Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo k 30. júlu novelu vyhlášky, ktorou sa určuje rozsah kompetencií sestier a pôrodných asistentiek v závislosti od ich dosiahnutého stupňa vzdelania. Rezort uvádza, že novelu vyhlášky pripravil s ohľadom na potreby praxe tak, aby korešpondovala aj s programovým vyhlásením vlády. Tvrdí, že sa snaží zatraktívniť povolanie sestier a poukázať na ich nezastupiteľný význam v zdravotníckom sektore. Komora sestier odkazuje, že zmenu reálne nepocítia ani pacienti ani samotné sestry a pôrodné asistentky, ktoré okrem činností vyplývajúcich z ich vzdelania musia aj naďalej zastupovať iný chýbajúci personál. Novelizácia vyhlášky podľa komory nie je systémovou zmenou a neodzrkadľuje škálu mnohých pokročilých činností, ktoré by mohli sestry so svojím vzdelaním vykonávať, tak ako v iných krajinách.
Novelizácia vyhlášky nadobúda platnosť vo štvrtok 1. augusta. „Rozširuje kompetencie sestier a pôrodných asistentiek tak, aby mohli vykonávať širšie spektrum činností samostatne, čo sa prejaví predovšetkým v prospech dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Rovnako to zvýši autonómiu povolania sestier i pôrodných asistentiek, ich profesionálny kredit a súčasne prihliada aj na požiadavky vzdelávacích inštitúcií v zdravotníctve či samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ povedala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD).
Vyhláška napríklad umožňuje sestrám a pôrodným asistentkám triediť pacientov v závislosti od naliehavosti ich zdravotného stavu – vykonávať takzvanú triáž. Ďalej rozširuje druhy liekov, ktoré môže sestra a pôrodná asistentka podávať samostatne, na základe ordinácie lekára v rámci indikačného rozsahu. Sestrám rozširuje možnosti pri starostlivosti o novonarodené dieťa, umožňuje robiť samostatne základné kožné testy na alergie či vyšetrenie krvi. Výsledky vyšetrení následne sestra predkladá lekárovi na posúdenie. Lekárovi tiež môže vopred pripraviť vybrané administratívne úkony spojené napríklad s predpisovaním liekov a zdravotníckych pomôcok. Vyhláška takisto ustanovuje podmienky pri posudzovaní EKG vyšetrenia sestrou, pri vedení pôrodu pôrodnou asistentkou samostatne, pri šití malých chirurgických poranení, ošetrovaní rán, stanovovaní základných diét pre hospitalizované osoby a ďalšie.
Skutočné zvýšenie kompetencií vyzerá inak
Zástupcovia Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek v reakcii, ktorú Zdravotníckemu denníku poskytol viceprezident komory Lukáš Kober, konštatujú, že novela mení určité činnosti sestier a pôrodných asistentiek, avšak tieto zmeny len legalizujú činnosti, ktoré sestry a pôrodné asistentky už aj tak vykonávajú. Doteraz ich robili v podstate nezákonne, často na žiadosť lekára.
Komora uvádza, že v novej vyhláške stále nie je výrazný systémový posun, ktorý by pomohol sestrám a pôrodným asistentkám využiť vlastný potenciál v rámci odborného rastu a zároveň by pomohol aj pacientom. „Skúseností zo zahraničia a výskumy nám odkrývajú úplné iné možnosti posilnenia kompetencií a to najmä u tej skupiny sestier, ktoré o to majú z profesionálneho hľadiska záujem,“ uviedli sestry a pôrodné asistentky.
Ošetrovateľská profesia sa stále vyvíja a interprofesionálna starostlivosť sa podľa komory sestier stáva čoraz dôležitejšou so silným zameraním na odbornú spoluprácu, ktorá sestrám otvára možnosti napredovať a prispievať svojimi odbornými znalosťami a praxou k zlepšovaniu bezpečnej a efektívnej starostlivosti. „Posilnenie zručností je pre sestry kľúčové, najmä v súvislosti s ambulantnou, dlhodobou a domácou starostlivosťou, vrátane špecializovanej starostlivosti,“ tvrdí prezídium komory.
S kým vyhlášku konzultovali?
Aj administratívne úkony spojené s predpisovaním liekov a zdravotníckych pomôcok sestry najmä na ambulanciách vykonávali už dávno. „Ide len o administratívnu činnosť, nejde teda o žiadnu profesionálnu či klinickú kompetenciu. Sestry napríklad v Poľsku predpisujú lieky, hodnotia stav pacientov, realizujú preventívne prehliadky, skríningové vyšetrenia či realizujú rozsiahlu edukačnú činnosť, a to samostatne. Filtrujú tak neakútne stavy a lekár má viac času a priestoru na riešenie akútnych stavov,“ podotkli prezidentka komory Iveta Lazorová a viceprezident Lukáš Kober s tým, že by sa skrátili čakacie lehoty a uľahčila by sa cesta pacienta v zdravotníckom systéme.
„Ak hovoríme o ošetrovaní rán, tieto činnosti už roky realizujú sestry samostatne. Vedia určiť správnu liečbu, avšak nemajú oprávnenia na indikáciu potrebnej liečby a ani možnosť preskripcie, tak sú stále závislé na lekárskom predpise, čím sa len zbytočne predlžuje čas a celý priebeh liečby,“ doplnili.
Podľa ministerky Dolinkovej vyhláška vznikla po niekoľkomesačných diskusiách na úrovni ministerstva, odbornej i laickej verejnosti. Komora sestier však uviedla, že nebola priamo prizvaná k procesu prípravy novelizácie vyhlášky. „Možnosť vyjadriť sa sme mali až v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kde sme aj podali jednotlivé pripomienky, avšak už k pripravenému materiálu,“ tvrdia predstavitelia komory, „Komunikácia ministerstva vo všeobecnosti voči nám viazne a tak nemáme možnosť priamo zasiahnuť do procesov už v prípravnej fáze.“ Myslia si, že komory ako profesijné stavovské organizácie majú byť súčasťou takýchto pracovných skupín, čím dokážu efektívnejšie riešiť problémy týkajúce sa ich odboru.
Lucia Hakszer
