Ilustračné foto: Pikist, Freepik

Keď sa spoja problémy zdravotníctva a školstva

Celé Slovensko bojuje s nedostatkom zdravotníkov v nemocniciach a ďalších zariadeniach, ale to zároveň znamená, že na zdravotníckych školách je nedostatok odborných učiteľov, ktorí by ich mohli pripravovať. Problém sa výrazne prejavuje aj v Bratislave, v ktorej neprospech hovorí blízkosť Česka a Rakúska. Pomôcť by mohol nový vzdelávací koncept.

„Najväčším problémom zdravotníckeho školstva v Bratislavskom kraji je nedostatok odborných učiteľov, hlavne lekárov a iných odborníkov z praxe – slabé finančné ohodnotenie a legislatíva, ktorá vyžaduje doplnenie vzdelania. Samozrejme, tiež by sme potrebovali lepšiu infraštruktúru, odborné učebne, simulačné pracoviská a podobne,“ vymenovala pre Zdravotnícky denník hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Lucia Forman.

Faktory, ako enormný nárast počtu obyvateľov kraja, štrukturálne problémy či nepriaznivý demografický vývoj a starnutie obyvateľstva, zvyšujú nároky na zdravotnú starostlivosť. Rovnako spôsobujú enormné tlaky na základnú infraštruktúru, ktorá sa nestíha prispôsobovať. Výsledkom toho je podľa predstaviteľov BSK nielen nedostatok lekárov a celkovo zdravotníckeho personálu, ale aj nevyhovujúci stavebno-technický stav nemocníc a ambulancií, zastaralé vybavenie a odchod mladých lekárov do zahraničia. V kraji sú len dve stredné zdravotnícke školy, obidve v Bratislave a obe v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK – jedna na Záhradníckej a druhá na Strečnianskej ulici.

Prvý pokus nevyšiel

„V Bratislavskom kraji je dlhodobo najnižší počet absolventov stredných zdravotníckych škôl v rámci celého Slovenska. Preto nevyhnutným krokom ako riešiť uvedené problémy, je optimalizácia a racionalizácia siete stredných škôl v kraji a koncept SMART škôl,“ povedal pred niekoľkými mesiacmi predseda BSK Juraj Droba.

Jednu takúto smart školu chcel kraj pôvodne vybudovať na Boroch v spolupráci s nemocničnou sieťou Penta Hospitals International a Slovenskou zdravotníckou univerzitou. Zámer vybudovania kampusu schválilo Zastupiteľstvo BSK v marci minulého roka a samospráva na základe toho pristúpila k obstaraniu a zadaniu prípravy urbanistickej štúdie ako prvého kroku projektovania výstavby kampusu.

Počas projektovej prípravy sa ale ukázalo, že pozemky ponúknuté spoločnosťou Penta Hospitals sú vzhľadom na priestorové a kapacitné potreby kampusu priestorovo nevyhovujúce a nepostačujúce. „Takisto časť pozemkov stále nebola majetkovoprávne vysporiadaná a zároveň cez inú časť pozemkov viedli inžinierske siete vysokého napätia s ochranným pásmom. Za týchto okolností, žiaľ, musíme skonštatovať, že pôvodný zámer vybudovať kampus na Boroch je nerealizovateľný a tým pádom ani nie je možné sa uchádzať o externé zdroje financovania na výstavbu zdravotníckeho kampusu,“ zdôvodnil Droba.

Spolupráca s univerzitnou nemocnicou

Kraj ale chce nájsť iné spôsoby, ako zlepšiť odborné zdravotnícke vzdelávanie a pracuje na novom koncepte spolu s vysokými školami a Univerzitnou nemocnicou Bratislava (UNB). V nemocniciach patriacich pod UNB je aj v súčasnosti vykonávaná praktická výučba. „Stredné zdravotnícke školy spolupracujú s UNB, ale aj s ostatnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rámci Bratislavy aj mimo nej, najmä Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany. Spolupráca s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského (UK) je upevňovaná prostredníctvom organizovania exkurzií a prednášok,“ priblížila Zdravotníckemu denníku Lucia Forman. K istej spolupráci podľa nej dochádza aj počas klinických cvičení v zdravotníckych zariadeniach, teda na konkrétnych oddeleniach fakultných nemocníc. „Spoluprácu upevňujú aj pravidelnými stretnutiami s námestníčkami jednotlivých nemocníc, čo prispieva k zvyšujúcej sa kvalite žiakov a v konečnom dôsledku ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti o pacientov,“ tvrdí Forman.

“V Univerzitnej nemocnici Bratislava sa nachádza najväčšie výučbové centrum pre budúcich zdravotníkov na Slovensku. V spolupráci s Lekárskou fakultou UK a Slovenskou zdravotníckou univerzitou sa tak významne podieľame na vychovávaní veľkého počtu budúcich lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov. Chceme sa však posunúť ešte ďalej. S Bratislavským samosprávnym krajom rokujeme o konkrétnych možnostiach spolupráce, ktorá bude zameraná hlavne na odbornú výuku,“ povedal riaditeľ UNB Alexander Mayer.

Cieľom nemocnice je podľa riaditeľa pomôcť skvalitniť a zlepšiť zdravotnícke vzdelávanie, preto chce využívať moderné metódy, inovovať a reformovať výučbu pre študentov, ale aj rozvíjať pedagogické zručnosti učiteľov. Tu však môže naraziť práve na ich nedostatok. Hovorkyňa BSK povedala, že kraj má v rámci svojho rozpočtu vypracovaný systém benefitov, ktorým zvyšuje finančné a morálne ohodnotenie učiteľov, ale riešiť ich nedostatok je v prvom rade úloha štátu.

Rozdiely medzi zdravotníckymi školami

Zdravotnícke školy v Bratislave sú sa líšia svojím zameraním. Forman vysvetlila, že škola na Strečnianskej ulici sa orientuje na klinické odbory. Z toho denné sú praktická sestra, asistent výživy, masér, diplomovaná všeobecná sestra a externe sa dajú študovať odbory praktická sestra, zdravotnícky záchranár, masér a učebný odbor sanitár. Študijné odbory v škole na Záhradníckej sú technického smeru, teda farmaceutický laborant, zdravotnícky laborant, diplomovaný fyzioterapeut, zubný asistent, očný optik a ortopedický technik.

BSK sa snaží podporovať zdravotnícke vzdelávanie aj vytváraním nových kapacít a rozšírením priestorov zdravotníckej školy na Strečnianskej. Všetky svoje stredné školy, vrátane zdravotníckych, propaguje na podujatí Deň župných škôl alebo vydávaním brožúry Stredná pre mňa.

Lucia Hakszer