Príjmy vyberané na zdravotných odvodoch ekonomicky aktívnych občanov už nepostačujú na financovanie zdravotníctva, všetkých moderných diagnostických a terapeutických metód. V odborných aj politických kruhoch sa hovorí o rôznych možnostiach financovania starostlivosti. Poslanec parlamentného zdravotníckeho výboru Peter Stachura (KDH) si myslí, že v slovenskom zdravotníckom systéme žiaľ zlyháva regulátor – ministerstvo zdravotníctva, ktoré má problémy udržať na uzde požiadavky z rôznych oblastí sektora.
Stachura to povedal v ankete Zdravotníckeho denníka k otázke financovania zdravotníctva. „Jedným zo základných pilierov medicínskej etiky je aj spravodlivosť. Teda potreba spravodlivého prerozdelenia obmedzených finančných zdrojov,“ hovorí. Rôzni aktéri ale podľa neho požadujú najmodernejšiu techniku, najnovšie lieky a viac výkonov aj na miestach, kde je už dostatočná kapacita. „No rozpočet je len jeden a preto niekto musí rozhodnúť ako prerozdeliť alokované zdroje tak, aby časť zdravotného sektora nežila na úkor ostatných zložiek,“ vyhlásil. Dodal, že stanoviť mieru „oprávnených nákladov a zisku,“ ktoré sa majú pokryť zo zdravotného poistenia, je nesmierne komplikované. „Preto kľúčové je sledovať efektívnosť vynakladaných zdrojov, predvídateľne prideľovať zdroje na viac rokov vopred v kombinácii s prísnejším dodržiavaním objemu verejných zdrojov,“ tvrdí poslanec a lekár.
KDH podľa Stachuru neustále poukazuje na potrebu vytvorenia jedného stáleho a nezávislého orgánu, ktorý by v spolupráci s ministerstvom, poisťovňami a samosprávou rozhodoval o všetkých nových požiadavkách, ktoré sa majú hradiť z verejného zdravotného poistenia. „Cez takýto orgán by mali prejsť napríklad novovznikajúce nemocnice, jednodňovky, ambulancie, lieky, robotické centrá a podľa zdrojov a potreby by sa určila priorita,“ myslí si. Zároveň by mal tento orgán určovať, čo sa z verejného zdravotného poistenia uhrádza a čo nie. V katalógu zdravotných výkonov by mal presne zadefinovať, čo sa v ktorej špecializácii uhrádza z poistenia a za čo musí platiť pacient. Kompetencie a zloženie takéhoto orgánu treba legislatívne upraviť. Podľa poslanca by mali byť nezmluvné ambulancie, nemocnice a jednodňové zákroky priestorom na možné pripoistenie. „Terajší systém je zmiešaný a spôsobuje neporiadok, chaos, predbiehanie v rade na základe finančných možností a konexií,“ podotkol.
Občania podľa neho právom očakávajú, že sa do poplatkov v zdravotníctve vnesie poriadok. K tomu by mali smerovať aj výsledky auditu poplatkov a doplatkov, ktorý robí ministerstvo zdravotníctva. „Poriadok si predstavujeme tak, že sa nebude platiť za služby, ktoré sú súčasťou manažmentu poskytovania zdravotnej starostlivosti, napríklad objednanie sa na termín. Rovnako, že pri každej diagnóze bude alternatíva hradená zo zdravotného poistenia. Zároveň pri niektorých výkonoch, ktorých financovanie presahuje možnosti rozpočtu, sa umožní regulovaná platba daného výkonu pacientom,“ tvrdí Stachura. Súčasný neporiadok podľa neho spôsobila vláda Smeru v roku 2015 formálnym zrušením regulácie poplatkov v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej na základe zdravotného poistenia. „Poskytovatelia si však našli spôsoby ako legálne požadovať rôzne druhy poplatkov od pacientov nad rámec platieb poisťovní. Toto predstieranie bezplatnej zdravotnej starostlivosti spôsobilo chaos a sivú zónu. Reguláciu zdravotných poplatkov treba vrátiť do zdravotných zákonov, ale urobiť to tak, aby bola zachovaná solidarita, transparentnosť a bezpečnosť pacienta,“ zhodnotil poslanec KDH.
O možnostiach väčšej intervencie krajov alebo miest, o ktorom hovorili na tlačovej konferencii členovia Slovenskej lekárskej komory, si myslí, že predovšetkým v komunitnej oblasti ako sú napríklad liečebne dlhodobo chorých, mobilné hospice, ambulancie domácej ošetrovateľskej starostlivosti či všeobecná ambulantná sieť, by mali byť vyššie územné celky aktívnejšie. „Mali by mať viac kompetencií a aj finančné nástroje na spoluvytváranie regionálnej zdravotnej politiky. Je to aj vec nastavenia financovania systému. Decentralizácia by v niektorých oblastiach určite pomohla,“ hovorí bývalý štátny tajomník Stachura.
Mohlo by vás zajímat
Na otázku, či by nebolo by efektívnejšie, aby štát poskytol univerzitným nemocniciam, ktoré riešia tie najťažšie a najnákladnejšie prípady, dodatočné financie vopred a nie ich následne oddlžoval, odpovedá, že bez premeny štátnych nemocníc z príspevkových organizácií ministerstva zdravotníctva na iné právne subjekty, bez centralizácie riadenia a nákupu materiálu a služieb, eliminácie zbytočných nákladov, nastavenia striktných hodnotiacich parametrov a bez dofinancovania vysokonákladnej liečby, ktorá nepokrýva reálne náklady nemocníc, sa bude dlh tvoriť stále. „Treba sa zamýšľať aj nad možnosťami ako platiť všetky faktúry včas, čomu by isté finančné preddavky možno pomohli,“ uzavrel.
Lucia Hakszer
