Ministerstvo zdravotníctva opravuje nedokonalosti kategorizácie nemocníc, ktoré boli identifikované v praxi po spustení optimalizácie siete nemocníc od začiatku tohto roka. Problém je hlavne v tom, že k niektorým hospitalizáciám nie je možné priradiť medicínsku službu. Poisťovne tak nemohli uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom. S nedostatkami pri kategorizácii sa počítalo, preto bolo v legislatíve prijaté prechodné ustanovenie, ktoré poisťovniam dovolilo platiť aj za nezaradené medicínske služby. Keďže sa jeho platnosť končí na konci júla tohto roka, musí sa upraviť aj kategorizácia, inak by poisťovne nemohli správne preplácať zdravotnú starostlivosť.
Podmienky kategorizácie nemocníc v rámci optimalizácie ich siete sa budú meniť. Počíta s tým vyhláška ministerstva zdravotníctva o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vyhláška ustanovuje zoznam medicínskych programov pre konkrétnu úroveň nemocnice, zoznam medicínskych služieb so zaradením do medicínskych programov, indikátory kvality, podmienky poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, ako aj špeciálne personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie.
S úpravou sa počítalo už pri spustení optimalizácie siete nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva preto v spolupráci so zdravotnými poisťovňami a nemocnicami počas tohto roka postupne odhaľujú nezrovnalosti v zákone a vyhláške. Problém je hlavne v tom, že poisťovne nemôžu napríklad niektorým hospitalizáciám priradiť medicínsku službu. Tým pádom nie je možné uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Poisťovne by v takom prípade konali v rozpore so zákonom.
Končí sa prechodné obdobie
Kvôli tomuto problému bola schválená novela zákona, ktorá túto situáciu rieši prechodným ustanovením. Zdravotná poisťovňa vďaka tomu zatiaľ nie je povinná kontrolovať správnosť zaraďovania hospitalizačných prípadov do medicínskych služieb. Prechodné obdobie však končí na konci júla tohto roka. „Od začiatku augusta by teda bez novely vyhlášky opätovne nežiaduco dochádzalo k neuhrádzaniu zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní,“ vysvetľuje rezort zdravotníctva v návrhu vyhlášky.
Cieľom návrhu novely vyhlášky je tak opraviť nedokonalosti kategorizácie, ktoré ukázala prax po spustení optimalizácie siete nemocníc na začiatku tohto roka. Výsledkom úpravy by malo byť jednak zriadenie takzvaného zberného programu pre účel možnosti vykázania poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ktorá aktuálne nie je zaraditeľná do medicínskej služby a do programu, tak, aby mohla byť uhradená. Zároveň sa zriaďuje takzvaný analytický program, prostredníctvom ktorého bude možné vykázať určité presne identifikované typy hospitalizácii, ktoré boli doteraz nedostatočne definované alebo chybne zaradené.
Rezort zdravotníctva tvrdí, že všetky zmeny riešil so zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Ministerstvo zdravotníctva zároveň všetky úpravy predložilo kategorizačnej komisii pre ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorá predmetné úpravy schválila,“ uvádza rezort. Keďže musí byť vyhláška prijatá ešte do konca mesiaca, ministerstvo to chce urobiť pomocou skráteného legislatívneho konania. Zároveň je potrebný čas pre implementáciu daných zmien zo strany dodávateľov informačných systémov.
Mohlo by vás zaujímať
Len technické pripomienky
Novela vyhlášky už prešla pripomienkovým konaním, v ktorom sa celkovo objavilo 91 výhrad. Z toho len 14 pripomienok bolo zásadných. Spravidla išlo hlavne o technické pripomienky k definíciám a podmienkam pri jednotlivých medicínskych programoch.
Napríklad zdravotnícke organizácie, ktoré sú združené v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), navrhli vyňatie výkonov mechanickej trombektómie a karotického stentingu z programu vaskulárnych intervencií. „Spomínané výkony nepatria medzi vaskulárne intervencie, ale neurointervencie a je nutné ich vyňať z programu vaskulárnych intervencií. Inak povedané, ak by zabezpečenie povinnosti cievnochirurgickej a kardiochirurgickej starostlivosti bolo dostatočnou a opodstatnenou alternatívou dostupnosti neurologickej a neurochirurgickej podpory pre spomínané neurointervencie, tak by sme potom nepotrebovali ďalšiu kategóriu výkonov intervenčnej neurorádiológie a všetky neurointervencie môžu byť vykonávané v rámci vaskulárnych intervencií,“ uviedli zdravotnícke organizácie.
AZZZ okrem iného navrhla napríklad aj navýšenie minimálneho počtu v rámci intervenčnej neurorádiológie a aortálnej intervencie na 50 pri jednej nemocnici. „Vzhľadom na náročnosť výkonu a zabezpečenia kvality jeho poskytovania predstavuje počet 50 ročne na jedno centrum jeden výkon týždenne. Realizácia počtu výkonov v nižšej frekvencii ako jeden týždenne môže zásadným spôsobom ovplyvňovať kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pri tomto type výkonov,“ uviedli organizácie. Navrhli napríklad aj znížiť minimálny počet implantácii defibrilátora zo sto na 50. „Požadovaný počet implantácií defibrilátora, vzhľadom k klesajúcemu počtu implantácií v dôsledku sprísnenia indikačných kritérií, považujeme za neadekvátne vysoký,“ uvádza AZZZ, ktorá mala 12 zásadných pripomienok.
So zásadnou pripomienkou prišlo aj ministerstvo financií, ktoré nesúhlasí s posunutím termínu neuplatňovania indikátorov pre ústavnú zdravotnú starostlivosť o jeden rok na termín do konca budúceho roka. „Posunutie neuplatňovania indikátorov kvality pre ústavnú zdravotnú starostlivosť o ďalší rok nepovažujeme za odôvodnené. Indikátory kvality sú súčasťou reformy optimalizácie siete nemocníc, ktorá je jednou z reforiem plánu obnovy a odolnosti, preto trváme na ponechaní termínu, aby bol tento míľnik splnený v čo najväčšej možnej miere,“ uviedol rezort financií.
Keďže ide o vyhlášku, ministerstvo ju môže prijať aj bez toho, aby prešla parlamentom. Vyhláška je totiž všeobecne záväzný právny predpis vydávaný ministerstvami.
Miroslav Homola
