Situácia lekárov pre dospelých je ešte horšia ako u pediatrov. Kým na Slovensku aktuálne chýba 250 pediatrov, všeobecných lekárov pre dospelých chýba minimálne 470. Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Božika všeobecného lekára nemá vyše 280-tisíc dospelých ľudí, teda 5 percent populácie Slovenska. Situácia s ich nedostatkom sa zhoršuje. Božik to vyhlásil na tlačovom brífingu po rokovaní so zástupcami Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) SR. Volá po stabilizácii stavu. Ministerstvo zdravotníctva reaguje, že si uvedomuje nepriaznivú situáciu, intenzívne ju rieši a postupne prijíma opatrenia.
„Stáva sa to, že nám zanikajú ambulancie pre dospelých, predovšetkým v obciach, s tým, že potom sa pacienti snažia nájsť miesto u všeobecného lekára v okolitých mestách, kde je už takisto veľký problém,“ podotkol Božik. Keď pacienti bez všeobecného lekára majú nejaký zdravotný problém, nemajú inú možnosť ako ho riešiť na urgentnom príjme či volaním záchranky, ktorú potom neraz zaťažujú neindikovaným výjazdom.
Množstvo všeobecných lekárov je v dôchodkovom veku a nedokážu sa venovať čoraz vyššiemu počtu pacientov. Podmienky pre mladých lekárov na Slovensku podľa predsedu ZMOS nie sú dostatočne motivujúce. Ľudia, ktorí majú problém s tým, že nevedia nájsť lekára, sa podľa neho zväčša ako prvé sa obracajú na starostov a primátorov, ktorí nemajú možnosť situáciu riešiť. „Chceme, aby sa nám do miest a obcí dostávali noví mladí lekári. Treba im vytvárať podmienky na bývanie či priestory na prácu v mestských alebo obecných poliklinikách, no najprv musíme mať tých lekárov, ktorí by k nám chceli prísť pracovať,“ dodal. Spomenul príklad človeka vo svojom okolí, ktorý sa teší, že má všeobecného lekára, hoci k nemu musí chodiť cez tri okresy.
Podmienky výziev z plánu obnovy? Mnohé ambulancie ich nedokážu splniť
Predseda ZVLD Rastislav Zanovit skritizoval, že ministerstvo zdravotníctva má vypracované nejaké predikcie alebo modely situácie, no tie len konštatujú stav a rezort neponúka konkrétne riešenia. Podpredseda združenia lekárov Ján Hencel vyhlásil: „Zhruba 60 miliónov eur ročne je potrebných na zabezpečenie financovania nastupujúcich lekárov a sestier v primárnej sfére. Je to približne 12 eur na jedného obyvateľa Slovenska. Vytvorili sme konkrétny návrh a súčasťou stratégie reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti je vypracovaný spôsob financovania. Ten by mohol viesť k stabilizácii situácie.“
Rezort zdravotníctva v reakcii pre médiá zopakoval, že všeobecní lekári môžu žiadať financie na zriaďovanie ambulancií z Plánu obnovy a odolnosti SR v regiónoch, kde sú najviac potrební: „Vyčlenených bolo celkovo 10 miliónov eur, vďaka ktorým má postupne vzniknúť asi 120 nových ambulancií pre dospelých, ako aj ambulancií pre deti a dorast. Prvých 22 ambulancií sa podarilo podporiť už minulý rok – 15 ambulancií všeobecných lekárov a 7 ambulancií primárnych pediatrov. Následne bola vyhlásená ďalšia výzva, v rámci ktorej boli zjednodušené podmienky a zvýšený príspevok – 60, 70 a 80-tisíc eur, podľa toho v akom okrese sa ambulanciu chystajú otvoriť.“ Doteraz v rámci druhej výzvy rezort eviduje 101 žiadostí. Výzva sa priebežne vyhodnocuje, zatiaľ úspešne splnilo podmienky výzvy 67 žiadostí. „U 44 úspešných žiadostí už bola podpísaná zmluva a ďalšie sú v procese zazmluvňovania. Ministerstvo pripravuje tretiu výzvu, ktorá bude vyhlásená v najbližších dňoch,“ uviedol rezort zdravotníctva. Pozitívne hodnotí aj vlastné dotačné schémy jednotlivých samosprávnych krajov.
Podľa podpredsedu ZVLD Jána Hencela sú prostriedky z plánu obnovy nedostatočné a je nutné, aby popri nich štát zabezpečil aj ďalšie zdroje. „Príspevok z plánu obnovy je teraz 60 tisíc eur na 60 mesiacov. Jedna ambulancia na svoju prevádzku plus plat lekára a sestry potrebuje okolo 11 až 12 tisíc eur. Spolu je to 70 tisíc a pokiaľ lekár nedokáže zabezpečiť dostatočný počet pacientov, ide do rizika, že bude musieť prostriedky vracať,“ dodal. Štát by mal podľa neho vyčleniť zdroje, ktoré by lekárom pomohli prečkať obdobie, kým zaplnia ambulanciu.
Pôsobenie na medikov
Najväčšie problémy s nedostatkom lekárov sú v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Na Slovensku sa monitorovali problémové okresy, aby sa lekárom podľa toho poskytovali príspevky, avšak podľa Rastislava Zanovita sa ukázalo, že lekári potom neprevádzkujú ambulancie v tých vzdialených nedostatkových oblastiach práve preto, že tam na svoje fungovanie nezarobia, ale presunuli sa do väčších obcí alebo miest. Tam je sieť poskytovateľov starostlivosti hustejšia.
„Skúsme to riešiť systémovo a lekárovi pomôcť, aby keď niekde začne poskytovať starostlivosť, neodišiel odtiaľ kvôli tomu, že bude v strate alebo mu dajú ponuku v meste alebo v zahraničí,“ hovorí predseda ZVLD Zanovit. Nedostatok všeobecných lekárov totiž nie je len problém Slovenska. Súčasné financovanie však podľa neho vedie k tomu, že ambulancie v regiónoch sa zatvárajú. „Zdroje treba smerovať tak, aby išli tam, kde lekárov potrebujeme. Okrem toho potrebujeme aj sestry,“ zdôrazňuje nutnosť systematickej podpory. S tou podľa neho treba začať na stredných a vysokých školách a zo strany štátu i samospráv dávať rôzne stimuly. Uviedol príklad štipendia Žilinského Vyššieho územného celku, ktoré kraj poskytuje mladým lekárom, prichádzajúcim robiť do nemocnice v Čadci.
Pozitívne pôsobenie na študentov medicíny je kľúčové aj podľa ministerstva zdravotníctva. Doplnilo, že hlavné odborníčky pre všeobecné lekárstvo a primárnu pediatriu pravidelne každého pol roka navštevujú lekárske fakulty na Slovensku, kde diskutujú so študentami o týchto odboroch, keďže študenti potrebujú priamy kontakt s povolaním. „Samotný mechanizmus príspevkov zo strany viacerých subjektov totiž nie je postačujúci, pokiaľ sa nepodarí získať nových mladých lekárov,“ konštatuje rezort.
Dôležitou súčasťou opatrení je podľa neho aj upravený rezidentský program. „Rezidenti môžu byť počas štúdia zamestnancami aj ambulancií, v ktorých si takto môžu lekári postupne vychovávať svojich nasledovníkov. Práve čerství absolventi rezidentského štúdia sú veľkou skupinou žiadateľov, ktorá má záujem o získanie finančného príspevku, ktorý poskytuje ministerstvo,“ uzavrel.
Lucia Hakszer
