Umelá inteligencia je už dnes v zdravotníctve etablovaným a veľmi dôležitým nástrojom a v nasledujúcich rokoch sa vďaka nej zmení takmer všetko. „Zmení sa diagnostika, postupy, komunikácia s pacientom aj spôsob a forma výučby,“ povedal docent Andrej Thurzo z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) na technologickej konferencii Jarná ITAPA 2024 v Bratislave. „Nezmení sa to, že pacientom je človek a starostlivosť mu poskytuje lekár – človek. V liečbe pretrváva potreba zachovania dôvery,“ hovorí Thurzo.
Mnohé nové postupy podľa neho budú kúzelné a ľahko sa môže stať, že ľudia nebudú rozumieť, ako fungujú. Preto treba populáciu na tieto zmeny pripraviť. Na zmenu formy aj obsahu zdravotnej starostlivosti sa musia pripraviť aj budúci lekári. Preto podľa Thurza medici na UK už dnes pracujú s umelou inteligenciou (AI). Je stomatológ a konkretizoval, ako AI mení diagnostiku aj liečebné postupy v zubnom lekárstve. Využíva sa napríklad dentálny monitoring, ktorý dokáže nájsť kaz oveľa skôr ako zubár, keďže má k dispozícii obrovské množstvo informácií a dát o prípadoch, z ktorých môže čerpať. Podobne to funguje v čítaní a interpretácii zdravotnej dokumentácie a v rádiodiagnostike.
Umelá inteligencia dokáže včas zachytiť aj zriedkavé choroby, s ktorými jeden človek objektívne nemôže mať skúsenosti. Thurzo doplnil, že okrem diagnostiky sa využíva pri personalizácii liečby aj výučby. „Bude mať veľké uplatnenie v robotických terapiách alebo v telemedicíne, čo je forma poskytovania starostlivosti, na ktorú legislatíva doteraz nereaguje,“ podotkol. Zároveň zdôrazňuje, že je nutné, aby sa tieto revolučné zmeny udiali efektívne, eticky a spoľahlivo. Hoci AI zvýši produktivitu aj v zdravotníctve automatizáciou rôznych úloh a znižovaním nákladov, je len nástrojom a rozhodnutie o liečbe musí urobiť lekár. Aj keď umelá inteligencia dokáže podľa Thurza predstierať empatiu lepšie ako človek, stále ide len o technológiu čerpajúcu z nejakých zaznamenaných dát a v zdravotníctve treba uchovať ľudský kontakt.
Mnohí ľudia, vrátane lekárov, majú problém otvoriť sa inováciám a argumentujú napríklad tým, že „niečo tak robia 20 rokov.“ Technológ, ktorý sa venuje AI v medicínskom zobrazovaní, Peter Drotár z Technickej univerzity v Košiciach, hovorí, že našťastie sa tento prístup mení: „Pred 15 rokmi, keď sme lekárom ponúkli, čo by mohla umelá inteligencia riešiť, boli takí, že ´Hmm, dobre, ale nám to netreba.´ Našťastie, doba sa pohla a lekári už sú otvorení umelej inteligencii, aj sami prichádzajú s nejakými nápadmi,“ povedal.
Najväčší vynález od antibiotík?
Spencer Deese je zakladateľom a výkonným technickým riaditeľom americkej spoločnosti Healthy AI, kde vedie vývoj inovatívnych nástrojov AI na detekciu a liečbu rakoviny. „AI v zdravotníctve zvyšuje rýchlosť, napríklad CT snímky dokáže analyzovať v sekundách. Má oveľa vyššiu presnosť ako človek aj vyššiu kapacitu na učenie. V diagnostike sa AI využíva od roku 2022,“ povedal Deese na tohtoročnej Jarnej ITAPE. Vyhlásil, že AI môže byť pre zdravotníctvo najväčším vynálezom od objavenia antibiotík. Jej veľkým prínosom je napríklad to, že vďaka nej nie je potrebných toľko špecialistov. Najmä v niektorých odboroch je totiž situácia s nimi nezávideniahodná. „Potrebná je však opatrnosť a etický rozmer, keďže AI pracuje s najosobnejšími údajmi ľudí,“ pripomenul expert. Európska únia ale podľa neho urobila v regulácii technológii oveľa lepšiu prácu ako USA.
