Všetky tri slovenské zdravotné poisťovne predpokladajú svoje tohtoročné hospodárske výsledky ako stratu na úrovni niekoľkých desiatok miliónov eur. U najväčšej Všeobecnej zdravotnej poisťovne to má byť vyše 100 miliónov. Na splnenie ich záväzkov, ktoré sa týkajú potrieb poistencov, bude chýbať 305 miliónov. V stredu na tlačovej konferencii so zástupcami Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR to povedala výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Dajana Petríková. Problémom podľa nej a veľkých zdravotníckych zamestnávateľov z ambulantného i nemocničného sektora nie je hospodárenie štátnej poisťovne, ale nedostatočný štátny rozpočet.

Potreba dofinancovania zdravotníctva je každoročným evergreenom. Zástupcovia AZZZ SR ju riešili aj na stredajšom stretnutí so štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva Michalom Štofkom. Všeobecnej zdravotnej poisťovni pre zlé hospodárenie nariadil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ozdravný plán. Lekári aj zdravotné poisťovne súhlasia, že je potrebné konsolidovať, avšak odmietajú navrhované konsolidačné opatrenia, na ktoré podľa nich najviac doplatia pacienti. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko deklaroval, že sú pripravení rokovať s ministerstvom aj poisťovňami, avšak šetrenie sa podľa neho musí týkať všetkých segmentov zdravotníctva. Nemocnice už nevidia žiadny priestor na šetrenie, čo sa týka zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Ten nevidí ani prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. S kolegami dlhodobo upozorňujú na množstvo problémov vo financovaní ambulantného sektora. Vedie to k tomu, že množstvo ambulantných lekárov neuzatvára alebo vypovedá zmluvy so zdravotnými poisťovňami. „Zdravotná starostlivosť sa stáva výdobytkom tých, ktorí si ju môžu zaplatiť,“ vyhlásila prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová.

Kto to má riešiť?

Viceprezident AZZZ SR Roman Karlubík hovorí, že vláda by mala jasne povedať, ako chce situáciu v zdravotných poisťovniach riešiť, kde bude hľadať úspory a už spoločne s ďalšími aktérmi pracovať na tvorbe rozpočtu na rok 2025. „Vláda nemôže zvyšovať platy v zdravotníctve a zároveň nedať do rozpočtu peniaze,“ poznamenal Karlubík. Toto však nedokáže rezort zdravotníctva vyriešiť bez rezortu financií a bez parlamentu. Michal Štofko na stretnutí prisľúbil otvorené rokovania za účasti všetkých aktérov. „Štátny tajomník je technokrat menovaný zo zdravotníckeho sektora. Nemôže zaujať politické stanovisko, ale bol tu na to, aby sme ho oboznámili so situáciou, technicky prebrali možné riešenia a hľadali schodnú cestu v úsporných opatreniach. Dôležitý je pritom pacient, lebo všetci sme potenciálni pacienti,“ tvrdí Karlubík.

Marián Petko z Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) si myslí, že celý problém nemôže štát hodiť na zdravotné poisťovne. „Je nefér povedať, že poisťovne majú poskytovateľom zoškrtávať finančné prostriedky. Zatiaľ z toho hrozí len konflikt medzi nami a zdravotnými poisťovňami a žiadna poisťovňa to sama nevyrieši,“ tvrdí Petko. „Potrebujeme sociálny zmier, ale varianty šetrenia na poskytovateľoch starostlivosti budú mať presne opačný efekt. Bude to na úkor pacientov a zamestnancov,“ dodal prezident ANS. Členovia asociácie majú platné zmluvy s Všeobecnou zdravotnou poisťovňou do konca októbra, so súkromnými zdravotnými poisťovňami do konca roka. Podobne sú na tom aj ambulantní poskytovatelia.

Viceprezident ANS Igor Pramuk upozornil, že susedné Česko má po prepočte na rovnaký počet obyvateľov v systéme zdravotníctva až miliardu eur navyše. „My na Slovensku z toho, čo sme nedostali, máme ešte ušetriť. Takto sa nielenže nepribližujeme k našim susedom, ale sa vzďaľujeme z priestoru strednej Európy,“ upozornil Pramuk.

Mohlo by vás zaujímať

Štátna poisťovňa má najťažších pacientov

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal správne konanie vo veci uloženia povinnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) predložiť na schválenie ozdravný plán. Podpredseda predstavenstva VšZP Matej Fekete na sociálnej sieti pripomenul, že štátna poisťovňa sa stará o najväčší počet pacientov s finančne najnáročnejšími diagnózami a má zazmluvnených najviac poskytovateľov. Aj preto sú jej finančné problémy väčšie.

Predseda úradu pre dohľad Michal Palkovič hovorí, že navrhnuté ozdravné opatrenia slúžia najmä na zlepšenie hospodárskej bilancie VšZP. Sú potrebné na odvrátenie možného negatívneho vývoja a ochranu záujmov poistencov. Úrad aj ministerstvo zdravotníctva uviedli, že cieľom plánu je získanie rezerv na výdavkovej strane, ktorá prinesie potrebné úspory. Sprehľadnenie účtovníctva, výnosov a výdavkov má vytvoriť lepší prehľad o finančnej kondícii VšZP a jej smerovaní. Palkovič zdôraznil, že poisťovňa si plní a naďalej bude plniť svoje povinnosti voči poistencom aj poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Lucia Hakszer