Nové elektronické služby, rozšírenie údajovej základne či precizovanie procesu overovania zhody informačných systémov. To je časť zmien v elektronizácii zdravotníctva, ktoré predstavil rezort ministerky Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD) v návrhu novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Ministerstvo tvrdí, že to súvisí s prípravou dátovej reformy, ktorej cieľom je odbremenenie zdravotníkov od zbytočného vykazovania či zlepšenie dátovej dostupnosti a kvality. Protimonopolný úrad však upozornil na zmeny, ktoré by mohli zvýhodňovať zdravotné poisťovne.

Ministerstvo zdravotníctva chce upraviť elektronické služby, ďalšie by mali vzniknúť a tiež by sa mala rozšíriť údajová základňa národného zdravotníckeho informačného systému. Vyplýva to z návrhu novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorý rezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

„Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál na základe záväzkov vlády v oblasti strednodobých priorít vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády v súvislosti s prípravou dátovej reformy, ktorej cieľom je predovšetkým odbremenenie zdravotníkov od zbytočného vykazovania a zlepšenie dátovej dostupnosti a kvality,“ tvrdí rezort.

Nové elektronické služby

Cieľom návrhu zákona je napríklad úprava nových služieb elektronizácie v zdravotníctve. Týkať sa to bude napríklad laboratórnych vyšetrení. Žiadanky na tieto vyšetrenia a výsledky budú po novom v elektronickej forme a v rámci národného zdravotníckeho informačného systému sprístupnené zdravotníckym pracovníkom. Ministerstvo si od toho sľubuje odstránenie opakovaných laboratórnych vyšetrení.

Vzniknúť by mal aj jednotný centrálny systém, ktorého úlohou bude prepojiť objednávacie systémy. Pacienti sa tak budú na vyšetrenie objednávať elektronicky. Ďalšou službou je elektronické uzatváranie dohôd o poskytovaní všeobecnej a špecializovanej gynekologickej zdravotnej starostlivosti.

So zriadením jednotného systému však nesúhlasia zdravotnícke organizácie, ktoré sú združené v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). „Poskytovatelia používajú rôzne systémy na objednávanie pacientov, na ktoré sú zvyknutí a ktoré zohľadňujú ich potreby. Máme za to, že štátny centralizovaný objednávací systému nebude zohľadňovať osobitosti požiadaviek poskytovateľov a rôznych špecializácii,“ tvrdí v pripomienkach AZZZ.

Mohlo by vás zajímat

Rozšíriť by sa mala aj údajová základňa národného zdravotníckeho informačného systému o údaje súvisiace s úmrtiami, ktoré sa budú taktiež poskytovať elektronicky a o údaje Národného farmaceutického registra. Rezort tiež plánuje zosúladiť poskytovanie údajov Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) s európskym nariadením o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov. „Preto sa navrhuje komplexná úprava poskytovania údajov z údajovej základne národného zdravotníckeho informačného systému, ktoré nie sú osobnými údajmi alebo dôvernými štatistickými údajmi a upravuje sa spracúvanie a poskytovanie osobných údajov,“ tvrdí ministerstvo.

Zrušenie niektorých registrov

Rezort chce pomocou novely zrušiť Národný register úrazov vyžadujúcich poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Jeho zánik ministerstvo odôvodňuje skúsenosťami z praxe. Súčasťou návrhu je aj vytvorenie Národného registra očkovania a zmena prevádzkovateľa Národného registra prenosných ochorení na Úrad verejného zdravotníctva SR.

Zmenia sa aj prístupy zdravotníckych pracovníkov regionálnych úradov verejného zdravotníctva a Úradu verejného zdravotníctva SR k určeným elektronickým zdravotným záznamom z elektronickej zdravotnej knižky. Účelom musí byť epidemiologické vyšetrovanie a vypracovávanie odborného stanoviska z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

V neposlednom rade by mal návrh zefektívniť a zelektronizovať procesy pri uzatváraní dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov a ich evidenciu prostredníctvom registra dohôd, ktorý bude súčasťou národného zdravotníckeho informačného systému.

Nová úloha pre ÚDZS

Nová úloha pribudne aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Ustanovenia o vydávaní elektronických preukazov pracovníkov v zdravotníctve sa totiž rozšíri aj o prehliadajúcich lekárov a lekárov vykonávajúcich pitvu osoby. ÚDZS bude musieť viesť zoznamy daných pracovníkov a povinne zasielať údaje do registra pracovníkov v zdravotníctve s prístupom do národného zdravotníckeho informačného systému (NZIS) vedeného národným centrom.

