Ukazovatele zdravotného stavu na Slovensku sa za posledných desať rokov buď zlepšovali len mierne, alebo sa dokonca zhoršovali. Vyplýva to zo Správy o dosiahnutých hodnotách kľúčových ukazovateľov v roku 2023, ktorú na rokovanie vlády predložilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD). Podľa doterajšieho vývoja sa dá predpokladať, že väčšina ukazovateľov ani do roku 2030 nedosiahne stanovený cieľ. Vláda vzala dokument na vedomie.

Ministerstvo zdravotníctva v správe konštatuje, že od prijatia prvej verzie Strategického rámca v roku 2014, ktorá definovala kľúčové ukazovatele merajúce stav zdravia obyvateľov a zdravotníctva, nedošlo do roku 2023 k potrebným zmenám v hodnotách ukazovateľov. Ukazovatele zdravotného stavu na Slovensku sa buď zlepšovali len mierne, alebo sa zhoršovali.

„K zhoršeniu výrazne prispela aj pandémia covidu-19. Očakávaná dĺžka života mužov a žien sa počas pandémie prepadla a v roku 2021 bola najnižšia za posledných desať rokov. Rozdiely v strednej dĺžke života podľa vzdelania sú jedny z najväčších v Európskej únii (EÚ). Počet zdravých rokov života pomaly rastie, avšak tempo rastu je nedostatočné. Celková úmrtnosť a dojčenská úmrtnosť zostávajú vysoké v porovnaní s inými európskymi krajinami,“ uvádza sa v správe.

Slovensko sa vzďaľuje od stanovených cieľov

Vo viacerých ukazovateľoch verejného zdravia sa Slovensko vzďaľuje od stanovených cieľov. Spotreba alkoholu sa mierne znížila a podiel fajčiarov klesá, avšak výdavky na prevenciu sú stále pod priemerom. Miera obezity dospelých rástla. Imunizácia detí zostáva vysoká, ale klesá. Imunizácia seniorov proti chrípke je podpriemerná v porovnaní s ostatnými krajinami a účasť na skríningu rakoviny prsníka a krčka maternice sa znižuje.

„Ukazovatele ambulantnej starostlivosti vykazujú väčšinou stabilný alebo zhoršujúci sa trend. Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých sa takmer nezmenil, zatiaľ čo u lekárov pre deti a dorast mierne narástol. Podiel obyvateľov s nenaplnenou potrebou vyšetrenia dlhodobo však stúpa. Počet pacientov odoslaných na vyšetrenie k lekárovi s príslušnou špecializáciou sa od roku 2019 znížil, zatiaľ čo podiel súkromných výdavkov na zdravie stúpa, čo predstavuje negatívny dopad pre občanov. Spotreba antibiotík mala klesajúci trend, no v roku 2021 mierne vzrástla. Účasť na preventívnych prehliadkach bola pod cieľovou hodnotou, výnimkou boli preventívne prehliadky u všeobecných lekárov,“ uvádza správa.

V ukazovateľoch ústavnej starostlivosti sa prejavuje hlavne stagnácia, prípadne zhoršenie, najmä v hospodárení nemocníc. Počet lôžok sa dlhodobo takmer nezmenil, zatiaľ čo počet ukončených hospitalizácií klesol a využitie akútnych lôžok sa v dôsledku pandémie znížilo. Podiel pacientov liečených podľa schválených štandardov prevýšil hodnotu stanoveného cieľa.

Mohlo by vás zaujímať

Elektronizácia zdravotníctva sa nezvyšuje

V ostatných sledovaných oblastiach rezort evidujeme iba mierny pokrok, prípadne stagnáciu. Elektronizácia zdravotníctva sledovaná cez využívanie elektronického zdravotníctva sa nezvyšuje. Počet sestier zostal prakticky nemenný, hoci počty lekárov pomaly rástli. Ukazovatele zamerané na vedu a výskum sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nezlepšili.

Správa o stave plnenia nástrojov zmien monitoruje vývoj nástrojov definovaných vo viacerých strategických dokumentoch. Najúspešnejšia je implementácia opatrení definovaných v pláne obnovy, ktorý má najvyšší podiel splnených opatrení, prípadne opatrení v plnení.

Z 26 nástrojov zmeny definovaných v pôvodnom strategickom rámci v roku 2013 boli štyri splnené, 16 splnených čiastočne a päť neodpočtovaných. „Monitorovacia komisia vo svojom stanovisku berie obe správy na vedomie a zároveň upozorňuje na nedostatočný pokrok v dosahovaní cieľov strategického rámca. Zdôrazňuje potrebu zohľadniť ďalšie možnosti so zámerom priblížiť sa k cieľovým hodnotám stanoveným pre rok 2030,“ dodáva ministerstvo zdravotníctva v správe.

(mhl)