Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) postupuje v naplňovaní svojej vízie modernizácie slovenského zdravotníctva krok za krokom. Problémy sa podľa nej nedajú vyriešiť cez noc. Vo vláde nedávno presadila zámer výstavby novej Národnej univerzitnej nemocnice v bratislavskom Ružinove, ktorý by mal nekonečnú výstavbu novej koncovej nemocnice urýchliť. Na zvýšenie počtu študentov lekárskych fakúlt chce naviazať zatraktívnením podmienok pre štúdium a úpravou kompetencií zdravotníckych pracovníkov. Volá tiež po racionálnom využití vzácnych ľudských, materiálnych a finančných zdrojov slovenského zdravotníctva. V rozhovore pre Zdravotnícky denník uviedla, že sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti by sa mala v záujme pacienta tvoriť bez emócií a predsudkov politických aktérov.
Slovenskému zdravotníctvu chronicky chýbajú peniaze. Ako by sa mal tento problém riešiť, keď sa výdavky s pribúdajúcim vekom obyvateľstva budú len zvyšovať?
Zdravotníctvo je rezortom s takmer neobmedzenými potrebami, ale s obmedzenými ekonomickými zdrojmi. Vždy bude z hľadiska finančných potrieb pod enormným tlakom. Zaistenie dostatočných finančných zdrojov musí ísť však ruka v ruke s posilňovaním efektivity vynakladaných prostriedkov v systéme, aby sme zaistili jeho udržateľnosť. Aj astronomický dlh Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) ako i zadlženosť ostatných nemocníc jasne ukazujú, že počas minulých vlád sa dostatočne neriešila efektivita výdavkov v zdravotníctve. Chcem sa preto zasadiť o to, aby sme dosahovali väčšiu efektivitu na príjmovej, ale aj výdavkovej stránke ekonomiky zdravotníctva. To je zásadná úloha aj pre riaditeľov štátnych nemocníc. Popri systémových riešeniach musí fungovať aj dobré manažérske riadenie nemocníc.
Ako sa má zdravotníctvo aktuálne vyrovnať so stúpajúcimi nákladmi a nedávnou vysokou infláciou?
Na začiatku našej vlády sme v rámci nevyhnutnej konsolidácie verejných zdrojov upravili výšku odvodov, respektíve sme ich zvýšili. S hľadaním prostriedkov a úspor musíme pokračovať. Postupne je potrebné na jednej strane znižovať dlh nemocníc, a na strane druhej znižovať dopady inflácie. Makroekonomická predikcia hovorí, že inflácia by mala byť skrotená. Platové požiadavky, modernizácia zdravotníckych zariadení, veda, výskum a inovácie v zdravotníctve, to všetko bude hrať v zdravotníctve veľkú úlohu a vytvárať tlak na vyššie zdroje do sektora aj pri veľmi nízkej a prirodzenej miere inflácie. Týka sa to nielen Slovenska, ale v podstate všetkých krajín. Požiadavky na zdravotnú starostlivosť rastú na celom svete, pričom čelíme globálnemu nedostatku zdravotných pracovníkov.
Novým zdrojom financií by podľa poisťovní aj odborníkov mohlo byť zdravotné pripoistenie. Ako sa staviate k tejto možnosti?
Pripoistenie bude vždy iba doplnkovým nástrojom financovania zdravotnej starostlivosti. Z pripoistenia nemôže byť financovaná základná zdravotná starostlivosť, ktorú musí štát garantovať svojim občanom v súlade s ústavou bezplatne. Keď už sa akákoľvek vláda, či už pravicová alebo ľavicová, rozhodne pre využitie pripoistenia v zdravotníctve, nikdy nemôže nahradiť základný solidárny model poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý považujem pre strednú Európu za tradičný, vhodný a neprekonateľný. V zmysle programového vyhlásenia vlády sme sa zaviazali hľadať adekvátny model sociálne spravodlivého viaczdrojového financovania zdravotníctva a na tom kontinuálne pracujeme.
Pár týždňov po nástupe do funkcie vás opozícia kritizovala za zaradenie Nemocnice Bory v Bratislave a Kardiocentra Agel Šaca v Košiciach do siete nemocníc na úroveň krajských a univerzitných nemocníc. Spĺňajú na to podmienky?
