Poslanci na aktuálnej schôdzi Národnej rady SR schvaľujú viacero zmien zákonov, ktoré majú vplyv na zdravotníctvo. Na schôdzu je predložených aj niekoľko opozičných návrhov. Napríklad aby sestry, pôrodné asistentky a praktické sestry mohli jednorazovo dostať náborové príspevky, alebo aby objednávanie pacientov do ambulancií na konkrétny termín za poplatok malo jasné pravidlá. Otázne je, či môžu návrhy v pléne čakať podporu. Ministerstvo zdravotníctva pre Zdravotnícky denník uviedlo, že pracuje na vlastnom riešení stabilizácie zdravotníckeho personálu aj poplatkov.
Poslanci KDH František Majerský a Peter Stachura vo svojom návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve definujú legislatívny rámec na vyplatenie náborového príspevku pre sestry a pôrodné asistentky vo výške osemnásobku minimálnej mzdy a pre praktické sestry – asistentov vo výške päťnásobku minimálnej mzdy. Náborový príspevok by mal byť vyplatený jednorazovo v ambulanciách aj nemocniciach pri splnení konkrétnych podmienok. Jednou z nich je, že sestra tam musí ostať pracovať minimálne tri roky. „Krajiny Európskej únie dlhodobo zaznamenávajú nedostatok zdravotníckych pracovníkov…Do roku 2030 podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bude na celom svete chýbať 9 miliónov sestier a pôrodných asistentiek. Na tento nedostatok bude mať veľký vplyv starnutie obyvateľstva, dožívanie sa vyššieho veku, zvýšená chorobnosť, zvýšená potreba zdravotníckych a sociálnych služieb, ekonomický rozvoj, kvalita života obyvateľstva, ale aj pretrvávajúci nezáujem o prácu v zdravotníctve a sociálnom sektore,“ uviedli predkladatelia v dôvodovej správe. Na Slovensku podľa analýzy ministerstva zdravotníctva chýba minimálne 3600 sestier. Do praxe v slovenskom zdravotníctve nastúpi iba 44 percent absolventiek a absolventov ošetrovateľstva. Cieľom návrhu je zvýšiť percentuálny podiel týchto sestier. Mechanizmus by tiež mal motivovať absolventov odboru praktická sestra – asistent k ďalšiemu vzdelávaniu v odbore ošetrovateľstvo popri výkone povolania v zdravotníckom zariadení.
Pri prepočte na minimálnu mzdu v roku 2024 by opatrenie malo stáť štátnu kasu takmer 15 miliónov eur ročne. Pri avizovanom navyšovaní minimálnej mzdy bude táto suma rásť. Prostriedky je potrebné vyčleniť v rozpočte kapitoly ministerstva zdravotníctva.
Z rezortu reagovali, že personálnu stabilizáciu v sektore zdravotníctva si stanovili za jednu zo svojich priorít a v tomto smere podnikajú aj konkrétne kroky. „Ministerstvo zdravotníctva pripravuje audit plnenia personálnych normatívov v ambulanciách a nemocniciach a úpravu kompetencií jednotlivých zdravotníckych povolaní. Už sme upravovali kompetencie vybraných zdravotníckych pracovníkov, konkrétne praktickú sestru – asistenta. Pokračujú práce na úprave kompetencií sestry a pôrodnej asistentky a následne aj ostatných zdravotníckych pracovníkov,“ uviedlo ministerstvo. Vyhláška o kompetenciách sestier a pôrodných asistentiek je v legislatívnom procese. Cieľom opatrení má byť udržanie absolventov a zastavenie odchodu skúsených sestier a lekárov zo systému.
Sústavné vzdelávanie
Podľa zákona má každý zdravotnícky pracovník povinnosť sústavne sa vzdelávať. Poslanci SaS Jana Bittó Cigániková a Tomáš Szalay však poukázali na to, že nie je presne určený subjekt, ktorý má vzdelávanie vykonávať, ani spôsob, akým má byť organizované či hodnotené.
