Čínske firmy, ktoré sa venujú výskumu genómu, zbierajú osobné informácie o ľuďoch a poskytujú ich čínskym vládnym orgánom. Údaje môžu byť zneužité a aj obyvateľom Európy tak hrozí nebezpečenstvo. Upozornila na to skupina europoslancov z viacerých krajín, vrátane slovenskej europoslankyne Mirian Lexmann, ktorá je v Európskom parlamente súčasťou poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov).
Europoslanci podotkli, že Európska únia (EÚ) vo vzťahu s Čínou uplatňuje prístup odstupňovania rizika, nie jeho odstránenia a nedarí sa jej komplexne riešiť rozsah hrozieb a výziev, ktoré pre Európu predstavuje čínsky totalitný režim. Ochranné opatrenia EÚ sú podľa nich nedostatočné.
Genomika pracuje s tými najosobnejšími informácie o ľudských génoch. Odbor sa dynamicky rozvíja a môže pomôcť pri personalizácii zdravotnej starostlivosti, napríklad lepších možnostiach prevencie rôznych chorôb. Pomáha pochopiť mechanizmus ochorení a to, prečo je nejaká osoba na určitú chorobu náchylnejšia ako iná.
Čínska vláda aj vďaka genetickým údajom sleduje ľudí
Avšak subjekty v tomto odbore, napojené na čínsku vládu, predovšetkým génový gigant BGI Group, vyvolávajú značné obavy. Táto a ďalšie čínske firmy sú totiž v zmysle tzv. Národného protišpionážneho zákona povinné poskytnúť úradom v Pekingu akékoľvek údaje, o ktoré požiadajú. „Pre tieto spoločnosti pritom neexistuje žiadna zákonná možnosť, ako sa zdieľaniu údajov vyhnúť. Spoločnosti, ako je BGI, sú pritom zároveň priamo napojené na čínsku ľudovú armádu. Nebezpečenstvo o ktorom hovoríme, je teda nespochybniteľné,“ povedala pre Zdravotnícky denník europoslankyňa Lexmann. Podobné zneužitie osobných údajov hrozí napríklad aj u spoločnosti MGI Tech alebo výrobcu zdravotníckeho materiálu Mindray, ktorý poskytuje servis vyše 660 európskym nemocniciam a 60 percentám všetkých zdravotníckych inštitúcií. Rovnako ako BGI zbierajú o občanoch informácie týkajúce sa zdravotnej starostlivosti.
Informácie o prípadoch zneužitia sú podľa Miriam Lexmann založené na podložených varovaniach spravodajských a bezpečnostných expertov, ktorí disponujú detailnými informáciami o tom, ako genetické dáta môžu byť pod rúškom výskumu a vývoja využívané v príkrom rozpore s európskymi hodnotami a bezpečnostnými záujmami. Spolu s ďalšími europoslancami vyhlásila, že existujú opodstatnené obavy z toho, či čínska genomická politika spĺňa základné etické požiadavky na neškodnosť, dobročinnosť, spravodlivosť a pravdivosť. „Dávno pritom vieme o špecifických záujmoch čínskych štátnych orgánov napríklad o genomické profilovanie obyvateľstva, a to najmä etnických skupín za účelom sledovania obyvateľstva totalitným režimom,“ podotkla Lexmann.
Ona a jej kolegovia z europarlamentu poukázali na nedávne kroky Spojených štátov amerických, vrátane iniciatívy prezidenta Joea Bidena, ktorá má sprísniť kontroly toku údajov z USA do Číny a Ruska, a dvojstranného právneho aktu Biosecure, ktorý by zakázal čínskym genomickým spoločnostiam uzatvárať federálne zmluvy. Tieto kroky podľa europoslancov ukazujú, že aj USA si čoraz viac uvedomujú riziká spojené s neobmedzeným prístupom k citlivým údajov.