Čo sa týka využitia umelej inteligencie v onkológii, experti na konferencii predstavili projekt AI-asistovanej cesty onkologického pacienta a diskutovali o jej rôznych aspektoch. Thomas Göhl zo spoločnosti Roche Information Solutions tvrdí, že rádiodiagnostika je jedno z najúrodnejších polí pre uplatnenie AI v onkológii. „AI dokáže spočítať drobné detaily a odchýlky a vysloviť podozrenie tam, kde to ľudské oko nie je schopné zazrieť,“ potvrdil slová Spencera Deesea. Onkológia v súčasnosti smeruje k diagnostike nádoru na úrovni génov a AI môže byť kľúčovým nástrojom na zlepšenie tejto diagnostiky. Bude si to však vyžadovať istý čas, podľa Göhla ešte AI nevie celkom vyhodnotiť genomickú analýzu a určiť genetické mutácie ochorenia. Je to práve pre nedostatok skúseností s nimi, ale vývojári na to už vytvárajú algoritmy a základy sú podľa Göhla solídne. Doplnil, že v zdravotnej starostlivosti sa využíva aj klasický Chat GPT, ktorý je učenlivý, avšak zatiaľ nie je každodennou súčasťou systémov zdravotnej starostlivosti a využíva sa len ako podporný prostriedok. Konečné rozhodnutie musí urobiť lekár.
Presnejšia ako lekári
Onkológ Štefan Korec z Onko Aliancie vo svojej prezentácii demonštroval konkrétne skúsenosti pri aplikácii novej technológie na jednotlivých etapách cesty onkologického pacienta od prvých príznakov ochorenia až po zahájenie liečby. Projekt cesty pacienta je dizajnovaný tak, že tento človek vyplní dotazník, pričom AI v ňom upozorní na podozrivé údaje, vyznačí zvláštnosti aj v lekárskych správach a na prístrojových snímkach. Vzápätí z nich dokáže urobiť medicínsky záver a odporučiť postup, hoci jej štylizácia v slovenčine ešte nie je dokonalá.
Korec opísal skúsenosť 73-ročného pacienta, ktorému bol vďaka AI diagnostikovaný z CT snímku nádor na pľúcach. Išlo o benigný, teda nezhubný, nádor, ktorý rok predtým dvaja atestovaní rádiológovia nezbadali na röntgene hrudníka. Systém Healthy AI však aj na týchto starších snímkach identifikoval nález korešpondujúci s CT snímkom. Korec vysvetli, že je to preto, lebo kým človek vníma obrázok ako taký, umelá inteligencia je citlivejšia a vníma obrázok rozdelený na pixely. Aj v rámci biopsií AI výrazne znižuje možnosť ich nepresného vyhodnotenia oproti tomu, keď to robia patológovia.
Onkológ Branislav Bystrický z Fakultnej nemocnice Trenčín v diskusii pripomenul, že v rádioterapii je vďaka AI možné cielene zamerať žiarenie na nádor a vynechať oblasti so zdravými orgánmi. Lekár to nemusí robiť manuálne a postup umelej inteligencie je oveľa presnejší. AI model je totiž trénovaný na 700 miliónoch výsledkov vyšetrení. „Najväčší prínos vidím vo vyhodnocovaní snímok, na vyhodnotenie rádiológom čakáme 3 týždne a AI to spraví za pár sekúnd,“ povedal a dodal, že pri navrhovaní možností terapie AI dokáže navrhnúť napríklad aj optimálny časový rozpis chemoterapie. Štefan Korec objasnil: „Musíme sa na to správne opýtať. Stále sa učíme, ako systému dať správne otázky.“ Hoci AI má ako poradný systém často nezastupiteľnú úlohu, aj on zopakoval, že za rozhodnutie o liečbe je vždy zodpovedný lekár.