Mojim cieľom je maximálne efektívne využiť kapacity lekárov, sestier, infraštruktúry zdravotníckych zariadení a vybavenia nemocníc tak, aby sa občanom vo všetkých regiónoch zaistila čo najdostupnejšia a najkvalitnejšia zdravotná starostlivosť. V zmysle zákona o kategorizácii nemocníc boli minulou vládou nastavené pravidlá, vrátane mechanizmu hodnotenia a menovania komisií, ktoré mali odborne a nezávisle odporučiť zaradenie konkrétnych nemocníc v regiónoch na určitú úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zároveň boli tiež nastavené odvolacie mechanizmy, ktoré umožňovali preskúmanie rozhodnutí.
Moje rozhodnutie rešpektovalo odporúčanie komisie, ktorá bola nominovaná bývalou vládou. Zároveň som usilovala a usilujem o maximálne využitie dostupných kapacít, ktoré budú využiteľné pre pacientov, aby sa čo najrýchlejšie a bez čakacích dôb dostali k zdravotnej starostlivosti. Nechceme brániť poskytovaniu zdravotnej starostlivosti občanom len preto, že nám nie je sympatický ten či onen majiteľ alebo zriaďovateľ nemocnice. Nechcem brať zdravotnú starostlivosť občanom len preto, že ten či onen politik nemá niekoho rád. Musíme sa chovať racionálne a k využitiu vzácnych ľudských, materiálnych a finančných zdrojov v zdravotníctve pristupovať zodpovedne, bez emócií a predsudkov. Je to v záujme pacienta. Pacienti v drvivej väčšine prípadov ani len netušia, či sú v štátnej alebo súkromnej nemocnici. Pre pacienta je kľúčové dostať v danom čase potrebnú zdravotnú starostlivosť a to je aj našim cieľom.
Opozícia touto témou odôvodňovala aj návrh na vaše odvolanie. V parlamente padali výčitky, že vám chýbajú vízie o zdravotníctve.
Moja vízia je jasná, ale kúzelný prsteň, ktorým by som dokázala cez noc vyriešiť rokmi nahromadené problémy slovenského zdravotníctva nemám. Argumenty opozície boli úplne pokrytecké a v podstate ma kritizovali za veci, ktoré nielen že nedokázali za posledné roky vyriešiť, ale za mnohé bola dokonca zodpovedná samotná opozícia. Bola to len kabaretná šou bez šance na úspech. Mojou víziou je finančná stabilizácia zdravotníctva a jeho dlhodobá udržateľnosť, stabilizácia zdravotníckych pracovníkov, v rámci čoho sme už posilnili rozpočty lekárskych fakúlt, aby sme umožnili štúdium väčšiemu počtu budúcich lekárov. Pre lekárov aj pacientov je dôležité, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala v prívetivom prostredí čo najmodernejších nemocničných budov s pokročilými zdravotníckymi technológiami. Preto kladiem dôraz na dôsledné vyčerpanie peňazí z Plánu obnovy a odolnosti.
Slovenské zdravotníctvo potrebovalo konečne definitívne rozhodnutie o výstavbe novej modernej koncovej národnej univerzitnej nemocnice, ktorej význam je dôležitý nielen pre bratislavský región, ale pre pacientov a zdravotníkov z celého Slovenska, vrátane vzdelávania, vedy a výskumu. Vo vláde som preto presadila zámer výstavby, ktorý desiatky rokov odkladanú investíciu urýchli. Dohodla som sa na spôsobe riešenia s mestom aj s koaličnými partnermi. Do riešenia som zapojila odbornú lekársku obec a všetkých dotknutých účastníkov danej problematiky. Na ministerstve zdravotníctva sme nastavili prísne pravidlá projektového riadenia. Posilnili sme princíp transparentnosti pri riadení strategických investícií aj prostredníctvom semaforu, ktorý monitoruje stav a vývoj procesu modernizácie nemocníc. Pravidelný odpočet semaforu umožňuje rýchle a efektívne zásahy v prípade potenciálnych komplikácií. Môžem deklarovať, že spolu s mojím tímom máme presnú predstavu o budúcnosti slovenského zdravotníctva, ktorú postupne zo dňa na deň napĺňam. Viacero krokov sme už urobili, veľký kus práce nás však ešte len čaká.
