Vládna koalícia v polovici septembra schválila sériu konsolidačných opatrení verejných financií. Tie sa okrem iného dotknú aj zdravotníckeho sektora. Štátne nemocnice sa majú zmeniť na akciové spoločnosti a spomalí sa valorizácia platov lekárom a sestrám na tri percentá. Tieto kroky by mali štátu ušetriť 259 miliónov eur. Voči týmto návrhom sa však ohradilo Lekárske odborové združenie (LOZ), podľa ktorého ide o porušenie memoranda, ktoré bolo podpísané medzi odborármi a vládou pri výpovediach lekárov pred dvomi rokmi. Ako upozornenie preto začali odborári zbierať výpovede lekárov z nadčasov, čo môže ovplyvniť chod niektorých nemocničných oddelení. Podľa ich slov sú pripravení aj na radikálnejšie kroky a v hre sú aj hromadné výpovede nemocničných lekárov. To, že sa konsolidácia dotkla aj zdravotníctva, sa pritom nepozdáva ani ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej (Hlas-SD). Politikárčenie však podľa jej slov v tomto období nepomôže.
Slovenskému zdravotníctvu opäť hrozí podanie hromadných výpovedí nemocničných lekárov. Podobná situácia vznikla pred dvomi rokmi. Situáciu zachránil až podpis memoranda, v ktorom vtedajšia vláda odborárom sľúbila splnenie viacerých opatrení. Za posledné roky sa ich podarilo dodržať len niekoľko, na čo odborári pravidelne upozorňovali. Olej do ohňa teraz priliala vládna koalícia.
Predseda LOZ Peter Visolajský na piatkovej tlačovej konferencii 20. septembra uviedol, že memorandum bolo porušené tým, že vláda chce štátne nemocnice zmeniť na akciové spoločnosti a spomaliť valorizáciu platov sestrám a lekárom. Za porušenie považuje aj zastavenie výstavby nemocnice na Rázsochách. Nová nemocnica má nakoniec vyrásť v Ružinove. V lokalite Rázsochy sa zase chystá výstavba Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH).
To, že sa konsolidácia dotkne aj zdravotníctva, sa nepáči ani ministerke Dolinkovej. „Osobne si myslím, že konsolidácia verejných financií sa vôbec nemala dotknúť už dnes dosť skúšaného zdravotníctva. Reptania a hádky nám v tomto zložitom období nepomôžu. Je potrebné sa zomknúť a nie politikárčiť. Najmä, keď je všetkým známe, že tento problém nevznikol dnes ani pred rokom,“ uviedla Dolinková v stanovisku, ktoré jej rezort zaslal Zdravotníckemu denníku. Podľa jej slov sa pracuje na tom, aby sa zefektívnil manažment celého rezortu. „Pracujeme na vyriešení vzniknutých problémov a nastavení systémov tak, aby sa v budúcnosti takéto problémy čo možno najviac eliminovali,“ dodala ministerka.
Odborári zbierajú výpovede z nadčasov
Spomalenie rastu miezd lekárov v štátnych zdravotníckych zariadeniach bude predstavovať tri percentá. To by malo štátu ušetriť 259 miliónov eur. Lekárom sa tak má budúci rok zvýšiť plat o 147 eur a sestrám o 68 eur. Podľa odborárov to však bude znamenať, že mnoho lekárov odíde pracovať do zahraničia.
„Lekárom, ktorí zostanú na Slovensku, sa zvýši počet nadčasov a služieb a to odmietame. Preto nech sa vláda pripraví na to, že nebudeme vykonávať nútené nadčasy a pohotovosť nad zákonné limity. Upozorňujeme, že bez dobrej vôle lekárov pracovať za chýbajúcich kolegov v týchto nadlimitných nadčasoch a pohotovosti nie je možný chod našich nemocníc,“ uviedli odborári v stanovisku.
Aj Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek odmieta konsolidačné opatrenia, ktoré podľa nej ohrozia rast miezd sestier, pôrodných asistentiek a zdravotníckych pracovníkov. „Vláda a štát majú voči sestrám a pôrodným asistentkám dlh za desaťročia odsúvania problémov zdravotníctva. Sestry a pôrodné asistentky odmietajú ďalšie experimenty zo strany kompetentných a zasahovanie do svojich sociálnych istôt,“ uviedla komora v stanovisku na sociálnej sieti.
Lekári a zdravotníci majú každý rok navyšovanú základnú zložku mzdy o 0,015-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. U lekárov špecialistov sa mzda každoročne zvyšuje o 0,025-násobok priemernej mesačnej mzdy. Koeficienty mali v nasledujúcich rokoch ďalej rásť, no ich valorizácia sa spomalí. K základným platom sa ďalej pripočítavajú príplatky za nadčasy, služby, prácu cez víkendy či sviatky. Priemerný plat lekára v nemocnici aj s príplatkami tam bol vlani zhruba 4 240 eur.
