Od septembra hrozí, že občianske združenie IPčko zatvorí tri zo svojich deviatich centier, ktoré po celom Slovensku poskytujú psychologickú pomoc tisíckam ľudí v kríze. Psychológ na telefonickej linke, výjazdový intervenčný tím a následne krízové centrum viackrát dokázali zachrániť aj človeka pokúšajúceho sa o samovraždu a preklenúť obdobie, počas ktorého čakal na psychiatrickú a psychologickú pomoc zo zdravotníckeho systému.
To je však teraz ohrozené práve preto, že mešká vyhlásenie výziev na poskytnutie finančnej podpory, o ktoré sa IPčko a podobné organizácie môžu uchádzať. Niektoré boli úplne zrušené alebo sa výrazne znížil objem prerozdeľovaných financií. Na tlačovej konferencii o tom informoval riaditeľ občianskeho združenia a psychológ Marek Madro. „Teraz máme pocit, že verejnosť nám dokáže pomôcť rýchlejšie ako štát, preto sa na ňu obraciame,“ prosí predovšetkým firmy, ale aj individuálnych darcov.
Aktuálne obdobie označuje za najťažšie za 12 rokov existencie IPčka. „Roky sme vedeli kombináciou príspevkov od rôznych štátnych inštitúcií, darov veľkých korporátov aj od stoviek ľudí, ktorí posielali po 5 alebo 10 eur mesačne, vykryť náklady na svoj chod. Rozpočet na rok 2024 sme tvorili s vedomím, že situácia s duševným zdravím sa zhoršuje a je oveľa viac ľudí, ktorí potrebujú pomoc, než koľkým ju vieme poskytnúť. Rátali sme s konkrétnou finančnou podporou z rôznych výziev, ktoré mali byť vyhlásené začiatkom roka,“ hovorí Madro. To však narušili práve problémy s odložením a rušením výziev alebo znižovaním poskytovanej finančnej podpory.
„Navyše vieme, že vo výzvach budeme súťažiť s množstvom organizácií, ktoré robia veľmi dobrú prácu. Od začiatku roka sme museli šetriť, prepustiť psychológov a začať obmedzovať služby, ale nestačí to. Naši zamestnanci a zamestnankyne už 2 mesiace popri tej extrémne náročnej práci nedostávajú mzdu,“ upozorňuje riaditeľ IPčka.
Pomáhajú pri čakaní na psychiatra
Teraz hrozí zatvorenie troch centier krízovej intervencie s názvom Káčko a pokiaľ sa situácia nezmení, organizácia sa bude musieť rozlúčiť s ďalšími 17 psychológmi a psychologičkami, teda pätinou zamestnancov. „Dnes ich máme 67 a potrebujeme dvakrát toľko. Potrebovali by sme budovať ďalšie kontaktné centrá pomoci, ale realita je taká, že ich budeme musieť zatvárať,“ hovorí Madro. Káčko sa nachádza v každom slovenskom krajskom meste plus jedno v Michalovciach. Aktuálne sú ohrozené centrá v Prešove, Banskej Bystrici a Trenčíne.
Vedúca prešovského Káčka Lenka Kvašňáková na tlačovej konferencii vysvetlila: „Niektorí ľudia v náročnej situácii si nezvládajú hľadať pomoc. Nevedia, ako systém funguje, stretávajú sa so stereotypmi a negatívnymi reakciami. Na odbornú pomoc zo zdravotníckeho systému sa často čaká mesiace a Káčka pomáhajú preklenúť toto obdobie.“
Prešovské centrum je podľa nej miestom, kde ľudia môžu tráviť čas, venujú sa kreatívnym aktivitám, spoznávajú iných ľudí a s pomocou psychológov pracujú na svojich stratégiách zvládania životných situácií. „V centre sme začínali ako sedemčlenný tím, aktuálne sme s kolegyňou dve,“ podotkla psychologička Kvašňáková.
Pomoc od štátu je neistá a komplikovaná
Pri svojom vzniku IPčko cielilo primárne na mladých ľudí, ktorí neraz zápasia so šikanou v škole, problémami v rodine a ďalšími situáciami, ale na združenie sa obracajú všetky vekové kategórie. „12 rokov robí IPčko prácu, ktorú iní nerobia alebo nestíhajú robiť. Nahrádzame štát pri rôznych službách starostlivosti o duševné zdravie. V krajine máme akútny nedostatok psychiatrov, veľmi dlhé čakacie lehoty u psychológov a psychoterapeutov,“ poukázal Marek Madro, „Od začiatku tohto roka sme poskytli 82-tisíc intervencií u ľudí, ktorým bolo ťažko – osobných, četových, mailových alebo telefonických. Za minulý rok to bolo 184-tisíc.“ Dopyt po službách psychologickej poradne a krízových liniek IPčko je ale oveľa väčší, ako dokáže zvládať. Veľa ďalších kontaktov sa psychológom nepodarilo prijať. „Kapacity chceme zvyšovať a máme aj odborníkov, ktorí k nám chcú nastúpiť,“ tvrdí riaditeľ. Problémom je financovanie. Preto prosí o pomoc väčšie inštitúcie aj jednotlivcov. „Komunikujeme so zástupcami ministerstiev aj samospráv, máme dobrú odozvu a našu prácu považujú za dôležitú, ale kým sa naštartuje spolupráca s nimi a dočkáme sa pomoci, možno centrá v regiónoch zaniknú,“ tvrdí Madro.
