Fyzická a psychická náročnosť práce opatrovateľov je nedocenená a je ich málo, preto sú sústavné preťažovaní. Niekde stále vládne presvedčenie, že túto prácu môže robiť každý a profesia je degradovaná na niečo podradné. K tomu minimálny plat. To všetko spôsobuje, že na ponuky práce opatrovateľov sa už takmer nikto nehlási, avšak dopyt po nich stále rastie. Upozornila na to Komora opatrovateliek Slovenska (KOS).

Text bol na konci rozšírený o reakciu Úradu verejného zdravotníctva SR.

Desaťročia trvajúce podfinancovanie sociálnych služieb zo strany štátu a demografický vývoj, vrátane rastúceho veku dožitia v chorobe, si podľa komory začínajú vyberať svoju daň. Opatrovateľky upozornili, že počas aktuálnych horúčav sú pracovné podmienky v zariadeniach sociálnych služieb neúnosné. Mnohé nemajú klimatizáciu a opatrovateľom ani neskracujú pracovný čas, keďže o prijímateľov sociálnych služieb by sa potom nemal kto starať. Prispieva to k nezáujmu a nedostatku opatrovateliek a opatrovateľov a zhoršuje kvalitu starostlivosti o klientov.

Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR už roky upozorňuje, že príde deň, keď zariadenia začnú vracať klientov príbuzným. Niektoré zariadenia už k tomuto scenáru pristupujú. Prednedávnom muselo zariadenie pre seniorov Domov MUDr. Dallosa v Moravskom Sv. Jáne v okrese Senica kvôli nedostatku opatrovateliek zatvoriť a žiadať príbuzných, aby si klientov zobrali domov.

Celý život pracujú za nízku mzdu

„Už roky upozorňujeme, že práca opatrovateľky je fyzicky a psychicky náročná a nedokáže ju vykonávať hocikto,“ povedala predsedníčka KOS Dana Grafiková. Rodiny ľudí zo zariadenia sú podľa nej zdesené a nevedia, čo majú robiť, pretože nie sú pripravené na domácu starostlivosť. „Ani štát nie je. Reforma sociálnych služieb sa má spustiť až v roku 2026 a čo dovtedy?“ pýta sa.

Opatrovateľská práca podľa KOS nie je adekvátne platená ani spoločensky uznávaná. S cieľom zatraktívnenia tejto profesie komora viackrát žiadala započítanie praxe zo zahraničia ako aj z domácej starostlivosti či zrovnoprávnenie platových podmienok vo verejných a neverejných zariadeniach. Navrhovala daňové úľavy a isté benefity na prilákanie nových opatrovateľov do systému. Sociálne služby a ich najkľúčovejší článok, teda opatrovatelia, však podľa komory na Slovensku stále nie sú prioritou a kompetentní profesionálnych opatrovateľov naďalej prehliadajú, čo má za následok ich kritický nedostatok.

Mohlo by vás zaujímať

„Dnes opatrovatelia ledva prežívajú, hoci ťažko pracujú, dokonca častokrát musia mať aj dve práce, aby vyžili. A vidina chudoby s minimálnym dôchodkom v schátranom zdraví je tiež odrádzajúca, pretože ak dlhé roky pracujete za nízku mzdu, máte minimálny dôchodok ,“ podotýka predsedníčka KOS Dana Grafiková.

Komora opatrovateliek Slovenska naliehavo žiada vládu, aby bezodkladne zvýšila investície do sociálnych služieb, a to primárne na platy opatrovateľov a opatrovateliek, ktoré tvoria 64 percent zamestnancov v starostlivosti o klienta.

Financovanie opatrovateľských služieb

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre Zdravotnícky denník reagovalo, že nie je zriaďovateľom ani poskytovateľom sociálnych služieb, a teda ani zamestnávateľom v oblasti sociálnych služieb. Tie patria do kompetencie obcí a vyšších územných celkov. Rezort sa spolupodieľa na financovaní opatrovateľskej služby prostredníctvom vlastnej kapitoly zo štátneho rozpočtu, podporou rôznych národných projektov z Programu Slovensko a tiež prostredníctvom investícií z Plánu obnovy a odolnosti SR. „Ministerstvo poskytuje finančný príspevok pre zariadenia podmienené odkázanosťou, ktorý je určený na spolufinancovanie miest zamestnancov týchto zariadení, bez ohľadu na ich pracovné zaradenie,“ uviedol komunikačný odbor rezortu. Príspevok je účelovo viazaný na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a platy všetkých zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, teda aj opatrovateľky, a súvisiace odvody zamestnávateľa. Výška príspevku sa každý rok nariadením vlády zvyšuje.

„Vláda v júni schválila nariadenie z dielne ministerstva práce na rok 2025, ktoré zvýši príspevok na poskytovanie sociálnej služby pre poskytovateľov sociálnych služieb o takmer 26 miliónov eur oproti roku 2024. V budúcom roku tak rezort práce vynaloží na tento účel spolu vyše 262 miliónov eur,“ tvrdí ministerstvo práce. Viac finančných prostriedkov podľa neho prispeje k udržateľnosti a dostupnosti sociálnych služieb a pomôže k stabilizácii zamestnancov, vrátane zlepšenia ich odmeňovania. Podľa komory opatrovateliek to však nie je dostatočné.