Európsky biotechnologický priemysel je oproti čínskemu neudržateľný
Aby Európska únia zabránila zneužitiu informácií o svojich občanov, podľa europoslankyne by tiež mala posilniť kontrolu toku údajov Európanov, najmä tých citlivých, ako sú zdravotné údaje, do tretích krajín, a venovať špeciálnu pozornosť nedemokratickým režimom. „V praxi to znamená, že firmy by mali byť maximálne transparentné voči klientom, čo sa týka ďalšieho využitia ich údajov, čiže by mali jasne špecifikovať ďalšie použitie ich dát pri podpisovaní súhlasu so spracovaním údajov. Taktiež potrebujeme posilniť náš vlastný výskum a priemysel, aby naše firmy boli konkurencieschopné a trh neovládali čínske firmy. V neposlednom rade je potrebné zvyšovať povedomie našich občanov o týchto rizikách, a to napríklad pri populárnych testoch hľadania predkov či komerčného sekvenovania DNA,“ varuje Lexmann.
Európa má vlastný biotechnologický výskum a priemysel, avšak europoslankyňa vysvetlila, že štátne dotácie čínskeho režimu umožňujú čínskym firmám tlačiť ceny nadol pod trhovú hladinu a tým podkopávajú konkurencieschopnosť európskych spoločností. Keďže tie sú vystavené takémuto neudržateľnému systému, dôsledkom potom je, že sa dostanú do čínskych rúk. „Nie je to problémom iba výskumného sektora. Už v predošlom mandáte som preto tlačila na prijatie legislatívy, ktorá umožňuje Európskej únii zasiahnuť proti takémuto narušeniu trhu, ako napríklad u čínskych elektromobilov. Momentálne tiež už začíname pracovať na novej legislatíve, ktorá má za cieľ podporiť náš biotechnologický priemysel. Mojou prioritou v tejto súvislosti je skĺbiť podporu našim firmám s posilnením ochrany údajov našich občanov,“ tvrdí Miriam Lexmann.
Ako zabrániť rizikám?
Prízvukuje, že spoločnosti, ktoré operujú na európskom trhu musia dodržiavať existujúce európske právo a štandardy. Podľa svojich slov na to kolegov dlhodobo upozorňuje. „Ako je zdôraznené aj v nedávno prijatom nariadení o Európskom priestore pre zdravotné údaje, hlavným pilierom je transparentnosť. Občania tak musia byť dôkladne informovaní, ako sú ich údaje použité a rovnako majú možnosť neposkytnúť svoje údaje pre výskum. Zároveň, ak firmy nedodržiavajú pravidlá, a to vrátane tých na uchovávanie európskych dát v EÚ, a poskytujú tak priestor na ich zneužitie treťou stranou, akou je čínsky totalitný režim, tak by tieto firmy nemali operovať na našom trhu,“ zhrnula.
Spolu s ďalšími kolegami v Európskom parlamente volá po zavedení prísnych postupov preverovania firiem, obmedzení exportu údajov, auditoch v spoločnostiach sídliacich mimo únie a po podpore európskych alternatív pre výskum a analýzu genómu. Za dobré prvé kroky europoslanci považujú vlaňajšie odporúčanie EÚ na posúdenie rizík v oblasti biotechnológie alebo nedávno zverejnenú prvú stratégiu NATO v oblasti biotechnológie a technológie na zlepšenie ľudských zdrojov. Výskumníci, podniky a občania v celom sektore genomiky však podľa nich zatiaľ zostávajú ohrození.
„Prísnejšie obmedzenia pre Mindray, BGI a MGI v našom verejnom sektore budú bezzubé, ak tie isté subjekty budú mať prístup na európsky trh cez súkromný sektor. Musíme varovať hlavných hráčov európskeho priemyslu, ako sú Eurofins a Oxford Nanopore, ktorí sú partnermi MGI Tech a BGI Group, o národných bezpečnostných rizikách spolupráce s čínskymi genomickými spoločnosťami napojenými na štát,“ zhodnotili europoslanci.
Lucia Hakszer