Práve ÚDZS bol jednou z inštitúcií, ktoré návrh zákona pripomienkovali. K novele zaslal tri zásadné pripomienky. Nesúhlasí napríklad s tým, aby lekári vykonávajúci prehliadku mŕtveho tela museli vypĺňať písomné tlačivo. „Táto povinnosť bola nahradená v roku 2022 povinnosťou vypĺňať výlučne elektronické hlásenie o úmrtí. Vzhľadom na uvedené nemôžu byť údaje z písomného tlačiva súčasťou údajovej základne NCZI,“ upozorňuje úrad.

ÚDZS považuje za zbytočné tiež to, aby novela zákona hovorila o elektronickom poskytnutí údajov z hlásenia o úmrtí na vyžiadanie národnému centru. Podľa úradu ide o duplicitnú povinnosť, o ktorej už hovorí iný paragraf v zákone o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, podľa ktorého úrad pre dohľad poskytuje NCZI údaje z hlásenia o úmrtí.

Zvýhodňovanie zdravotných poisťovní

Zásadnú pripomienku predložil aj Protimonopolný úrad SR. Predloženou novelou sa totiž do zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou dopĺňa nový odsek, podľa ktorého zdravotná poisťovňa, ak sa tak s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zmluvne dohodne, je oprávnená uhradiť poskytovateľovi paušálnu platbu za dohodnuté obdobie za osobu, s ktorou má poskytovateľ platne uzatvorenú dohodu. Hoci poskytovateľ v dohodnutom časovom období nemusel pacientovi poskytnúť žiadnu zdravotnú starostlivosť či výkony.

„Uvedené ustanovenie teda vytvára možnosť uhrádzať alebo neuhrádzať kapitáciu zo strany zdravotných poisťovní za určitý typ poistencov, pričom táto skutočnosť závisí na dohode medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Avšak, vzhľadom na výrazný nepomer vo vyjednávacej sile zdravotných poisťovní v porovnaní s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, sa dá predpokladať, že pôjde de facto o rozhodnutie zdravotných poisťovní. Príjmy z kapitácie pritom predstavujú rozhodujúci príjem dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje Protimonopolný úrad.

Novinka podľa úradu vytvára možnosť nerovnakého prístupu zdravotných poisťovní k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako aj možnosť zvýhodňovania či znevýhodňovania určitých konkrétnych poskytovateľov. „Uvedené zároveň zavádza zmenu v systéme financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým bola kapitácia doposiaľ automaticky uhrádzaná, čo môže viesť k odchodu týchto poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdrojov verejného zdravotného poistenia,“ dodáva úrad v pripomienke.

Dopad je rozpočtovo krytý

Ministerstvo musí vyhodnotiť všetky preložené pripomienky. Potom bude zákon predložený na rokovanie vlády a následne do parlamentu. Jeho väčšia časť by mala začať platiť od januára budúceho roka. Niekoľko bodov potom nadobudne platnosť až od začiatku roka 2026.

Celkový finančný dopad na štátny rozpočet návrhu zákona pre úpravy informačných systémov NZIS na roky 2025 až 2027 sa odhaduje na úrovni viac ako 2,53 milióna eur. Tento dopad je podľa ministerstva zdravotníctva rozpočtovo krytý v rámci limitov výdavkov NCZI, kapitoly ministerstva zdravotníctva a limitov výdavkov kapitoly ministerstvo obrany.

Rezort počíta aj s úsporami. „V súvislosti s povinnosťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zabezpečiť, aby zdravotnícky pracovník pred zadaním žiadanky na vyšetrenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, overil v elektronickej zdravotnej knižke, či bola vytvorená žiadanka na vyšetrenie alebo či je dostupný výsledok vyšetrenia pre obmedzenie duplicitného vyšetrovania biologického materiálu sa odhaduje úspora v prostriedkoch verejného zdravotného poistenia vo výške troch miliónov eur na rok 2025, šesť miliónov eur na rok 2026 a osem miliónov eur na rok 2027,“ dodáva rezort v analýze vplyvov.

Legislatívne zmeny sú tiež riešené vo viacerých projektoch. Ide napríklad o opatrenia proti byrokracii pod gesciou ministerstva investícií či budovanie životných situácií pre NCZI vrátane projektu rozšírenie portfólia služieb a inovácia služieb elektronického zdravotníctva.

Ministerstvo financií však upozornilo na nezrovnalosti vo výpočtoch finančných vplyvov. Žiada preto upraviť a zosúladiť údaje uvádzané vo všetkých častiach a tabuľkách analýzy vplyvov. Okrem toho je podľa rezortu nutné doplniť podrobnejšie informácie k úspore výdavkov verejného zdravotného poistenia.

Miroslav Homola