Pneumológ Tiško: Koncept harm reduction by sme mali uplatňovať pri ľuďoch, ktorí nedokážu alebo nechcú prestať fajčiť

Fajčenie je jedným z najvýznamnejších odvrátiteľných príčin predčasného úmrtia. Ročne zapríčiňuje približne päť miliónov úmrtí a ďalších 600-tisíc ľudí zabije takzvané pasívne fajčenie. Odborníci sa pritom zhodujú, že ani najprísnejšia regulácia nezabezpečí, že s fajčením skoncuje každý. Preto sa do popredia dostáva koncept harm reduction, čo je vlastne systematické znižovanie rizík. V rámci neho majú fajčiari k dispozícii alternatívne tabakové výrobky, ktoré sú menej škodlivé ako klasické cigarety. Pneumológ Radovan Tiško preto tvrdí, že koncept harm reduction by sme mali ponúkať ľuďom, ktorí ani po adekvátnej intervencii nedokážu prestať fajčiť, alebo to jednoducho nechcú. Povedal to na celoslovenskej konferencii 42. Dni zdravotnej výchovy MUDr. Ivana Stodolu.

Najčastejší karcinogén či najvýznamnejší faktor vzniku chronických a kardiovaskulárnych ochorení. Reč je o fajčení. Najúčinnejším spôsobom, ako znížiť riziko, je podľa pneumológa Tiška skoncovanie s fajčením a zavedenie prevencie. „Nie je však reálne, že abstinovať bude celá populácia. A tiež politiky, ktoré sa snažia dosiahnuť úplnú abstinenciu, môžu viesť k rozvoju čierneho obchodu. Aj drogy sú postavené mimo zákon a napriek tomu sa k nim ľudia vedia dostať,“ upozornil na celoslovenskej konferencii Tiško.

Pri znižovaní rizík pneumológ spomenul asociáciu SCOHRE (International Association on Smoking Control & Harm Reduction), ktorá združuje lekárov či odborníkov na verejné zdravie a závislosti na tabaku z hľadiska spoločenského problému. Asociácia sa snaží na základe vedeckých faktov pristupovať k jednotlivým možnostiam, ako minimalizovať dopad závislosti na nikotíne. Prvým konceptom je úplné skoncovanie s fajčením a zavedenie následnej prevencie. Pomôcť môže poradenstvo aj lieky.

„Druhým konceptom je zabezpečiť prijateľné riziko. To znamená, že pri ľuďoch, ktorí nevedia prestať fajčiť aj napriek tomu, že sa urobili všetky adekvátne kroky vrátane psychologickej podpory, alebo pri ľuďoch, ktorí prestať fajčiť nechcú, sa môžu poskytnúť možnosti, aby nikotín užívali alternatívnymi spôsobmi a docieliť čo najnižšiu záťaž na jednotlivca, ale aj na zdravie populácie,“ vysvetlil Tiško. Ide najmä o nehorľavé tabakové výrobky.

Príkladom je Švédsko

Príkladom dobrej praxe je podľa odborníkov Švédsko, ktoré zaviedlo aj ekonomické opatrenia. „Rozdelili tabakové výrobky na škále škodlivosti podľa evidence-based medicine (medicína založená na dôkazoch, pozn. redakcie). Čím je výrobok škodlivejší, tým je viac zdanený. Menej škodlivé sú potom menej zdaňované, takže zároveň lacnejšie. Pri závislosti totiž zohráva významnú rolu aj finančná motivácia pri prestávaní s fajčením alebo pri prechode na alternatívne výrobky,“ myslí si pneumológ.

Švédsko podľa neho v súčasnosti zaznamenáva o 40 percent nižší výskyt karcinómu pľúc, ale aj karcinómov ako takých. „Fajčenie je najčastejší, v menšej miere druhý najčastejší rizikový faktor takmer všetkých bežných karcinómov,“ pripomenul Tiško. Okrem toho pripomenul, že Správa potravín a liečiv (FDA – Food and Drug Administration – pozn. redakcie), čo je vládna agentúra v Spojených štátoch amerických, rozhodla, že alternatívne výrobky so zahrievaným tabakom môžu predstavovať spôsob, ako znížiť populačné riziko v dôsledku užívania nikotínu.

Mohlo by vás zajímat

Môže byť transformácia na akciovky šancou pre nemocnice? V aktuálnej situácii ťažko

„Koncept harm reduction by mal byť zvažovaný minimálne z hľadiska verejného zdravia. Je to koncept, ktorý by sme mali ponúkať ľuďom, ktorí ani po adekvátnej intervencii nedokážu prestať fajčiť, alebo nechcú prestať fajčiť,“ zdôraznil Tiško.

Cieľom je znižovať riziko

Príčinou závislostí na užívaní tabakových výrobkov je nikotín. „Ten sám o sebe nie je príčinou zdravotných dôsledkov fajčenia, ak teda nehovoríme o akútnej otrave. Príčinou zdravotných komplikácií sú ostatné zložky v cigaretovom dyme, ktoré sa uvoľňujú pri spaľovaní a pri rôznych teplotách. Je známe, že špička cigarety pri spaľovaní má teplotu 850 – 900 stupňov Celzia. Na uvoľnenie väčšiny škodlivých látok pritom stačí teplota 400 až 600 stupňov Celzia. Preto je jedným z konceptov harm reduction uvoľňovať nikotín z výrobkov pri nižších teplotách. Cieľom je redukovať množstvo škodlivých látok pri spaľovaní cigarety,“ uviedol Tiško.

Karcinóm pľúc je pritom podľa jeho slov v súčasnosti najzávažnejší a najčastejší karcinóm u mužov. U žien boli v minulosti čísla nižšie, ale v posledných desaťročiach sa zvyšuje počet žien, ktoré fajčia. Karcinóm pľúc sa tak pri nich dostal na tretie miesto vo výskyte a na druhé miesto v počte úmrtí. Najvyšší vek u pacientov, ktorým fajčenie spôsobilo karcinóm pľúc, však postupne klesá. „V minulosti sa vyskytoval u seniorov približne vo veku 70 rokov. V súčasnosti evidujeme pacientov aj pred 60. rokom života s rakovinou pľúc. Štatistiky uvádzajú, že 150-tisíc vyfajčených cigariet za život už vytvára také riziko, že u človeka je vysoká pravdepodobnosť vzniku karcinómu,“ upozornil pneumológ.

Fajčiar môže ešte pred prípadným prechodom na alternatívne výrobky vyhľadať lekára a pokúsiť sa s fajčením úplne prestať. Podľa Tiška si lekár musí pri intervencii najprv overiť, či je pacient závislý na nikotíne. „Pacientovi musíme vysvetliť, aké riziká prináša fajčenie. Následne je potrebné ho motivovať, aby sa snažil prestať fajčiť. V tomto smere je mu ponúknutá pomoc vo forme psychosociálneho poradenstva alebo liekov, prípadne ich kombinácie. Pri následných kontrolách by sa malo overovať, ako sa pacient snaží, aký dosiahol efekt a opakovať postup pri pomoci,“ dodal Tiško.

Miroslav Homola