Právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia občanom Slovenska garantuje ústava. Bezplatné zdravotníctvo však neznamená, že je zadarmo, pretože niekto ho zaplatiť musí. Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal prezident Slovenskej lekárskej komory Jaroslav Šimo.
„Moderné zdravotníctvo nie je možné financovať len z prostriedkov verejného zdravotného poistenia,“ doplnil. Finančná záťaž systému je v súčasnosti vyššia kvôli existencii komplikovanejších diagnostických a terapeutických metód vyžadujúcich drahé prístroje, lieky a podobne. Napriek tomu, že časom sa nominálne zvyšujú aj odvody za poistencov, nepostačuje to na pokrytie zdravotnej starostlivosti.
Aby sa slovenské zdravotníctvo vyrovnávalo tomu vo vyspelých európskych krajinách, podľa Šima a jeho kolegov lekárov nevyhnutne potrebuje viaczdrojové financovanie a v niektorých prípadoch aj väčšiu intervenciu štátu.
Potenciálne zdroje financovania
Zdravotné odvody sú základným zdrojom financovania zdravotníckeho systému. Pretože zdravotné odvody zárobkovo aktívneho obyvateľstva nestačia na zaplatenie zdravotnej starostlivosti pre všetkých, nevyhnutné je verejné financovanie zo štátneho rozpočtu za poistencov štátu. „Z dlhodobého hľadiska je však vývoj platieb za poistencov štátu neuspokojivý,“ tvrdí Jaroslav Šimo. Pracuje ako chirurg v Univerzitnej nemocnici Bratislava v Starom meste. Lekárska komora dlhodobo kritizuje, že platby štátu za jeho poistencov (teda deti, dôchodcov či matky na materskej) sú veľmi nízke oproti odvodom, ktoré platia ekonomicky aktívni občania zo svojich zárobkov, a výrazne nižšie ako štát platí napríklad v Česku.
„Štát zdiera samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré platia 15-percentné zdravotné odvody a za svojich poistencov pritom platí len 4 percentá z priemernej mzdy,“ hnevá sa viceprezident komory Karol Mičko. Je kardiológom v Lučenci a o financovaní zdravotnej starostlivosti na základe programovej vyhlášky hovorí, že už pri alokácii zdrojov v tejto vyhláške bolo jasné, že výdavky zdravotníctva budú vyššie ako príjmy.
Doplnkové poistenie spočíva v tom, že pacienti si môžu poistiť dodatočnými platbami nad povinné zdravotné poistenie konkrétne definované služby. V krajinách, kde je tento spôsob financovania rozvinutý, napríklad v Rakúsku alebo Nemecku, môže byť zdrojom 15 až 20 percent nákladov v zdravotníctve. Napriek tomu, že na Slovensku sa o pripoistení hovorí minimálne 20 rokov, vo financovaní nášho zdravotníctva má okrajovú úlohu. „Poisťovne nemajú motiváciu rozvíjať tento segment, takisto ako neexistuje motivácia obyvateľov uzatvárať tento druh poistenia,“ povedal prezident komory Šimo.
Mohlo by vás zajímat
Vo vyspelých krajinách je bežným doplnkovým zdrojom financovania zdravotníctva aj spoluúčasť pacienta. U nás sa realizuje formou doplatkov za lieky a zdravotnícke pomôcky. V iných segmentoch zdravotníctva nie je legislatívne definovaná a teda ani regulovaná, hoci je verejným tajomstvom, že pacienti si musia za veľa vecí doplácať, práve pre nedostatok peňazí v zdravotníctve z verejných zdrojov. „Mohli by sme upraviť a použiť model, ktorý funguje pri liekoch a zdravotníckych pomôckach, no predtým musíme v zákone definovať, na akú zdravotnú starostlivosť má pacient nárok z verejného zdravotného poistenia,“ vyhlásil Šimo. To by podľa neho malo pozitívny vplyv aj na rozvoj pripoistenia.
Členovia komory si myslia, že by sa mal vytvoriť model s troma skupinami výkonov: zdravotná starostlivosť plne hradená poisťovňou, ktorá by mala byť najväčšou skupinou, ďalej starostlivosť so spoluúčasťou pacienta a nadštandardná starostlivosť, plne hradená pacientom. Spoluúčasť pacienta je podľa lekárov možné definovať v nemocničnom aj ambulantnom sektore.
Podľa Karola Mička je v súčasnosti veľký nesúlad medzi platbou poisťovne a reálnou hodnotou výkonu. Je to problém neaktuálneho katalógu výkonov, pričom termín zavedenia nového aj s novými cenami sa niekoľkokrát posúval. Aktuálne je ohlásený na október tohto roka. „Výkon číslo 60, teda komplexné vyšetrenie pacienta, má úhradu poisťovne 18 eur, pričom jeho reálna hodnota je asi 40 eur. Prezentujeme to poisťovniam, no nechcú nám dať viac,“ tvrdí Mičko. Slovenská lekárska komora nemôže viesť vyjednávania s poisťovňami, ale podporuje v tom iné oprávnené subjekty, ako sú Zväz ambulantných poskytovateľov alebo Asociácia súkromných lekárov.
