Každý lekárnik strávi takmer 10 hodín týždenne riešením nedostupnosti liekov. Vyplýva to z veľkého európskeho prieskumu, ktorý vo svojej prednáške o liekovej politike a dostupnosti liekov z pohľadu lekárnikov na sympóziu Zdravotníckeho denníka spomenul prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ.
Na sympóziu venovanom liekovej politike priblížil aj históriu tejto nedostupnosti. „V roku 2013 sme ako lekárnická komora prvýkrát komunikovali na tlačovej konferencii, že začínajú byť problémy s dostupnosťou niektorých liekov. Ministerstvo zdravotníctva vtedy vydalo tlačovú správu, že informácie o nedostupnosti sú klamlivé a zavádzajúce,“ hovorí Sukeľ s tým, že rezort má túto správu dodnes na svojom webe. „Potom sa viackrát menilo personálne obsadenie ministerstva a téma nedostupnosti začala byť veľmi aktuálna nielen na úrovni Slovenska, ale aj celej Európskej únie (EÚ),“ povedal prezident SLeK.
Konkretizoval, že v ročenkách Európskeho združenia farmaceutov sa pojem nedostupnosť liekov objavil prvýkrát v roku 2016. „Predtým sme na úrovni EÚ považovali dostupnosť liekov za samozrejmosť. V roku 2023 je v podstate celá európska ročenka venovaná nedostupnosti liekov,“ podotkol Sukeľ. Dodal, že už roky sa on a jeho kolegovia zúčastňujú konferencií, kde sa diskutuje o nedostupnosti liekov.
Cieľom takýchto konferencií aj ďalších aktivít by podľa prezidenta lekárnikov malo byť to, aby sa pacienti dostali k svojim liekom a tie boli bezpečné, kvalitné a efektívne. Problém je však aj s dostupnosťou toho, čomu sa hovorí lekárenská starostlivosť. Činnosť lekární je často redukovaná na „predávanie“ liekov a výživových doplnkov.
„Je zažitý pohľad na lekáreň ako niečo ligotavé v nákupnom centre, ale lekáreň potrebujú ľudia v celej krajine, aj na vidieku,“ upozornil Sukeľ. 17 slovenských okresov, v ktorých žije 30 percent slovenskej populácie, tvorí 46 percent lekárenského trhu z hľadiska objemu financií. Ide o ľudnaté okresy, predovšetkým veľké mestá. Zvyšok trhu sa rozdeľuje medzi 62 okresov, kde žije 70 percent populácie. Ide o nepomer spôsobený tým, že v lekárňach v malých obciach ľudia v oveľa menšej miere kupujú doplnkový sortiment ako výživové doplnky a kozmetiku. Keďže marža lekární sa podľa Sukeľa zásadne nemenila od roku 2009, lekárne žijú práve z doplnkového sortimentu a tie v malých obciach na seba nedokážu zarobiť.
Zle nastavená marža
Prezident lekárnikov upozornil, že balík peňazí určený pre lekárne je dlhodobo takmer rovnaký, či už sa delí medzi 1000 alebo 10 000 lekární. „Navyše, absolútne prirážky sa prostredníctvom tendrov ďalej znižujú. V konečnom dôsledku to, čo lekárne zarobia na regulovaných cenách liekov, pokrýva približne náklady na mzdy farmaceutov a všetko ostatné je financované z doplnkového sortimentu a iných činností lekární,“ popísal.
Okolo 800 lekární na Slovensku podľa Sukeľa nedosahuje žiadnu ziskovú maržu. 80 percent týchto lekární sa nachádza v sídlach do 5000 ľudí, teda tam, kde je v celej obci, malom meste alebo okrese len jedna lekáreň. „Možno budeme mať na každej ulici v Košiciach alebo Bratislave ligotavú lekáreň, ktorá bude žiť z kozmetiky, ale ľudia žijú aj v malých obciach,“ podotkol. Pracuje v lekárni v Humennom a kúpyschopnosť a možnosti ľudí v tejto časti východného Slovenska sú podľa neho úplne odlišné ako vo veľkých mestách.
