrady len tak na ulicu bez súdneho rozhodnutia,“ vyhlásila komisárka. Tento aj ďalšie problémy sú v správe ilustrované príbehmi z jednotlivých podnetov.

Vyskytli sa aj komunikačné bariéry ako nedostupnosť tlmočníkov pre osoby so sluchovým postihnutím  a nezabezpečenie vhodných podmienok na komunikáciu s týmito ľuďmi na súdoch alebo v bankách. Zamestnanci úradu komisára pre osoby zo zdravotným postihnutím riešili aj podnety, týkajúce sa zamestnanosti týchto osôb či vzdelávania, ktoré nebolo dostatočne inkluzívne. Výročnú správu za rok 2023 komisárka zverejnila ešte v apríli tohto roka a o jej dôležitých zisteniach z monitoringov psychiatrických zariadení sme informovali aj v Zdravotníckom denníku. Išlo o nezákonné používanie obmedzovacích prostriedkov na psychiatrických, ale aj na somatických oddeleniach, vykonávanie rôznych úkonov pacientom bez poskytnutia ich informovaného súhlasu alebo o prípady, že v psychiatrických zariadeniach bránili klientom chodiť na vychádzky alebo kontaktovať svojich blízkych.

Problém s liekmi na výnimku

Komisárka upozorňovala aj na problematiku detí trpiacich achondropláziou, teda nízkym vzrastom. V roku 2021 bolo v Európskej únii schválené použitie prvého lieku na toto ochorenie. Liek spôsobuje rast, avšak jeho podávanie je časovo obmedzené, iba do puberty. Na Slovensku je registrovaný, ale nie je kategorizovaný, teda zdravotná poisťovňa prepláca iba na výnimku.  Občianske združenie Palčekovia, ktoré združuje deti a rodičov s týmto ochorením, a ktoré úrad komisárky požiadalo o pomoc, uviedlo, že všetky ich žiadosti o úhradu liečby podané lekármi týchto detí boli zamietnuté. V súčasnosti sa to týka približne 20 detí, ktorým však beží veľmi rýchlo čas a hrozí, že im táto liečba nebude môcť byť aplikovaná z dôvodu nástupu puberty. Úrad a zástupcovia občianskeho združenia sa stretli s predstaviteľmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zdravotnej poisťovne Dôvera a majú vyzvať aj ministerstvo zdravotníctva ako koordinačný orgán na zorganizovanie širokospektrálneho stretnutia za účelom riešenia situácie. 

Podľa komisárky Stavrovskej netreba zabúdať ani na ľudí so zdravotným postihnutím z Ukrajiny, ktorí na Slovensku často nemali nárok na pomoc. Opatrenia týkajúce sa pomoci občanom Ukrajiny sú podľa nej nedostatočné a neexistujú opravné prostriedky ako odvolanie, o čom sa presvedčila pri riešení piatich podnetov. Na druhej strane, komisárka vo svojom vystúpení vyzdvihla, že vláda a následne aj parlament po dlhých rokoch upozorňovania novelizovali opatrenie určujúce výšku príspevkov v súvislosti s rekonštrukciou domu, bytu, kúpeľne či garáže, pretože tieto príspevky dlhé roky nezohľadňovali reálne ceny stavebných prác.

Zuzana Stavrovská hovorí, že v tomto roku sa jej úrad zameriava na kontrolu plnenia opatrení uložených v minulosti. Pozoruje zmeny k lepšiemu v používaní obmedzovacích prostriedkov v psychiatrických zariadeniach, čo vníma aj ako dôsledok novely príslušného zákona platnej od 1. marca 2023. Komisárka vyzdvihla zariadenia, ktoré si vzali uložené opatrenia k srdcu a upravili namietané oblasti.

Veľa podnetov, málo právnikov

Spomedzi malého počtu poslancov koalície aj opozície, ktorý sa v piatok nachádzali v pléne parlamentu, sa do rozpravy zapájala len opozícia. Poslanci ocenili osemročnú prácu Stavrovskej a jej kolegov a súhlasili s jej tvrdeniami. S bariérami sa stretávajú v štátnych inštitúciách, samosprávach, v školách, volebných miestnostiach či na kultúrnych podujatiach. Poslankyňa Veronika Veslárová (PS), ktorá je na invalidnom vozíku, pridala vlastnú skúsenosť s tým, že si išla vybrať balík z balíkoboxu, avšak z vozíka naň nedočiahla, pretože v priečinkoch bol umiestnený vysoko, a okoloidúci jej ho ukradol.

Veronika Šrobová z PS poukázala na to, že poslankyne z ich klubu predložili v tomto volebnom období už niekoľko návrhov na zlepšenie života ľudí so zdravotným postihnutím, avšak žiadny z nich nebol prijatý. „Teraz na konsolidácii má štát získať miliardu eur, ale nikto nevie, na čo tá miliarda pôjde,“ tvrdí Mária Kolíková (SaS), „Kiežby sa použila na pomoc takýmto ľuďom a zlepšenie ich životných podmienok, ale to je nepravdepodobné.“ Viacerí poslanci poukázali na terminologický problém s označením zdravotné postihnutie, s čím súhlasí aj komisárka. Vhodnejšie by bolo používať výraz zdravotné znevýhodnenie, avšak to si bude vyžadovať legislatívne úpravy.

Stavrovská tiež upozornila, že 758 podnetov, ktoré minulý rok vybavil jej úrad, znamená pri počte 250 pracovných dní priemerne tri nové podnety denne. „Tieto individuálne podnety vybavujú na úrade šiesti právnici v trvalom pracovnom pomere, čo znamená mimoriadnu pracovnú záťaž každého jedného právnika. Na úrade sa teda musí denne ukončiť priemerne tri a pol podnetu pri 220 pracovných dňoch, ak počítame 250 pracovných dní mínus 30 dní dovolenky,“ zdôraznila. Keďže vďaka dotácii z ministerstva financií tento rok prijali štyroch nových zamestnancov, konečne vedia zabezpečiť ich zastupiteľnosť. Na programe aktuálnej schôdze má parlament ešte viacero zväčša poslaneckých návrhov.

(luh)