Slovenské zdravotníctvo má niekoľko rokov problém so zadlženými nemocnicami. Na druhej strane sú súkromné nemocnice, ktoré sú spravidla v zisku. Podľa členov parlamentného zdravotníckeho výboru chýbajú štátnym nemocniciam prísnejšie rozpočtové obmedzenia. Keďže v súčasnosti sú štátne nemocnice príspevkovými organizáciami, podľa členov to spôsobuje nedostatočný tlak na efektivitu práce, optimálny personálny manažment a tlak na zvyšovanie kvality.
Nemocnice sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v zmysle zmlúv zo zdravotnými poisťovňami. Nemocnice však musia objednávať tovary či služby, platiť svoje pohľadávky či mzdy. Keď na to nemajú financie, tvoria sa im dlhy.
Rozdiel je aj v manažmente
Člen parlamentného zdravotníckeho výboru Peter Stachura (KDH) tvrdí, že rozdiel pri hospodárení súkromných a štátnych nemocníc je v manažmente, forme zdravotníckych zariadení a postavení v rámci systému ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Štátne nemocnice naďalej ostávajú príspevkovými organizáciami ministerstva zdravotníctva, čo spôsobuje silný politický vplyv na manažmenty nemocníc, častú fluktuáciu top manažmentu, nedostatočné zadefinovanie ekonomických cieľov a zodpovednosti. Spôsobuje to často nedostatočný tlak na efektivitu práce, optimálny personálny manažment, tlak na zvyšovanie kvality,“ uvádza Stachura pre Zdravotnícky denník.
Veľmi negatívne podľa neho ovplyvnil štátne nemocnice vyňatie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek do externého prostredia, ako aj niektorých lukratívnych oblastí ako sú kardiológia, onkológia a zároveň, že nie sú riadené sieťovo. „Rovnako štátne nemocnice sú zvyčajne koncovými nemocnicami, ktoré vykonávajú jedinečné výkony vrámci regiónu, ktorých ohodnotenie nie je často dostatočné. Tieto nezrovnalosti na strane príjmov a výdavkov vidím ako hlavné dôvody, prečo je hospodárenie súkromných nemocníc lepšie ako štátnych,“ uvádza člen zdravotníckeho výboru za KDH.
Ďalší opozičný člen zdravotníckeho výboru Tomáš Szalay (SaS) tvrdí, že štátne nemocnice sa nachádzajú v takzvaných mäkkých rozpočtových obmedzeniach. „Ako príspevkové organizácie môžu beztrestne generovať straty a akumulovať dlhy, ktoré nakoniec zaplatí daňový poplatník. Manažéri nemajú žiadnu motiváciu dosahovať vyrovnané hospodárenie, pretože ozdravné opatrenia by si vyžadovali bolestivé zmeny a konflikty so zamestnancami. Ak ich neurobia, budú oddlžení a zástancovia status quo budú spokojní. Manažéri, ktorí sú spravidla politickí nominanti a zotrvajú vo svojej pozícii len obmedzený čas, nemajú priestor na realizáciu dlhodobých plánov. Uprednostňujú tak krátkodobé ciele na úkor dlhodobých,“ uvádza Szalay pre Zdravotnícky denník.
Nemocnice potrebujú rozpočtové obmedzenia
Štátne nemocnica sa podľa Szalaya musia ocitnúť v tvrdých rozpočtových obmedzeniach. „V prvom rade je to transformácia na akciové spoločnosti, aby sa na ne vzťahoval Obchodný zákonník. A keďže štát ako vlastník je krajne nezodpovedný vlastník, inak by svoje aktíva nenechal trestuhodne chátrať, tak by bolo žiaduce upraviť akcionársku štruktúru. Podiel na riadení i zodpovednosti za fungovanie nemocnice by mala mať samospráva, v prípade výučbových základní aj vysoká škola či univerzita. A keďže nemocnice majú enormný investičný dlh, ktorý nikto z dosiaľ menovaných budúcich akcionárov nedokáže vykryť, a chýba im aj know-how, časť akcií by mohla byť ponúknutá súkromnému investorovi,“ uvádza možnosti na zlepšenie hospodárenia štátnych nemocníc člen zdravotníckeho výboru za SaS.
Aj podľa Stachuru sa musí zmeniť zriaďovacia štruktúra. „Podľa môjho názoru je nevyhnutné pripraviť nový zákon o štátnej verejnoprospešnej organizácii, ktorá by pod sebou zastrešovala všetky štátne nemocnice a riadila spoločné činnosti nemocníc, ktoré sa dajú sieťovať. Teda verejné obstarávanie, vzťahy s dodávateľmi, personálny manažment, jednotný informačný systém, controlling. Pod kontrolou lokálneho nemocničného manažmentu by ostala len zdravotná nemocničná starostlivosť. Vrcholový manažment centrálnej verejnoprospešnej organizácie musí mať striktne zadefinované ekonomické indikátory a indikátory kvality, ktoré by musel dodržiavať,“ uvádza Stachura.
Mohlo by vás zajímat
Personálne zmeny sa musia podľa jeho slov diať len prostredníctvom profesionálnej dozornej rady. Toto by bol prvý predpoklad, ktorý by spustil audit činností a personálu. Podľa člena zdravotníckeho výboru za KDH sa nesmie stávať, že si napríklad nemocniční lekári, často primári oddelení, pacientov odkláňajú do vlastných ambulancií. „Rovnako je podľa môjho názoru nevyhnutné nanovo zadefinovať činnosť jednotlivých úrovní nemocníc, zjednodušiť celý proces, zadefinovať kritériá prekladov medzi nemocnicami a odbúrať súčasný prebyrokratizovaný systém úrovní, doplnkových programov a politických rozhodnutí. Ako ďalšie je potrebné zreálniť sústavné navyšovanie platov zdravotníkov, ktoré neodzrkadľuje ani spoločenskú spravodlivosť, ani zásluhovosť,“ dodal poslanec za KDH.
(mhl)