„Lieky sú financované na jedenástich úrovniach takzvanej degresívnej marže. Deviata, desiata a jedenásta úroveň, teda najdrahšie lieky, z hľadiska nákladov pokrývajú približne 36 percent výdavkov na všetky lieky, ale z hľadiska objemu vydávaných liekov to nie je ani 1 percento. Z hľadiska maržovosti to tvorí 13 percent. Keď sa zavádzala degresívna marža, jej pointa bola, že keď budú prichádzať na trh nové drahé lieky, aby náklady tak nerástli. Lenže v konečnom dôsledku sa tie drahé lieky do lekární ani nedostanú, pretože sú riešené úplne iným spôsobom, a na výsledku lekárenskej starostlivosti sa v zásade nepodieľajú,“ vysvetľuje problém Ondrej Sukeľ.
Naopak najlacnejšie lieky, ktoré sú na prvých troch úrovniach degresívnej marže, sa podľa prezentovaných údajov podieľajú na financovaní spotreby liekov 20 percentami a predstavujú asi 80 percent práce všetkých lekární. „Vo vyjadrení absolútnej marže je to asi 44 percent. Vidieť nepomer v tom, že to, čo je financované z verejných zdrojov, nepokrýva objem práce, ktorá sa v lekárňach realizuje,“ hovorí.
Prehnaná regulácia
Aktuálnou témou pre lekárnikov sú aj regulačné mechanizmy, konkrétne novela zákona 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktorá od augusta 2023 zaviedla takzvaný osobitný spôsob úhrady lieku, predpisovania a vykazovania liekov na ojedinelé ochorenia.
Tiež novela 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, podľa ktorej majú farmaceuti vo verejných lekárňach od začiatku roka 2024 kompetenciu očkovať proti chrípke. „Bolo to schválené vlani, ale reálne vidíme očkovanie v lekárňach v roku 2026 alebo 2027, kým bude zavedené všetko potrebné,“ poznamenal Sukeľ.
Taktiež pribudla nová povinnosť uvádzania špecifického identifikačného kódu, respektíve obmedzenia na lekárskom predpise, ku ktorému bolo podľa Sukeľa vydané usmernenie až po nadobudnutí účinnosti a navyše v rozpore s platnou legislatívou. Po tom, čo ho namietali lekárnici, firmy, Národné centrum zdravotníckych informácií aj dodávatelia informačných systémov, bolo stiahnuté, ale aj k novému usmerneniu majú lekárnici stále otázky napríklad o legitimite odmietania výdaja lieku, legitimite odmietania úhrady zo strany zdravotnej poisťovne alebo o tom, že niektorí lekári stále používajú papierové recepty.
Čo sa týka perspektív činnosti lekární, Sukeľ zdôraznil, že ich regulačné zaťaženie stále rastie. „Podľa zákona o liekoch z roku 2011 existovalo pre lekárne 35 povinností, z ktorých vyplývalo 48 správnych deliktov. Po 13 rokoch máme v zákone 59 povinností a 90 možných správnych deliktov,“ povedal. Lekárne ovplyvňuje aj ďalšia legislatíva, týkajúca sa zdravotného poistenia, omamných látok a podobne.
„Podľa mňa má regulátor hľadať spôsoby, ako znižovať regulačné zaťaženie. U nás to tak nie je a stále sme zaťažovaní postupmi, ktoré boli napísané v roku 1998. Znenie vyhlášky o správnej lekárenskej praxi je totiž z toho roku,“ tvrdí lekárnik. Dodal, že na ceste pacienta k lieku sa podieľa veľa aktérov a nikto z ich by nemal byť z debaty o liekoch a ich dostupnosti vynechaný.
Lucia Hakszer
Sympózium sa konalo za podpory Všeobecnej zdravotnej poisťovne
