V niektorých krajinách odporúčajú v lekárňach na predpis alternatívne tabakové výrobky pre existujúcich fajčiarov klasických cigariet. Predpisuje sa im to vtedy, keď nevedia prestať s fajčením iným spôsobom. Takto môžu prejsť na menej škodlivé alternatívne výrobky. Ide o takzvaný kocept Harm reduction, čo je vlastne znižovanie rizika. „Podobný postup poznáme pri drogovo závislých, pri ktorých sa prechádza na substitučnú liečbu metadonom alebo buprenorfínom. Obdobne k tomu pristupujú krajiny, kde zistili, že aj keď je tam istá miera zlepšenia, ale mnoho mladých sa stáva závislými na cigaretách. Cestou je obmedzenie predaja, ale aj ponúkať alternatívu pre ťažkých fajčiarov v lekárňach,“ povedal v rozhovore pre Zdravotnícky denník riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica.
Až 90 percent fajčiarov začína s fajčením v období, kedy ešte nie sú plnoletí. Medzi študentmi rastie obľuba elektronických cigariet. Ako tento trend zmeniť?
S elektronickými cigaretami nastal problém v Spojených štátoch amerických, kde sa rozšíril ich predaj už skôr. Začali ich užívať deti a mladiství, pretože to bolo populárne. Potom mnoho z nich prechádzalo na normálne cigarety, alebo aj keď neprechádzali, stávali sa závislými. Medicínska veda a logika ukazuje, že alternatívne tabakové výrobky sú menej škodlivé ako pri spaľovaní tabaku, ale nie sú zdravotne neškodné. Minimálne sú na nich ľudia závislí. V krajinách, kde mladí ľudia začali užívať nehorľavé alternatívne tabakové výrobky, pristúpili k tomu, že to odporúčajú v lekárňach na predpis pre existujúcich fajčiarov klasických cigariet. Predpisuje sa im to vtedy, keď nevedia prestať s fajčením iným spôsobom. Takto môžu prejsť na menej škodlivé alternatívne výrobky. To je postup harm reduction. Podobný postup poznáme pri drogovo závislých, pri ktorých sa prechádza na substitučnú liečbu metadonom alebo buprenorfínom. Obdobne k tomu pristupujú krajiny, kde zistili, že aj keď je tam istá miera zlepšenia, mnoho mladých sa stáva závislými na cigaretách. Cestou je obmedzenie predaja, ale aj ponúkať alternatívu pre ťažkých fajčiarov v lekárňach.
V zahraničí došlo k zákazom či obmedzeniam príchutí alternatívnych tabakových výrobkov. Znížiť ich atraktívnosť majú za cieľ tiež zákazy atraktívnych obrázkov na produktoch. Je to správna cesta? Mala by byť regulácia prísnejšia alebo, naopak, miernejšia?
Záleží od toho, ako sa na to pozeráme. Samotné tabakové firmy prišli s alternatívnymi výrobkami, aby si udržali profit. Urobili to kvôli tlaku, ktorý vytvárali ľudia, politici a dôkazy o vysokej škodlivosti fajčenia klasických cigariet. Začali sa prijímať zákony a smernice. Rozdiel je v tom, či sa pozeráme na harm reduction tak, že v krajine budeme propagovať alternatívne výrobky, čo vyhovuje aj tabakovým firmám, ale zároveň sú menej škodlivé. Alebo budeme brať alternatívne výrobky ako možnosť pre ťažkých fajčiarov v rámci procesu ich liečby. Vtedy by sa znížila ich dostupnosť, ale zostali by ako alternatíva pre ľudí, ktorí fajčia klasické cigarety. Vo všeobecnosti platí, že čím je nižšia dostupnosť nejakej škodlivej látky, tým menšie sú negatívne zdravotné následky. Preto nemáme toľko úmrtí na opiáty, keďže sú ilegálne. Naopak, pri alkohole sú dôsledky horšie. Regulácia alternatívnych tabakových výrobkov je však politická otázka. Každá vláda totiž rozmýšľa nad tým, aké by to mohlo mať ďalšie dopady, najmä ekonomické, či rozšírenie nelegálneho predaja a iné. Nie je to preto na rozhodnutí odborníkov zdravotníkov, ale je potrebné komplexne zvážiť i ďalšie možné dopady a to už je v kompetencii a na zodpovednosti politikov.
Mohlo by vás zaujímať
Nepredstavujú príliš reštriktívne opatrenia na elektronické cigarety a ďalšie alternatívne produkty z pohľadu odborníka na závislosti riziko návratu mladistvých ku klasickým cigaretám?
Úprimne povedané, neviem. Potrebujeme na to výsledky dlhodobého sledovania. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že mnohí mladí kombinujú obe formy užívania nikotínu a časť z nich prechádza i tak na klasické cigarety. Treba si uvedomiť, že e-cigarety sú zo zdravotného hľadiska „len menšie zlo“, pretože i pri nich sa u mladých vytvorí duševná porucha – závislosť od nikotínu.
Nemá Slovensko pri závislosti na tabaku viac vlažný a menej neucelený prístup ako v iných krajinách?
Myslím, že nie. V Česku majú napríklad výrazne voľnejší prístup než u nás. V poslednej dobre sa na Slovensku napríklad výrazne zvýšili ceny tabakových výrobkov. Politici navyše pozerajú i na iné, nie len zdravotné aspekty a samozrejme i na svojich voličov. Takže samotný výsledok nezávisí len od toho, čo si myslia zdravotníci.
Ako by sa dala zlepšiť koordinácia rôznych aktérov, ktorí vidia problematiku iba svojim úzkym uhlom pohľadu? Ako zaistiť, aby neprevládal rezortizmus? Pomohol by Slovensku vládny splnomocnenec na prevenciu závislostí?
Už v súčasnosti máme Radu pre problémy s drogami a alkoholom koordinovanú z rezortu ministerstva zdravotníctva, ale keďže sa jedná o medzirezortný orgán so zástupcami viacerých dotknutých rezortov, problém tzv. rezortizmu tu zrejme nie je. Závislosť od tabaku zase zastrešuje Úrad verejného zdravotníctva. Bolo by dobré, keby sa dával väčší dôraz oblasti pri závislostiach. Takže štruktúra existuje, ale otázkou je vždy aké sú možnosti presadenia rôznych návrhov opatrení vo vláde alebo v parlamente. Nie som politik a neviem zodpovedať otázku, či by Slovensku pomohol splnomocnenec pre prevenciu závislostí. Prevencia je len časťou celej problematiky.
Miroslav Homola