Klinický onkológ s takmer 50-ročnou praxou na Slovensku a v USA Korec popísal, ako môže umelá inteligencia skrátiť cestu pacienta: „Kým sa človek dostane od všeobecného lekára na vyšetrenie špecialistom, na Slovensku to trvá v priemere asi 90 dní. Kým dostane liečbu, prejde 160 až 180 dní. Ak ale lekár dostane už v čase anamnézy upozornenie, že by mohlo ísť o zhubné ochorenie, a pacientovi nepomôže napríklad rehabilitácia ani analgetiká, tento čas sa výrazne skráti. Cesta pokračuje tým, že špecialista dostane od AI správu len s pozitívnymi nálezmi a nepotrebuje sa prehrabávať množstvom informácií v zdravotnej dokumentácii. Spresňuje sa aj interpretácia patologických nálezov a tak čas, za ktorý sa pacient dostane k liečbe, vieme skrátiť až o tretinu. Totiž 180 dní, to je 6 mesiacov a za ten čas môže šanca na vyliečenie výrazne klesnúť. Napríklad už nebude možnosť operácie.“
Výhodné najmä pri zriedkavých symptómoch
Naproti onkológii, kde je AI už etablovaná, v primárnej sfére podľa všeobecnej lekárky Jany Bendovej ešte niet ani chýru ani slychu o tejto technológii. „Otvára však obrovské možnosti najmä v tom, že AI urobí analýzu dát a ponúkne riešenia a lekár sa môže zatiaľ viac rozprávať s pacientom,“ povedala a doplnila, že využitie AI je výhodne hlavne v prípadoch, s ktorými sa lekár bežne nestretáva. Presne to bol aj prípad moderátorky konferencie Evy Sládkovej, ktorej zmenšené oko signalizovalo rakovinu pľúc. Vďaka včasnej diagnostike sa z choroby dostala.
Bendová pripomenula, že v konečnom dôsledku bude prospešné aj pre zdravotnú poisťovňu, ak pacienti budú diagnostikovaní skôr. Umelá inteligencia nemá nahradiť lekára, len mu ponúknuť riešenie a zvýšiť jeho produktivitu. V primárnej starostlivosti ale podľa Bendovej zatiaľ lekárov viac zaťažuje, keďže ChatGPT zatiaľ aj pacienta s banálnymi príznakmi, ako je zvýšená teplota, posiela k lekárovi.
Pomáha aj ohrozuje
Michal Sekula z medzinárodnej IT spoločnosti Eviden na konferencii hovoril o kybernetickej bezpečnosti v zdravotníctve. AI totiž dokáže vytvoriť naozaj uveriteľné fake-news, napríklad video, ktoré sa objavilo na internete a zobrazovalo výmenu hláv medzi dvoma pacientami. Bolo prezentované ako reálna operácia a ukázalo sa, že išlo o fejk vytvorený umelou inteligenciou za účelom diskusie o etike.
Sekula uviedol, že v USA bol ChatGPT schopný spraviť lekárske skúšky s využitím dát, ktoré mal k dispozícii. V otázkach mal štyri možnosti a následne dokázal zdôvodniť, prečo vybral konkrétnu odpoveď. Ukazuje to, že umelá inteligencia okrem analýzy veľkého množstva dát tiež pomáha pochopeniu, prečo je niečo tak ako je. IT expert spomenul aj štúdiu z roku 2020, ktorá ukázala, že úspešnosť AI pri diagnostike nádorov na röntgenových snímkach bola 88 percent, pričom úspešnosť rádiológov bola 75 percent.
„AI však nielen pomáha, ale aj škodí,“ pripomenul Sekula. Šéf Interpolu Jürgen Stock v januári tohto roka povedal, že v dôsledku rapídneho rozvoja AI už nestíhajú riešiť kybenetické incidenty. Umelá inteligencia totiž dokáže manipulovať s vlastnými modelmi, útočiť na datasety alebo generovať kódy pre hackerov. Môže to viesť k zámerne nesprávnej diagnostike, zámerne nesprávne vyvinutým liekom a hrozia aj útoky na nemocničnú infraštruktúru. Problémom je podľa Sekulu nedostatok skúsených pracovníkov, ktorí by dokázali pomôcť s ochranou dát. „Na hrozby, ktoré prináša umelá inteligencia, človek zjavne nestačí, tak zase na to bude potrebné použiť umelú inteligenciu,“ uzavrel Michal Sekula.
Lucia Hakszer