Visolajský upozornil, že v nemocniciach sa začal zber výpovedí z nadčasov. Lekári sú pripravení, že nebudú vykonávať nútené nadčasy a pohotovosť nad zákonné limity. Ak vyzbierajú tlačivá nadčasovej práce, podľa lekárov hrozí, že slovenské nemocnice nebudú vedieť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Niektoré oddelenia môžu byť nefunkčné. „Lekári a sestry majú dovolené robiť nadčasy, ale začiatkom roka sú už vyčerpané. Ak sa vláda správa zle, lekári a sestry nie sú ochotní pracovať nadčasy,“ uviedli lekárski odborári na tlačovej konferencii. Podľa ich slov niekedy nemajú ani dva dni voľna v pracovnom týždni. Ich nadčasová práce je podľa nich dôležitejšia pre chod nemocníc než pre ich vyššie platy.
Celkovú mesačnú mzdu lekára zahŕňa základná mzda, osobný príplatok, ktorý je priznaný na základe osobitných predpokladov a príplatok za sťažený výkon práce. Nemocničný lekár bez praxe mal ešte vlani základný plat vo výške 1 816 eur v hrubom. Lekár, ktorý v odbore pôsobí viac ako 30 rokov, mal plat zhruba 2 361 eur v hrubom. Základný plat špecialistu sa vlani pohyboval na úrovni 3 027 eur v hrubom a u lekára s viac ako 30-ročnou praxou to bolo vyše 3 935 eur v hrubom.
Zo štátnych nemocníc budú akciovky
Zdravotníctvo si podľa vládnych politikov každý rok vyžiada miliardu eur zo štátneho rozpočtu. Riešením má byť zmena právnej formy všetkých štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a ustanovenie ich riadnych manažmentov, aby sa v zdravotníctve peniaze nestrácali.
Odborári tvrdia, že už pred tromi mesiacmi sa objavila informácia, podľa ktorej ministerka zdravotníctva zvažuje zmenu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. LOZ vtedy pripomenulo, že dôvodom prvých výpovedí lekárov v roku 2011 bola práve snaha vtedajšieho vedenia rezortu o transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti s následnou privatizáciu. „V stave, keď štátnym nemocniciam nie sú od zdravotných poisťovní preplácané ani náklady na riadne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nemôže premena na akciové spoločnosti znamenať nič iné ako snahu o privatizáciu štátnych nemocníc,“ tvrdí Visolajský.
Jeho slová sú však priamo v rozpore s tvrdením vládnej koalície. Konsolidačné opatrenia totiž predstavil aj minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD), ktorý bol v minulosti aj ministrom zdravotníctva. Štátne nemocnice sa podľa neho transformujú na akciové spoločnosti a zákonom bude zavedený zákaz ich privatizácie. „Bude to podobný systém ako pri zdravotných poisťovniach, nemocnice budú pod kontrolou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ povedal Drucker. Zavedú sa štandardné manažérske či účtovné postupy a nemocnice by tiež mali dodržiavať niektoré ukazovatele hospodárenia. V opačnom prípade ich čakajú ozdravné plány.
V hre sú opäť hromadné výpovede
Odborári pripúšťajú, že v hre je aj zopakovanie hromadných výpovedí. Visolajský priznal, že na podávanie výpovedí už vyzýva viacero lekárov z nemocníc. Premiér Robe Fico (Smer-SD) podľa nich po nástupe jeho vlády povedal, že dohody v memorande si ctí. LOZ tiež inicioval stretnutie s vládnymi stranami SNS, Hlasom aj Smerom. „Ale žiadosť bola ignorovaná,“ povedal Visolajský s tým, zatiaľ však vedenie odborov verí v rozumné vyriešenie problému za stolom.
Podobná situácia nastala pred dvomi rokmi. Vyše dvetisícsto kľúčových nemocničných lekárov podalo výpoveď. Aktivitu lekárov vtedy zastrešoval LOZ. Dôvodom bol nevyhovujúci stav v zdravotníctve. Výpovediam ale zabránili rokovania a následná dohody vlády a ministerstva zdravotníctva s LOZ. Dohodu spečatil podpis memoranda, ktoré obsahuje osem požiadaviek. Stiahnutie výpovedí zo strany lekárov bolo podmienené ich splnením.
Doteraz boli splnené len niektoré z nich. Ide o navýšenie platov sestier a pôrodných asistentiek, čo sa však podľa odborárov poruší konsolidáciou. Splnené bolo aj zrušenie zdaňovania vzdelávania zdravotníkov a zvýšenie miezd lekárov pracujúcich v lôžkovom zariadení s odmeňovaním podľa rokov praxe. Za čiastočne splnenú považujú odborári aj reformu vzdelávanie mladých lekárov v rámci atestačného a špecializačného štúdia.
Jeden z nesplnených bodov memoranda napríklad hovorí o tom, že vláda zabezpečí pre nemocnice platby zo zdravotných poisťovní tak, aby mali zdravotnícke zariadenia pokryté náklady súvisiace s adekvátne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Memorandum obsahuje aj prijatie zákona, ktorý uloží poisťovniam povinnosť zaplatiť za adekvátne poskytnutú liečbu, ďalej zavedenie systému skupín súvisiacich diagnóz (DRG), alebo aj zabezpečenie lekárskych fakúlt tak, aby mohli produkovať viac slovenských lekárov. Memorandum hovorí aj o tom, že sa nebudú rušiť oddelenia v nemocniciach, až kým nebude pomerne zvýšený personálny stav a priestorové zabezpečenie. Odborári v memorande žiadajú aj navýšiť počet lekárov, sestier a pôrodných asistentiek, tak aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta, garantovanie týchto počtov zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania.
Miroslav Homola
