Predčasne narodeným deťom hrozí množstvo zdravotných komplikácií. Keďže prichádzajú na svet s nezrelými pľúcami, v prvých dňoch či týždňoch im pri dýchaní pomáhajú prístroje a chvíľa samostatného nádychu je pre tieto bábätká mimoriadne významná.
„Prvý nádych nie je pre predčasniatka samozrejmosť a dýchanie pre tieto deti nie je maličkosť,“ povedala primárka oddelenia neonatológie v perinatologickom centre prešovskej Fakultnej nemocnice J.A. Reimana Zuzana Vojteková.
Neonatologička, teda detská lekárka špecializovaná na novorodencov, Miroslava Palonder Sopková zo Sanatória Koch v Bratislave priblížila, že najzraniteľnejšou skupinou sú extrémne nezrelí novorodenci, narodení pred 28. týždňom tehotenstva. „Tvoria asi 5 percent zo všetkých predčasne narodených detí. Vyžadujú vysokošpecializovanú a finančne náročnú zdravotnú starostlivosť v takzvaných perinatologických centrách,“ tvrdí. Takýchto centier je na Slovensku šesť, v Bratislave, Nových Zámkoch, Banskej Bystrici, Martine, Prešove a v Košiciach.
Nepripravené na život
„Z hľadiska starostlivosti o týchto novorodencov je prioritné nielen ich prežívanie, ale aj kvalita života a minimalizovanie rizika trvalých následkov. Keďže sú veľmi drobní, krehkí a zraniteľní, je žiaduce, aby boli transportovaní do perinatologických centier ešte v maminom bruchu. Pre ich ďalší osud je totiž dôležitá starostlivosť na vysokošpecializovanom neonatologickom pracovisku s potrebným prístrojovým vybavením a erudovaným zdravotníckym personálom,“ konštatovala Palonder Sopková.
Rovnako dôležitá je aj príprava pred pôrodom, teda najmä podávanie liekov – kortikoidov na urýchlenie dozrievania pľúc, tiež šetrné vedenie pôrodu a stabilizácia bezprostredne po ňom. Predčasniatka totiž nie sú úplne pripravené na život mimo maternice. Ich orgány nie sú dostatočne zrelé, aby mohli plnohodnotne fungovať.
K najzávažnejším komplikáciám patria práve problémy s dýchaním a syndróm dychovej tiesne, ktorý sa prejavuje úsilným, namáhavým a zrýchleným dýchaním, neadekvátnou výmenou krvných plynov a nedostatočným okysličením krvi kyslíkom. Pri miernych formách sa lieči podávaním kyslíka a ventilačnou podporou, pri závažnejších formách je potrebná umelá pľúcna ventilácia a aplikácia surfaktantu do pľúc cez tenkú hadičku. Surfaktant je tekutina za normálnych okolností tvorená pľúcnymi bunkami, ktorá „ čistí“ dýchacie cesty a bráni spľasnutiu pľúcnych mechúrikov pri výdychu. Pokiaľ dieťa vyžaduje dlhodobú ventiláciu pľúc a nedarí sa ho odpojiť z ventilátora, hrozí mu riziko rozvoja chronického pľúcneho ochorenia.
Okrem toho môžu mať predčasne narodené deti aj iné komplikácie, problémy s udržiavaním telesnej teploty a s výživou, srdcovocievne ochorenia, krvácanie do mozgu a ďalšie.
Prístroje pre perinatologické oddelenia
Občianske združenie malíček organizuje verejnú zbierku Dýchať nie je maličkosť. Po prvom roku jej výťažok použili na nákup dýchacích okruhov k prístrojom na podporu dýchania do jedenástich slovenských nemocníc. „Prešovská perinatológia bola jedným z jedenástich slovenských oddelení, ktorým sme výťažok z verejnej zbierky v hodnote vyše 11 tisíc eur v podobe dýchacích okruhov k prístrojom pre hospitalizované bábätká, v týchto dňoch odovzdali,“ uviedla predsedníčka združenia Ľubica Kaiserová. Primárka Vojteková poďakovala malíčku za dlhoročnú cielenú pomoc. „Podporné dýchacie prístroje pomôžu bábätkám, aby ich dýchanie bolo prirodzenejšie, komfortnejšie, aby na nádych nezabúdali a aby ich cesta za samostatným dýchaním bola čo najkratšia,“ povedala.
Prognóza nedonosených novorodencov závisí od gestačného týždňa, v ktorom sa narodili a pridružených popôrodných komplikácií. Aj po prepustení z nemocnice sú pod dohľadom mnohých špecialistov.
Pre rodičov aj dieťa je veľmi dôležitý vzájomný kontakt. Väčšina centier tento vzájomný kontakt podporuje a rodičia, najmä matky, sú neoddeliteľnou súčasťou tímu, ktorý sa o bábätko stará. Kontakt koža na kožu, tzv. klokankovanie, dáva dieťaťu pocit istoty, stimuluje jeho dýchanie a podporuje jeho vývin. Je aj súčasťou odporúčaní pre starostlivosť o predčasne narodené deti, ktoré vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 2022.
Kontakt detí s rodičmi
Dokument zdôrazňuje, že matky a novorodenci by mali po pôrode zostať spolu a nemali by byť oddelení, pokiaľ bábätko nie je ohrozené na živote. Ďalej hovorí, že rodičia by mali mať prístup na jednotky intenzívnej starostlivosti 24 hodín denne, aby nedochádzalo k ich separácii od bábätiek. Prítomnosť rodičov zlepšuje zdravotný stav bábätiek a ich prospievanie. Odporúčania zdôrazňujú potrebu kontaktu koža na kožu alebo klokankovania čo najskôr po pôrode a kŕmenie vlastným alebo darcovským materským mliekom aj u detí narodených pred 32. týždňom tehotenstva.
Kontakt koža na kožu spúšťa dojčenie a vedie k skoršiemu prepusteniu z nemocnice. Čím má bábätko nižšiu pôrodnú hmotnosť alebo čím skôr sa narodí, o to viac mu tento kontakt dáva šancu na prežitie. Dojčenie podľa vedeckých dôkazov zlepšuje zdravotné výsledky predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou a znižuje riziko infekcie v porovnaní s umelou výživou. Tam, kde materské mlieko nie je k dispozícii, je najlepšou možnosťou darcovské materské mlieko, ale v prípade, že neexistujú banky s darcovským mliekom, je možné použiť umelé mlieko určené pre predčasne narodené deti.
Generálny tajomník WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že zlepšenie výsledkov týchto malých detí sa podľa odporúčaní vždy netýka poskytovania najmodernejších riešení, ale skôr zabezpečenia prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je zameraná na potreby rodín.
(luh)
