V bežnej komunikácii je zaužívané, že schizofrenik je niekto, kto má „viac osobností“. Nie je to celkom pravda. Schizofrénia je závažná duševná porucha, ktorá môže výrazne znížiť kvalitu života pacienta a jeho rodiny. Má rôznorodý klinický obraz, ale pacientom často znemožňuje adekvátne hodnotiť realitu, okolnosti, medziľudské interakcie a tiež si nemusia uvedomovať, že majú duševnú poruchu. Objavujú sa však možnosti novej modernej liečby, ktorá má potenciál skvalitniť ich život, eliminovať nežiadúce účinky a brániť relapsom ochorenia. Informuje o tom Fakultná nemocnica Trnava, ktorej súčasťou je akútne psychiatrické oddelenie.
„Pri schizofrénii sú časté akútne vzplanutia s potrebou ústavnej psychiatrickej liečby, keď pacienti môžu byť nebezpeční pre seba a svoje okolie. Po zaliečení akútnej fázy ochorenia je vhodné ďalšie psychoterapeutické vedenie v špecializovaných psychiatrických nemocniciach,“ doplnila Trnavská nemocnica. Spolupráca medzi nemocnicami je kľúčová pre komplexnú liečbu pacientov. V liečbe schizofrénie a ďalších duševných porúch akútne oddelenia úzko spolupracujú so psychiatrickými nemocnicami, ako je napríklad Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v Pezinku. Primár ženského oddelenia Psychiatrickej kliniky Pinelovej nemocnice Peter Kovačovič pre Zdravotnícky denník vysvetlil, že všeobecné nemocnice s akútnymi psychiatrickými oddeleniami sú prispôsobené na možnosť multidisciplinárnej starostlivosti, preto v prípadoch psychiatrických pacientov s komplikovaným telesným zdravím je vhodnejšia ich liečba na oddeleniach v týchto nemocniciach. „Lôžkový fond týchto oddelení je ale spravidla menší a pobyty pacientov v nemocniciach kratšie, aby bola zabezpečená kontinuálna dostupnosť akútnej psychiatrickej starostlivosti. V špecializovaných psychiatrických nemocniciach spravidla nie sú dostupní konziliárni lekári viacerých odborností a preto nie je možné v týchto zariadeniach zabezpečovať starostlivosť pacientom, ktorí si napríklad vyžadujú intenzívny monitoring,“ objasnil Kovačovič. Naopak v špecializovaných nemocniciach je výrazne väčšia kapacita, psychiatrická starostlivosť môže byť viac škálovaná a je možná dlhšia liečba pacienta. „Tomu sú prispôsobené terapeutické postupy, s pacientom je toho možné v liečbe vykonať omnoho viac a ich prechod do bežného života je menej náhly,“ dodal.
Liečba v psychiatrickej nemocnici trvá rádovo niekoľko týždňov, pri ochoreniach ako bipolárna porucha, schizofrénia, schizoafektívna porucha alebo ťažkých depresiách je to podľa lekára šesť až desať týždňov, v niektorých komplikovaných prípadoch aj dlhšie. Čo sa týka schizofrénie, za jej najzjavnejšie prejavy Peter Kovačovič označil halucinácie a bludy. Halucinácie predstavujú poruchy vnímania, najčastejšie sluchové a zrakové, ale môžu sa objaviť aj halucinácie chuťové, čuchové, hmatové, telesné, ktoré predstavujú narušené vnímanie telesnej schémy, alebo takzvané intrapsychické, čo sú pre schizofréniu typické pocity vkladania alebo odoberania myšlienok. Bludy sú chorobné, nevyvrátiteľné presvedčenia pacienta, často bizarné a paranoidné. Pacienti sú neraz apatickí, nespoločenskí, majú chudobný rečový prejav i motiváciu k rôznym činnostiam. S tým sú spojené aj kognitívne problémy, ťažkosti s riešením náročnejších úloh, so sústredením a udržaním pozornosti či s pamäťou.
Starostlivosť by mala byť viac komunitná
Pacienti so schizofréniou majú častejšie ako bežná populácia rôzne telesné ochorenia. Môže to súvisieť s tým, že ľudia s duševnými chorobami nie sú dostatočné sociálne kompetentní na to, aby vyhľadali lekára kvôli svojim fyzickým problémom, ako v rozhovore pre Zdravotnícky denník povedal psychiater Michal Patarák. Navyše keď pacient so psychickou poruchou príde na ošetrenie k nejakému lekárovi – nepsychiatrovi, podľa Pataráka s veľkou pravdepodobnosťou nedostane takú zdravotnú starostlivosť, akú by dostal, keby nemal psychickú poruchu. „Lekár vidí napríklad v e-zdraví zoznam pacientových diagnóz a povedzme na piatom mieste je depresívna porucha. A to piate miesto je pre lekára akoby podčiarknuté červenou a všetky pacientove ťažkosti odrazu vníma cez depresívnu poruchu. Predpokladá, že pacient si namýšľa, nevenuje pozornosť tomu, na čo sa sťažuje, neberie ho vážne a pritom sám nechápe, čo vlastne depresívna porucha je a či vôbec môže skresľovať validitu nejakej informácie,“ priblížil stigmatizujúci a diskriminujúci prístup zdravotníkov. Podľa neho to treba riešiť pretvorením psychiatrickej starostlivosti tak, aby mala viac komunitný ráz. Teda aby sa ľudia so psychickými problémami mohli združovať a niekto im pomohol zorientovať sa v systéme zdravotnej starostlivosti.
