Pre Slovensko je dôležité, aby sa na európskej úrovni centrálne podporovala konkurencieschopnosť malých národných trhov s liekmi, ktoré sú pre nadnárodné farmaceutické spoločnosti komerčne nezaujímavé. Pre Zdravotnícky denník to uviedla komunikačná špecialistka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Lucia Balážiková v reakcii na závery zasadnutia Rady EPSCO súvisiace s budúcnosťou Európskej zdravotnej únie.
„Riešením nedostupnosti liekov by mohlo byť dotovanie výroby účinných látok v krajinách Európskej únie (EÚ). V 90. rokoch sa takáto výroba presunula najmä do Indie a Číny, čo sa počas pandémie covid-19 ukázalo ako problematické,“ pripomenula Balážiková. „Z pohľadu ŠÚKL a jeho kompetencii a zamerania momentálne považujeme za najväčšiu prioritu zabezpečenie dostupnosti liekov pre všetkých obyvateľov a obyvateľky EÚ,“ uviedla zástupkyňa liekového ústavu.
Dôležité sú podľa predstaviteľov ŠÚKL aj ostatné témy preberané na zasadnutí Rady, či už ide o pracovnú silu v zdravotníctve, prevenciu, boj s antimikrobiálnou rezistenciou, pripravenosť na krízy či dosah klimatickej zmeny na zdravie obyvateľstva. Doplnili, že spolupráca členských krajín únie by mala byť založená na vzájomnom konsenze a dôslednej koordinácii nielen pri tvorbe stratégií, ale najmä pri tvorbe konkrétnych riešení a ich implementácii do praxe. EÚ sa touto problematikou zaoberá v niekoľkých pracovných skupinách a výboroch.
ŠÚKL ocenil aj iniciatívu, ktorú na zasadnutí EPSCO predstavil český minister zdravotníctva Vlastimil Válek. „Pre zabezpečenie plnej funkčnosti systému liekovej solidarity, je potrebné, aby všetky členské štáty EÚ konali na základe spoločných záujmov, hodnôt a cieľov – zabezpečenia dostupnosti liekov pre všetkých obyvateľov EÚ. K tomu by mohol dopomôcť práve mechanizmus včasného zdieľania informácií a plánovania, ktorý navrhla Česká republika,“ hovorí Lucia Balážiková. Práve poskytovanie dát a vyhodnocovanie všetkých dostupných údajov v reálnom čase by podľa nej malo byť prioritou, aby lieková politika v EÚ bola predvídateľná, transparentná a vyvážená. „Rovnako dôležité je vypracovanie podrobných usmernení pre uplatňovanie liekovej solidarity a ich harmonizácia v rámci národných aj celoeurópskych politík,“ konštatuje ŠÚKL.
V neposlednom rade pripomína, že medzi najväčšie poučenia z koronavírusovej pandémie patrí práve nevyhnutná potreba pripravenosti na budúce zdravotnícke krízy a to nielen na národnej úrovni, ale v rámci celej EÚ. Ako sme uviedli v článku o budúcnosti Európskej zdravotníckej únie, jedným z jej kľúčových pilierov je Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Jeho cieľom je takéto krízy na základe zbierania a vyhodnocovania dát predvídať, zároveň zabezpečovať vývoj, výrobu a distribúciu potrebných liekov, vakcín, zdravotníckych pomôcok a robiť ďalšie opatrenia.
Lucia Hakszer