Tento rok môže byť prijatých o 150 slovenských študentov viac na lekárske fakulty. Akým spôsobom chcete zabezpečiť, aby po škole neodchádzali do zahraničia?
Už po nástupe do funkcie som deklarovala, že musíme riešiť akútny nedostatok lekárov, ktorý sa v horizonte rokov spolu so starnutím populácie bude z roka na rok zvyšovať. Prvým krokom bolo v spolupráci s ministerstvom školstva navýšiť počty slovenských študentov na lekárskych fakultách. Prípravou ďalších projektov, ktoré by mohli zatraktívniť štúdium medicíny, sa zaoberá medzirezortná pracovná skupina na ministerstvách zdravotníctva a školstva. Ide napríklad o realizáciu praktickej výučby mimo lekárskych fakúlt pre študentov od štvrtého ročníka medicíny v našich nemocniciach.
Uvedomujem si, že navýšenie počtu študentov automaticky nezabezpečí, že po dokončení školy zostanú pracovať na Slovensku. Na jednej strane ich môže doma udržať štedrejšie odmeňovanie, ale to nie je jediný motivačný faktor. Nevyhnutne potrebujeme zlepšiť aj pracovné podmienky. S vedeniami fakúlt preto diskutujeme aj o ďalších opatreniach. Rieši sa napríklad renovácia výučbových pracovísk, modernizácia internátov či budovanie simulačných centier. Okrem toho je našim cieľom zastabilizovať i nedostatok sestier a študentov ošetrovateľstva. V tejto oblasti konajú a prebiehajú rokovania o úprave kompetencií a vzdelávania na stredných zdravotných školách.
Parlament schválil aj skrátenie ordinačných hodín detských ambulantných pohotovostí z 22. hodiny na 20. hodinu. Niektoré sa tiež budú konsolidovať. Je to dôsledkom nedostatku pediatrov. Môžeme sa ešte dostať do stavu, že bude dosť lekárov, aby pohotovosti na Slovensku pribúdali?
V júli a novembri tohto roka budú postupne konsolidované pevné body ambulantnej pohotovostnej služby. Kľúčovým dôvodom je zachovanie dennej ambulantnej starostlivosti o naše deti a dorast, pretože aktuálna personálna situácia medzi pediatrami neumožňuje, aby boli zachované niektoré pevné ambulantné pohotovostné služby. Rokovali sme o tom aj so Združením miest a obcí, ktoré malo k úpravám výhrady. Prekvapilo ma, že väčšina primátorov počula väčšinu argumentov, prečo tak ministerstvo zdravotníctva postupuje, prvýkrát až od nás, a to v apríli tohto roka na našom spoločnom rokovaní k téme ambulantných pohotovostí pre deti a dorast. Ide pritom o niekoľko rokov pripravovanú reformu siete, ktorá sa začala už za predchádzajúcich vlád. Výsledkom diskusie bol aj pozmeňujúci návrh o skrátení ordinačných hodín detských ambulantných pohotovostí a garancia otvorenia detských ambulancií počas všetkých pracovných dní v týždni, z toho jeden deň do 16-tej hodiny, ktorý schválil parlament. Opakujem našou prioritou je zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast, čím sa situácia stabilizuje.
Aké sú hlavné dôvody toho, že sa prešovská nemocnica presunie pod ministerstvo obrany? Vyrieši to aj situáciu s jej dlhmi, kvôli ktorým sa dostala do exekúcie? Ako chce ministerstvo riešiť zadlženosť svojich nemocníc?
Cieľom presunu je posilnenie systému vojenského zdravotníctva vrátane zásadného zvýšenia kompetencií nemocnice v krízových situáciách, ekonomické a medicínske ozdravenie nemocnice s plánovanou výstavbou a modernizáciou infraštruktúry nemocnice. Prešovská nemocnica prejde veľkou rekonštrukciou a verím, že po presune pod rezort obrany bude vyrovnaný aj jej exekučný dlh a dôjde i k ekonomickej stabilite tejto nemocnice. Ako som už spomínala, súčasné problémy v zdravotníctve sa kumulovali desiatky rokov a nikto nemá ideálne nástroje, ktorými by sa vyriešili cez noc. Mojou prioritou je riešiť problémy postupne a systematicky. S dofinancovaním nemocníc v zmysle prijatých opatrení na zastavenie zadlžovania do budúcnosti napríklad počítala aj programová vyhláška na tento rok.