Pacienti so schizofréniou trpia oproti ostatnej populácii častejšími myšlienkami na samovraždu. Psychiater z Pinelovej nemocnice Peter Kovačovič tvrdí, že tieto myšlienky môžu u pacienta vzniknúť vplyvom bludného presvedčenia, ktoré mu z akýchkoľvek, často bizarných, dôvodov hovorí, že by bolo lepšie, keby zomrel. Taktiež ho môžu k samovražde nabádať sluchové halucinácie a časté sú aj samovraždy pre vysokú mieru sebastigmatizácie.
Nová moderná liečba
Schizofrénia sa vyskytuje u 1 až 1,5 percenta populácie, najčastejšie medzi 15. a 35. rokom života. U mužov typicky skôr a u žien neskôr. Najčastejšia je paranoidná schizofrénia a mnohí pacienti si neuvedomujú potrebu liečby.
Súčasná liečba schizofrénie má podľa primára Kovačoviča výhodu možnosti výberu zo širokého spektra moderných antipsychotík a ich kombinácií. „Tieto lieky majú lepší profil nežiadúcich účinkov a sú dlhodobo lepšie tolerované. Ich nevýhodou je najmä riziko rozvoja metabolického syndrómu, čomu sa však správnym výberom antipsychotika a optimalizáciou liečby na konkrétneho pacienta dá predchádzať. Najmodernejšie antipsychotiká majú vo všeobecnosti najmenšie riziko nežiadúcich účinkov. Okrem toho sa využívajú dlhodobo pôsobiace antipsychotiká vo forme intramuskulárnych injekcií (aplikované do svalov, poznámka redakcie), s lepšími farmakodynamickými vlastnosťami a pohodlnosťou užívania pre pacienta,“ hovorí. Liečivo pôsobí dlhodobo, je podávané raz mesačne alebo raz za tri mesiace a pacient tak nemusí každý deň myslieť na to, že potrebuje užiť tabletky. Táto liečba pomáha znižovať počet akútnych hospitalizácií a udržiavať pacienta dlhšie v pracovnom procese aj spoločenskom postavení.
Mohlo by vás zaujímať
Okrem liekov sa v terapii pacientov so schizofréniou využívajú postupy zamerané na edukáciu o ochorení, správne identifikovanie varovných príznakov a rozpoznávanie prípadného relapsu akútnej, psychotickej fázy ochorenia. „Pracuje sa s motiváciou pacientov k liečbe, o ochorení a prognóze sa edukuje rodina a blízki, ak je to možné. V prípade výraznejších kognitívnych deficitov pacienti absolvujú tréningy kognitívnych schopností a aktivity zamerané na redukciu stresu v živote. Nevyhnutnou súčasťou liečby sú sociálne intervencie, prispôsobené potrebám jednotlivých pacientov,“ priblížil Kovačovič.
Choroba sa nedá úplne vyliečiť. Psychiater vysvetlil, že súčasná medicína nevie svojimi postupmi natoľko zvrátiť proces ochorenia, aby bolo možné pacienta považovať za zdravého. Dá sa však pomerne efektívne predchádzať psychotickým, akútnym relapsom schizofrénie a zabezpečiť tak čo najlepšiu možnú kvalitu života.
Psychiatrických pacientov je čoraz viac
Pinelova nemocnica v Pezinku si tento rok pripomenula 100. výročie svojho založenia. Nemocnica má vyše 420 lôžok a za sto rokov v nej pôsobilo približne 330 lekárov.
„Počet psychiatrických vyšetrení a hospitalizácií na Slovensku neustále stúpa. Dokazujú to aj údaje Národného centra zdravotníckych informácií, podľa ktorých počet návštev psychiatrických ambulancií medziročne narástol o viac ako 10 percent a počet hospitalizovaných pacientov na psychiatrických oddeleniach o viac ako 6 percent,“ povedal na konferencii pri príležitosti výročia založenia nemocnice štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Ladislav Slobodník. Zdôraznil dôležitosť vypracovania Národného programu duševného zdravia a akčného plánu na roky 2023 až 2030, ktorý je tento týždeň na programe rokovania vlády. Spomenul tiež význam posilnenia prevencie a výzvu na budovanie psychosociálnych centier, na ktoré sú vyčlenené prostriedky z plánu obnovy.
Lucia Hakszer