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko informoval, že koncom augusta majú byť na rokovanie vlády predložené prvé výsledky auditu poplatkov a doplatkov v zdravotníctve. Na otázku Zdravotníckeho denníka, ako by sa mali využiť jeho výsledky, Jaroslav Šimo odpovedal, že audit víta a na výsledky bude veľmi zvedavý. „Mali by byť podkladom na to, aby vznikol nejaký jednotný zrozumiteľný systém vyberania poplatkov. Dúfam, že bude aj politická ochota a vôľa zaviesť v zdravotníctve tento systém. Bola by to určitá legalizácia a regulácia poplatkov, aby nezáviseli od svojvôle poskytovateľa,“ vyhlásil Šimo.
Podľa viceprezidentky lekárskej komory Valérie Vasiľovej, ktorá je všeobecnou lekárkou pre dospelých, treba rozlišovať medzi poplatkami za veci, ktoré nesúvisia so zdravotnou starostlivosťou, ako sú rôzne lekárske potvrdenia do práce, do autoškoly a podobne, a doplatkami, teda spoluúčasťou. Ambulancia musí mať vystavený cenník poplatkov za doplnkové služby na viditeľnom mieste a hlásiť ich vyššiemu územnému celku. Sú priamym príjmom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý môže použiť napríklad na zveľadenie ambulancie. Ďalšou kategóriou sú poplatky, ktoré sú zo zákona vyberané na pohotovostiach a urgentných príjmoch. Lekári uvádzajú, že manipulačné poplatky by mali mať primárne regulačnú funkciu, teda znižovať nadmerné čerpanie zdravotnej starostlivosti, zneužívanie urgentnej starostlivosti a zároveň slúžiť ako dodatočný zdroj príjmov poskytovateľov zdravotníckych služieb. Prihovárajú sa za ich reguláciu formou jasne nastavených pravidiel. Tak zároveň bude možné legislatívne ochrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ako sú rodičia – samoživitelia, seniori, sociálne odkázaní alebo domácnosti s nízkymi príjmami. Pre tých by mohli byť poplatky znížené alebo odpustené. Momentálne sú podľa prezidenta Šima vyberané chaoticky a nie je v nich žiadny systém.
Ďalším zdrojom financovania sú dary z nadácií, filantropie a zbierky. Tie by ale podľa Slovenskej lekárskej komory vo fungujúcom zdravotníctve mali mať marginálne miesto. Sú významným zdrojom financovania zdravotníctva v chudobných rozvojových krajinách.
Inými možnosťami sú financovanie zo štátneho rozpočtu, prípadne rozpočtov samosprávnych krajov alebo spolufinancovanie z iných rezortov ako ministerstvo zdravotníctva. Peniaze, ktoré štát vynakladá na poistencov štátu, sú považované za prostriedky vybrané pre potreby zdravotného poistenia. Okrem týchto prostriedkov však musí podľa lekárov združených v komore štát každoročne finančne intervenovať do zdravotníctva, ako sa to deje pri uhrádzaní dlhov štátnych nemocníc, ktoré je často kritizované. „Tieto nemocnice však jednoducho nemôžu byť financované len z prostriedkov zdravotného poistenia – podobne, ako je to aj v prípade nemocníc v Rakúsku alebo v Nemecku. Takáto pomoc zo strany štátu by nemala byť len príležitostná, ale systematická, založená na jasných pravidlách. Rozpočet nemocníc by mal byť založený na princípe viaczdrojového financovania,“ hovorí Jaroslav Šimo, „Napríklad viedenská Allgemeines Krankenhaus (Všeobecná nemocnica) je zo 60 percent financovaná zo štátu, krajinskej vlády aj mesta Viedeň. Ďalších 40 percent sú prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Naproti tomu Univerzitná nemocnica Bratislava je z 90 percent financovaná z verejného zdravotného poistenia.“ Štát podľa neho musí dávať prostriedky do nemocníc vopred a nie formou nesystematického oddlžovania.
Ďalšie rezorty, ktoré by sa podľa predstaviteľov komory mali podieľať na financovaní zdravotníctva, sú v prípade univerzitných nemocníc ministerstvo školstva, v prípade rezortných zariadení ministerstva vnútra a ministerstva obrany tieto rezorty a u zariadení, ktoré okrem zdravotnej poskytujú aj sociálnu starostlivosť, zase ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Karol Mičko pripomenul, že tento rok v rozpočte chýba 250 miliónov eur, čo sa vedelo už pri jeho kreovaní. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková ohlásila, že bude vyjednávať s ministerstvom financií o ďalších zdrojoch.
Lucia Hakszer