Martinská nemocnica už môže začať stavať. Bude štát v budúcnosti schopný ju dofinancovať?
Prvé verejné obstarávanie na zhotoviteľa martinskej nemocnice prebehlo za predchádzajúcej vlády, žiaľ, skončilo fiaskom. Teší ma, že víťaz druhého verejného obstarávania je známy a aktuálne sa pristúpilo k výkopovým a potom k stavebným prácam. Verím, že poctivým plnením míľnikov Plánu obnovy a odolnosti dospejeme krok po kroku k vytúženému cieľu a Slovensko sa aj v prípade Univerzitnej nemocnice sv. Martina v Martine dočká moderného zdravotníckeho pracoviska so špičkovým vybavením, ktoré bude slúžiť nielen pacientom, ale aj ako vzdelávacia ustanovizeň našim budúcim lekárom. Ministerstvo zdravotníctva uzatvorilo s nemocnicou zmluvu o poskytnutí prostriedkov mechanizmu z Plánu obnovy a odolnosti na úrovni takmer 257 miliónov eur. Dofinancovanie výdavkov projektu po vyčerpaní spomenutej zmluvnej sumy budeme hľadať z voľných zdrojov v Pláne obnovy a odolnosti, zo zdrojov Európskej únie, štátneho rozpočtu alebo iných alternatívnych zdrojov financovania, čo na základe môjho návrhu schválila aj vláda.
Nová bratislavská univerzitná nemocnica vyrastie v Ružinove. Časť pozemkov patrí mestskej časti. Už ste začali rokovania o tom, ako sa situácia vysporiada?
Pri výstavbe novej Národnej univerzitnej nemocnice v Ružinove sa maximálne využije už vypracovaná projektová dokumentácia pre Rázsochy. Podľa architektonickej štúdie, ktorú sme si dali vypracovať, si vybudovanie tejto nemocnice vyžaduje aj dodatočné priestory a pozemky. Na tento účel máme v záujme využiť vedľajšie pozemky pod zimným štadiónom. Tie patria mestskej časti Ružinov, s ktorou sme dosiahli konsenzus. Keďže mesto aj mestská časť požadujú štadión zachovať pre potreby obyvateľov, v rámci projektu sa hľadá nová lokalita, kde vyrastie aj nový štadión pre obyvateľov mestskej časti Ružinov. Ďakujem za konštruktívnu diskusiu primátorovi hlavného mesta Bratislava a starostovi mestskej časti Ružinov s jednoznačným vyjadrením a potvrdením prioritizácie zámeru výstavby národnej nemocnice v Ružinove.
Ktorá nemocnica bude podľa vás hotová skôr – Národná univerzitná nemocnica v Ružinove alebo Národný ústav detských chorôb na Rázsochách?
Pri oboch zámeroch a lokalitách sme v procese prípravy štúdie uskutočniteľnosti, ktorú budem predkladať na schválenie vláde SR. V nej sa bude prezentovať časový i finančný harmonogram výstavby, medicínske programy, či posúdenie dopravného hľadiska oboch projektov. Počítame s rýchlejším postupom pri výstavbe, než s akým sa počítalo pri nemocnici Rázsochy. Stavba ružinovskej nemocnice sa navyše bude realizovať podľa špecifických zmluvných podmienok, v rámci ktorých môže v prípravnej fáze bežať viac úkonov naraz. Mojim cieľom je po 40-tich rokoch doručiť Bratislave a pacientom z celého Slovenska nové koncové nemocnice tak, aby boli pre pacientov, zdravotníkov k dispozícii z časového hľadiska čo najskôr a z pohľadu ekonomiky a využitia projektovej dokumentácie a existujúcich stavebných povolení čo najefektívnejšie. Je dlh štátu voči pacientom i zdravotníkom.
Miroslav Homola
