Zmena slovenskej legislatívy v roku 2018 sťažila prístup generických liekov na trh. Riešením by mohlo byť zavedenie sankcií pre výrobcov generík, ktoré na trh nevstúpia do určitého času. Podobne to funguje aj v Českej republike. Dôležité je tiež to, aby generiká predpisovali aj samotní lekári. Problémovej situácii totiž neprispela ani úprava zákona z minulosti, podľa ktorej sa mala na predpisoch uvádzať len účinná látka, nie firemný názov lieku. Hovorili o tom odborníci z oblasti farmácie na júnovom sympóziu Zdravotníckeho denníka o liekovej politike.
Aj keď generiká tvoria väčšinu predpísaných liekov v Európskej únii (EÚ), ich prístup slovenský trh je sťažený. Generiká sú liečivá s rovnakou účinnou látkou, ale iným obchodným názvom a zväčša iným výrobcom ako originálny liek. Podľa Tomáša Tesařa z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave za ich sťažený prístup na trh môže legislatíva z roku 2018.
„Zákon spôsobil, že na Slovensku došlo k povinnému poklesu prvého a druhého generického lieku. Analýzy ukázali, že Slovensko kvôli tomu prichádza o zhruba 30 miliónov eur ročne. Okrem toho je aj dostupnosť liekov pre pacientov horšia. Je iné, keď máte v referenčnej skupine päť generických liekov a desať generických liekov. Keď jeden vypadne z trhu, stále sú dostupné ďalšie verzie lieku,“ uviedol Tesař na sympóziu o liekovej politike.
Problém môžu vyriešiť sankcie aj lekári
Riaditeľka odboru kategorizácie, cenotvorby a hodnotenia liekov z ministerstva zdravotníctva Jarmila Dolečková na sympóziu uviedla, že tento problém ministerstvo pozná. Podľa jej slov by mohlo byť riešením aj zavedenie sankcií pre generiká, ktoré na trh nevstúpia do určitej doby. Podobne to podľa nej vyriešili aj zákonodarcovia v susednom Česku.
Odborníci sa na sympóziu zhodli na tom, že lepšie využívanie generík majú v rukách aj lekári. To v praxi znamená, že namiesto originálnych liekov musia uprednostniť predpisovanie generík, respektíve sa zamerať na účinnú látku a nie na konkrétny názov lieku. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar si myslí, že poisťovne by mohli malusmi postihovať lekárov či poskytovateľov, ktorí nespotrebovali alebo nenadobúdali tie lieky, ktoré vytendruje poisťovňa. Podľa neho by sa tiež mohli pri získavaní liekov robiť tendre na účinnú látku namiesto centrálnych nákupov konkrétnych liekov.
Aj riaditeľka odboru zdravotnej politiky vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) Alica Súkupová pripomenula, že je potrebné aj to, aby boli lieky správne preskribované. Čiže aby lekár nepredpisoval len originálne lieky. „Treba na to hľadať nástroje,“ uviedla v poslednom paneli diskusie sympózia. Podľa jej slov sa VšZP zaoberá aj hľadaním systému malusov, o ktorom hovoril Zachar. „Prijali by sme oporu v legislatíve, aby sme vedeli takýto nástroj použiť aj v praxi. Aby boli preferované lieky, ktoré sú centrálne nakúpené. A viem si predstaviť obstarávanie na jednu molekulu, či dve. Potrebujeme, aby bol trh zabezpečený, ak by jedna vypadla z trhu,“ uviedla Súkupová.
Na recepte mala byť len účinná látka
Prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ pripomenul, že problém je aj v zákone o liekoch z roku 2011. V tom roku sa totiž zaviedla novinka, podľa ktorej sa mali prestať predpisovať názvy liekov, ale na receptoch mali byť len názvy liečiva. „Poslaneckým pozmeňujúcim návrhom sa do legislatívy nakoniec dostalo aj uvádzanie firemného názvu lieku. Na zdravotníckom výbore vtedy zaznelo, že pôjde len o dočasné riešenie na jeden či dva roky, aby si všetci zvykli na nový systém. Dodnes sa to nezmenilo,“ upozornil Sukeľ.
Komora tiež v roku 2015 spustila aplikáciu o nedostupnosti liekov. Lekárnik cez ňu mohol nahlásiť nedostupnosť nejakého druhu lieku. „Keď sme čistili databázu, zistili sme, že sa nahlasovala nedostupnosť liekov, pri ktorých existuje generická alternatíva. Keď budeme lekárov tlačiť do toho, aby predpisovali len isté značky liekov, napriek tomu, že existuje ďalších desať alternatív s rovnakou účinnou látkou, tak je zbytočné sa baviť o nedostupnosti generík,“ zdôraznil prezident SLeK.
Ďalším problémom je príprava liekov priamo v lekárňach. Podľa prieskumu komory je na trhu 20 liekov, ktoré je možné pripraviť v lekárni, ak by bola ich klasická verzia nedostupná. Problém je v tom, že lekárne to podľa Sukeľa robiť nechcú, keďže lieky sa vyrábajú na ich náklady a poisťovne ich niekedy odmietajú preplatiť. „Bavme sa o využití kompetencií lekárnikov a ich uplatňovaní v praxi. Individuálne pripravované lieky sú z hľadiska spotreby len na úrovni jedného percenta a z hľadiska nákladov na úrovni 0,20 percenta,“ uzavrel debatu o generikách Sukeľ.
Miroslav Homola