Pod súčasným vedením ministerstvo práce prizvalo Komoru opatrovateliek Slovenska k okrúhlemu stolu k reforme financovania sociálnych služieb. „Na žiadosť zástupcov KOS predstavitelia rezortu práce absolvovali už niekoľko bilaterálnych stretnutí, pričom ani na jednom z nich nespochybňovali postup prípravy spomínanej reformy. Požiadavky komory sú legitímne, avšak ich príprava si vyžaduje čas na aplikovanie systémových riešení do praxe,“ konštatuje ministerstvo.

Nový príspevok

Komora opatrovateliek tiež upozorňuje, že treba výrazne zlepšiť prípravu opatrovateliek, lebo v zariadeniach už dnes prevažujú klienti s ťažkým zdravotným stavom, vyžadujúci si nielen fyzickú silu, ale aj vedomosti a skúsenosti. „Spokojné opatrovateľky sú alfou a omegou pre lepšiu starostlivosť o klientov, ktorá povedie k vyššej spokojnosti samotných klientov a ich rodín. Bez opatrovateliek však systém starostlivosti o odkázaných skolabuje,“ uviedla KOS.

Z ministerstva práce nereagovali na otázku, ako štát podporuje prípravu nových opatrovateľov a opatrovateliek, uvedomujú si však, že ich nedostatok je dlhodobý problém. „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa problémom aktívne zaoberá a usiluje sa o jeho riešenie. Aj preto sme začiatkom roka 2024 spustili v rámci Programu Slovensko nový národný projekt Podpora opatrovateľskej služby za 100 miliónov eur na podporu domácej opatrovateľskej služby. Týka sa to verejných i neverejných poskytovateľov,“ uviedli z komunikačného odboru. Projekt podľa rezortu prináša pre poskytovateľov opatrovateľskej služby, opatrovateľky a opatrovateľov zmenu oproti predchádzajúcej projektovej podpore. Nový príspevok sa vypláca na základe vykázaných hodín poskytovania opatrovateľskej služby. Na jednu hodinu je stanovený jednotkový základ 7,93 eur. Príspevok sa neviaže na konkrétnu osobu opatrovateľky, ale na klienta. Podpora sa v rámci projektu poskytuje od januára 2024 do decembra 2025.

Chcú vyššiu kategóriu záťaže

Komora opatrovateliek Slovenska v spolupráci s bývalou poslankyňou Národnej rady SR Janou Žitňanskou pred časom požiadala Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR o uskutočnenie štátneho zdravotného dozoru v zariadeniach sociálnych služieb s cieľom preverenia fyzickej aj psychickej záťaže opatrovateľov.

„Týmto podnetom sme chceli preukázať, že vzhľadom na kombináciu psychických aj fyzických záťažových faktorov si práca opatrovateľov zaslúži byť v 3. kategórii záťaže alebo aspoň v 3. platovom stupni. Takéto zaradenie by sa následne premietlo do ich vyššieho štartovacieho platu a rizikových príplatkov v niektorých zariadeniach,“ uviedla KOS.

Problém podľa komory nastal v tom, že pri výbere zariadení, v ktorých sa dozor vykonal, si úrad nestanovil žiadne kritériá a v niektorých kontrolovaných zariadeniach zamestnanci o vykonanom dozore ani nevedeli. Nie je teda jasné, ako pracovná zdravotná služba získala relevantné informácie o náročnosti tohto povolania. „Z tohto pohľadu nepovažujeme výsledné zistenia za nijako relevantné a získané dáta žiaľ len prispejú k zakonzervovaniu zle nastaveného systému,“ myslia si zástupcovia KOS.

Úrady verejného zdravotníctva sa bránia, že celkovo vykonali štátny zdravotný dozor na 72 pracoviskách v opatrovateľskom sektore, dvoch pracoviskách v každom regióne. „Pri zistených nedostatkoch uložili príslušným zamestnávateľom pokyny na ich odstránenie, ktoré zamestnávatelia v stanovených termínoch odstránili,“ uviedla hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková v reakcii pre Zdravotnícky denník.

Dodala, že pri výkone dozoru sa regionálne úrady verejného zdravotníctva riadili jasne zadanými kritériami vrátane preverenia pracovných podmienok zamestnancov v profesiách opatrovateľ, sestra, zdravotnícky asistent, sanitár a posudzovali ich zdravotné riziko prameniace z vystavenia zdraviu škodlivým faktorom pri výkone práce, najmä fyzickej a psychickej záťaži. Podľa hovorkyne zamestnanci regionálnych úradov kontrolovali aj posudky o kategorizácii prác z hľadiska zdravotného rizika, ktoré zamestnávateľom vypracovala pracovná zdravotná služba. Ich zistenia ani opatrenia urobené na zlepšenie pracovných podmienok v zariadeniach však nešpecifikovala.

Račková opísala, že na pracovisku pri výkone dozoru musí byť prítomný zamestnávateľ alebo jeho zástupca, ktorý môže prizvať zástupcov zamestnancov. Zamestnávateľ je podľa nej povinný poskytnúť kópiu vypracovaného posudku o zdravotnom riziku práce zástupcom zamestnancov.

Tiež podotkla, že určenie rizikovej práce nesúvisí s výškou platu zamestnancov, ale zakladá nárok na vykonávanie povinnej lekárskej preventívnej prehliadky, ktorú zabezpečí a uhrádza zamestnávateľ.

Lucia Hakszer