Členské krajiny Európskej únie (EÚ) by mali zvýšili úsilie o zaočkovanie populácie proti ľudským papilomavírusom (HPV) a vírusu hepatitídy typu B (HBV). Na konkrétnych odporúčaniach sa na júnovom rokovaní zhodla rada ministrov zdravotníctva EPSCO (Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti) v Luxemburgu. Slovenskí odborníci a lekári sa zhodujú, že Slovensko je schopné dodržať odporúčania a v súčasnosti má niektoré aj implementované.
Na rade ministrov zdravotníctva EPSCO došlo k formálnemu prijatiu textu o odporúčaní rady o očkovaní, ktorým sa dá predísť rakovine. Obsahuje tri zásadné body. Členské krajiny by mali zabezpečiť, aby očkovanie proti HPV a HBV bolo bezplatné a ľahko dostupné. Ďalej musia zlepšiť komunikáciu o očkovaní medzi rodičmi a mladými ľuďmi a bojovať proti nesprávnym informáciám a dezinformáciám. Mali by tiež začleniť imunizáciu proti onkologickým ochoreniam do svojich národných plánov boja proti rakovine.
Prokopová: Slovensko už má odporúčania implementované
Čo sa týka odporúčania, aby bolo očkovanie proti HPV a HBV bezplatné a ľahko dostupné, zlepšenia komunikácie o očkovaní medzi rodičmi a mladými ľuďmi a integrácie imunizácie proti rakovine, ktorej sa dá predchádzať očkovaním, do národných plánov, Slovensko je v tomto smere už rozbehnuté. Pre Zdravotnícky denník to uviedla pediatrička Elena Prokopová zo Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. „Slovensko je schopné dodržať tieto odporúčania. Dokonca v súčasnej dobe má všetky implementované,“ myslí si pediatrička.
Očkovanie proti HBV je podľa nej súčasťou povinného očkovania detí a vykonáva sa už od 10. týždňa života dieťaťa v rámci očkovania hexavakcínou – očkovaním proti tetanu, záškrtu, pertussi, poliu, hemofilovým infekciám a hepatitíde B. Očkovanie je plne hradené zo zdravotného poistenia. „Očkovanie proti HPV je na Slovensku očkovaním odporúčaným a vo vekovej kategórií detí 12 – 15 rokov je plne hradené (9-valentná vakcína) zdravotnou poisťovňou. Čo sa týka komunikácie s rodičmi a mladými ľuďmi, je aktuálne intenzívna, zabezpečovaná primárnymi pediatrami s množstvom ďalších aktivít zo strany nielen rezortu zdravotníctva, ale aj rezortu školstva, samospráv, pacientskym organizácií a podobne,“ uvádza Prokopová.
Cieľom odporúčaní je aj zaočkovanie najmenej 90 percent dievčat proti HPV na úrovni EÚ do roku 2030, ďalej zvýšiť zaočkovanosť chlapcov proti HPV počas rovnakého obdobia a tiež posilniť úsilie o dosiahnutie cieľov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu do roku 2030, ktorými je 95-percentná zaočkovanosť detí a novorodencov proti HBV a 95-percentná miera skríningu u tehotných žien. „Čo sa týka zaočkovanosti novorodencov a detí proti HBV, máme na Slovensku tento parameter splnený. Vo všetkých krajoch Slovenska dosahuje zaočkovanosť detí hodnoty nad 95 percent. Obdobne je to aj so skríningom tehotných žien. Čo sa týka očkovania proti HPV, v poslednom roku Slovensko dosiahlo zlepšenie situácie. Aktuálne predstavuje zaočkovanosť dievčat vo vekovej kategórii 12. ročných 44,7 percenta a zaočkovanosť chlapcov 24,7 percenta. Sme na ceste k dosiahnutiu cieľov EÚ a WHO,“ myslí si Prokopová.
Špánik: Kto je proti očkovaniu, nesie zodpovednosť za chorobu a smrť
Onkológ Stanislav Špánik pre Zdravotnícky denník uvádza, že každé očkovanie proti istým druhom nádorových ochorení, ktoré sa potvrdilo v riadnych klinických štúdiách, predovšetkým očkovanie proti HBV a HPV, podporuje a je presvedčený, že dokáže výrazným spôsobom znížiť incidenciu a mortalitu nádorových ochorení, ktoré sú vyvolávané týmito vírusmi. „A ten, kto je proti, nesie zodpovednosť za chorobu a smrť mnohých,“ myslí si Špánik.
Slovensko je podľa neho schopné zabezpečiť bezplatnosť a dostupnosť očkovania, rovnako integrovať imunizáciu proti rakovine do národných plánov. „Nie je schopné zabezpečiť (nie zlepšiť) komunikáciu ani ochotu mnohých skupín obyvateľstva dať sa zaočkovať. Vyzerá to momentálne tak, že boj proti očkovaniu je politickou agendou súčasnej vládnej koalície, preto si myslím, že Slovensko nie je schopné tieto odporúčania dodržať,“ uviedol onkológ. Krajina však podľa neho vie zabezpečiť skríning, ale nie uvedené ciele v zaočkovanosti cieľovej populácie. Dôvodom je podľa neho výrazná aktivita „antivaxerov“ bez rozdielu politickej príslušnosti, posilnených situáciou po covide.
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých Slovenskej republiky Rastislav Zanovit sa zamýšľa nad tým, že či rakovina krčka maternice je jeden z tých problémov, ktorému treba venovať prioritu. „Na mojej ambulancii dominujú rakoviny konečníka, prsníky, melanómy a pľúca. Po prvé nám chýba objektívny a transparentný zber údajov. Až na základe takto získaných dať vieme identifikovať, kde sa ako štát nachádzame,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Zanovit.
Podľa jeho slov však treba hovoriť o výhodách očkovania. „Ale treba hovoriť úprimne, nezahmlievať. A v rámci prevencie je dôležité hovoriť, že súčasťou prevencie šírenia nielen HPV, ale aj iných sexuálne prenosných ochorení, je viesť mladých ľudí k stabilnému monogamnému sexuálnemu správaniu, lebo príčinou šírenia je promiskuitný štýl života,“ myslí si lekár. Prikláňa sa k názoru, že Slovensko je v rámci postoja k vakcinácii veľmi polarizované. „Preto si nemyslím, že by sme si mali dávať ako komunita ambíciu mať zaočkovanosť na úrovni 90 až 95 percent. Čo sa týka očkovania konkrétne tohto typu ochorenia, som zástancom liberálno-demokratického prístupu. To znamená dať rovnakú šancu všetkým a neodsudzovať tých, čo majú iný názor,“ dodáva Zanovit.
Miroslav Homola
