Na Slovensku stále chýba štandardný diagnosticko-terapeutický postup, podľa ktorého majú lekári postupovať pri cievnej mozgovej príhode. Podľa ministerstva zdravotníctva bol v pláne vypracovania, avšak počas trvania projektu musel zdravotnícky personál čeliť pandemickým výzvam a aktivity sa zameriavali na zvládnutie situácie. Lekári poukazujú aj na problémy s neaktuálnym katalógom výkonov. Audit poplatkov a doplatkov v zdravotníctve tak podľa nich nemá význam. Rezort zdravotníctva má k dispozícii prieskum poplatkov a doplatkov z roku 2023, rozšírený o informácie z prostredia samospráv. Pripravuje súhrnnú správu z jeho výsledkov, ktorú plánujú predstaviť na úrovni koaličnej rady a vlády.
V rokoch 2017 až 2023 sa realizoval národný projekt Tvorba nových a inovovaných štandardných klinických postupov a ich zavedenie do medicínskej praxe. „Počas tohto obdobia príslušný odbor ministerstva v úzkej spolupráci s lekármi ako aj ďalšími odborníkmi v oblasti zdravotníctva vytvorili a schválili viac ako 400 štandardných postupov,“ uviedol rezort zdravotníctva pre Zdravotnícky denník.
Na to, že neexistuje štandardný postup pri cievnej mozgovej príhode, ale existujú viacstranové postupy na niektoré banálne výkony, minulý týždeň poukázali poslanci Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). „V tomto čase ministerstvo zdravotníctva vyvíja aktivity spojené s poskytovaním finančných príspevkov z európskych programov, ktoré by pokryli náklady s tvorbou nových štandardných klinických postupov, ako aj ich potrebných revízií,“ dodalo ministerstvo.
Kresťanskí demokrati volajú po revidovaní súčasných štandardných diagnostických a terapeutických postupov a vytvorení kvalitných štandardov. Poslanci Národnej rady SR tento týždeň odmietli návrh novely zákona o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s jej poskytovaním, ktorý predložil poslanec KDH Peter Stachura. Obsahoval rozšírenie definície správnej zdravotnej starostlivosti o rešpektovanie jej hospodárnosti, nevyhnutnosti a zmysluplnosti. Zároveň v ňom navrhoval, aby rezort zdravotníctva na základe predkladanej novely vydal vyhlášku, ktorá by definovala metodiku tvorby štandardov vrátane zákonných požiadaviek na vytvárané a už pripravené štandardy.
Platí sa za výkony, ktoré na papieri neexistujú
Rezort zdravotníctva tvrdí, že so zástupcami ambulantného sektora intenzívne pracuje na riešení problematiky poplatkov a doplatkov v ambulanciách. „Súčasné netransparentné a nejednotné prostredie v poplatkoch má negatívny vplyv na pacientov a na dostupnosť zdravotnej starostlivosti a je pretrvávajúcim problémom nášho zdravotníctva. Rozsah poplatkov je významný, narastá a je potrebné v nich urobiť poriadok,“ priznávajú na ministerstve. Majú k dispozícii prieskum poplatkov a doplatkov z roku 2023, rozšírený o informácie z prostredia samospráv. Pripravujú súhrnnú správu z jeho výsledkov, ktorú plánujú predstaviť na úrovni koaličnej rady a vlády SR.
Informácie o tom, kedy to bude, sú však čoraz menej konkrétne. Kým ešte začiatkom leta sa hovorilo o septembri, teraz rezort uviedol, že by sa tak malo stať „v najbližšom období.“ Deklarovaným cieľom je zaviesť transparentnosť a ochranu pre pacientov, vrátane sociálne najslabších skupín, aby pacienti neodkladali návštevu lekára kvôli obavám z výšky poplatkov.
Pritom v utorok 24. septembra v parlamente poslanci odmietli návrh opozičnej SaS, ktorým strana chcela umožniť ambulantným lekárom vyčleniť štvrtinu svojich ordinačných hodín na objednávanie na vyšetrenie za poplatok a tým umožniť transparentné regulované poplatky s ochranným limitom. V súčasnosti je podľa zákona objednávanie pacienta na konkrétny čas súčasťou zdravotného výkonu a preto by malo byť pre poistencov poistených v zmluvnej zdravotnej poisťovni ako súčasť zdravotného výkonu bezplatné. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti však zákaz výberu poplatkov obchádzajú napríklad delegovaním objednávania na rôzne internetové portály. Pacienti tak či tak za objednanie platia, ale na výšku poplatku neplatí žiadna regulácia.
Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) v lete vydala stanovisko, v ktorom poukazuje na to, že pokiaľ neexistuje kompletný katalóg zdravotníckych výkonov s reálnymi cenami a nie je definované, na čo má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia, akýkoľvek audit poplatkov a doplatkov je zbytočný. Uvádza, že rozpočet pre zdravotníctvo nekryje oprávnené náklady na jeho fungovanie a súčasný katalóg výkonov je taký starý, že v ňom nie sú uvedené nielen nové ceny, ale ani nové moderné výkony.
„Pokiaľ ambulancia poskytuje výkony bez ich uvedenia v katalógu výkonov, zdravotná poisťovňa pacienta ich, samozrejme, nemôže preplatiť a nie je to jej vina. Neviem si preto predstaviť, ako chce ministerstvo zdravotníctva auditovať výkon, ktorý oficiálne neexistuje, avšak vykonáva sa a teda pacienti zaň v ambulancii platia. Ceny takýchto výkonov si určujú ambulancie a ministerstvo ich nemá ako zanalyzovať a vykonať ich audit,” povedala prezidentka SVLS Monika Palušková.
Odvolajú Dolinkovú?
V utorok sa mali členovia parlamentného zdravotníckeho výboru zaoberať návrhom skupiny opozičných poslancov na odvolanie Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) z postu ministerky zdravotníctva. O tom, že Dolinková nezvláda svoj rezort už hovoria aj v koaličnej SNS a Smere. Na schôdzu výboru ale prišlo len päť ľudí, jeho predseda Vladimír Baláž (Smer-SD) a opoziční poslanci Oskar Dvořák (PS), Tomáš Szalay (SaS), Peter Stachura (KDH) a Marek Krajčí (Slovensko). Koalícia schôdzu sabotovala a výbor nebol uznášaniaschopný.
Odvolávanie ministerky je naplánované na záver aktuálnej schôdze Národnej rady, pravdepodobne v piatok 27. septembra. Dolinková uviedla, že na schôdzi je pripravená sa obhájiť. Medzi dôvody na jej odvolanie patria podľa poslancov chaos v Trenčianskej nemocnici a nevymenené potrubie so životunebezpečnými baktériami, situácia v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá je de facto v bankrote, zlyhávanie v plnení míľnikov plánu obnovy, ktoré sú podmienkou na to, aby peniaze z Európskej únie na Slovensko vôbec prišli, zhoršená dostupnosť ambulantnej starostlivosti a ďalšie.
Lucia Hakszer