Duševné zdravie na Slovensku nezastrešuje jedno ministerstvo, ale je rozdelené pod viaceré rezorty. „Napríklad z rezortu školstva máme tradičnú dotáciu 37-tisíc eur, ale to sú 3 percentá sumy, ktorú potrebujeme na tento rok. Na ministerstve práce je teraz vyhlásená výzva na linky pomoci, ale mešká a tak bude aj menšia možnosť získať peniaze. Na ministerstve zdravotníctva aktuálne nie je žiadna výzva, v ktorej by sme sa mohli uchádzať o zdroje. Čiastočne spadáme aj pod ministerstvo spravodlivosti, ale tam je to podobné,“ hovorí Madro. Podobné problémy ako IPčko majú aj iné mimovládne organizácie. „Komunikujeme so všetkými ministerstvami a je tam vôľa pomôcť nám, ale všade majú obmedzený rozpočet,“ povedal. „Rôzne veci, ktoré niektorí predstavitelia hovoria o neziskovkách, majú vplyv aj na individuálne dary a ochotu firiem podporiť nás,“ dodal narážajúc napríklad na výroky politikov, ktorí označujú mimovládne organizácie za „zahraničných agentov.“
Treba riešiť nielen fyzickú bolesť
„Na Slovensku bolesti duše stále nepripisujeme takú váhu, akú si tá oblasť zaslúži,“ upozornil psychológ, „Mnohí si vieme predstaviť bolesť tela, ale duše nie. Niekedy je paralyzujúca a môže viesť až k pokusom o ukončenie života, preto tu IPčko musí byť ďalej. Ľudia potrebujú bezplatnú, anonymnú a nonstop dostupnú psychologickú pomoc.“
Vysvetlil, že združenie spolupracuje aj so štátnymi zložkami, ktoré sa zaoberajú radikalizáciou a terorizmom, napríklad Protiteroristickou centrálou Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Tiež je súčasťou Integrovaného záchranného systému a registrovaným poskytovateľom sociálnych služieb.
Konkrétne odborníci Centra krízovej intervencie Káčko Prešov pomáhali napríklad po tohtoročnej tragédii pri Spišskej Kapitule, keď tri maturantky prišli o život pod kolesami autobusu. Inokedy učiteľke a spolužiakom chlapca, ktorý spáchal samovraždu, pomáhali vyrovnať sa so situáciou.
Psychológovia IPčka vzdelávajú pedagógov o zvládaní náročných situácií v školách a pomáhajú napríklad aj traumatizovaným ľuďom z Ukrajiny, ktorí ušli pred vojnou. Najčastejšie ich kontaktujú ľudia, ktorí sú osamelí, ale aj ľudia s myšlienkami na samovraždu. „Sú to aj tí v akútnej situácii, ktorí sa práve chystajú samovraždu spáchať. Keď si pomyslíme, koľkým ľuďom nepomôžeme, lebo sa k nám nedovolajú, je to hrozné,“ skonštatoval Madro.
Na tlačovej konferencii predstavitelia združenia porozprávali príbeh mladej ženy, ktorá zavolala na krízovú linku, pretože sa bála zomrieť sama. Psychologička na linke ju presvedčila, aby samovraždu nespáchala a poslala za ňou výjazdový tím. Žena sa dostala na akútne psychiatrické oddelenie a potom do psychiatrickej liečebne, dostala nové lieky a naučila sa techniky na zvládanie ťažkých situácií. Teraz pravidelne chodí na terapiu a podľa vlastných slov, keď má chvíle, že to chce vzdať, už vie, čo má robiť. Je odhodlaná bojovať a verí, že s pomocou rodiny a odborníkov sa dá dokopy a bude pomáhať druhým. Učí sa na prijímačky na medicínu. Takýchto príbehov do IPčka prichádzajú desiatky.
Témam psychologickej pomoci a jej podpory sa v Zdravotníckom denníku budeme naďalej venovať s ďalšími aktérmi.
Lucia Hakszer