Podľa aktuálneho znenia zákona zabezpečujú sústavné vzdelávanie pre zdravotníckych pracovníkov zamestnávateľ, odborné spoločnosti alebo komora, v ktorej je zdravotník registrovaný. Bittó Cigániková a Szalay navrhujú toto ustanovenie zmeniť tak, že sústavné vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek bude zabezpečovať výlučne zamestnávateľ. „Je totiž primárne v jeho záujme, aby boli sestry a pôrodné asistentky vzdelané, aby vykonávali kvalitne svoju prácu. V tomto kontexte sa zároveň navrhuje po vzore Českej republiky zrušenie kreditového systému sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek, ktorý sa v praxi ukázal ako neefektívny. Keďže zákon nestanovuje povinnosť kreditového systému, premietne sa táto zmena iba do podzákonných predpisov,“ konštatujú predkladatelia. Odôvodnili to tým, že sestry a pôrodné asistentky pre svoju pracovnú vyťaženosť často nemajú čas na absolvovanie seminárov a školení, „ktoré sú mnohokrát len formálnym naháňaním sa za kreditmi, a pred skončením päťročného hodnotiaceho cyklu zistia, že majú nedostatočný počet kreditov, ktorý doháňajú na poslednú chvíľu rôznymi i nekvalitnými spôsobmi.“ Navrhovatelia sa domnievajú, že práve zamestnávatelia dokážu najefektívnejšie nastaviť spôsob sústavného vzdelávania svojich sestier a pôrodných asistentiek, a preto navrhujú preniesť plnú zodpovednosť v tomto ohľade práve na nich, a to vrátane hodnotenia tohto vzdelávania, ktoré doposiaľ vykonávala Komora sestier.
Ministerstvo zdravotníctva sa k vzdelávaniu nevyjadrilo, ale zlepšenie situácie s počtom sestier a lekárov vidí aj v pokračovaní v naštartovaných reformách. „Pracujeme na reforme všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, pokračujeme v Optimalizácii siete nemocníc a pripravujeme katalóg výkonov. Chceme tiež znížiť administratívnu záťaž či odbúrať nadbytočné návštevy v ambulanciách,“ uvádza rezort opakovane.
Komu pacienti platia za objednanie?
Poslanci SaS Szalay, Bittó Cigániková a ich stranícky kolega Marián Viskupič tiež navrhujú opäť umožniť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti objednávanie za poplatok. Pre objednaných pacientov by mohli vyčleniť najviac štvrtinu svojich ordinačných hodín. V zákone je v súčasnosti objednávanie považované za súčasť zdravotného výkonu a preto by malo byť pre poistencov poistených v zmluvnej zdravotnej poisťovni bezplatné. Poskytovatelia starostlivosti však zákaz výberu poplatkov obchádzajú napríklad tak, že objednávanie delegujú na rôzne internetové portály. Pacienti tak či tak za objednanie platia, akurát na výšku poplatku neplatí žiadna regulácia, a rovnako neplatí, že lekár si musí vyhradiť na platiacich pacientov iba časť ordinačných hodín a zvyšok pracovného času ošetrovať všetkých.
Marek Krajčí (Slovensko) navrhol, aby národná rada prijala uznesenie, ktorým požiada ministerku Dolinkovú o predloženie správy o stave pripravenosti centrálneho objednávacího systému. Odôvodnil, že sa už dlhšie odsúva predpripravené zavedenie tohto systému, a to aj napriek tomu, že naďalej narastajú neúnosné poplatky za objednávanie pacientov na vyšetrenia. K tým dochádza práve obchádzaním zákona, ktorý takéto úhrady explicitne zakazuje. „Neefektívnym manažmentom pacienta v kombinácii s vyberaním poplatkov za objednanie sa na vyšetrenie vzniká bariéra, ktorá pacientom bráni v prístupe k včasnej a účinnej zdravotnej starostlivosti. Preto je namieste zistiť, prečo na Slovensku nefunguje centrálny objednávací systém,“ tvrdí Krajčí. Dolinkovej ministerstvo pre Zdravotnícky denník uviedlo, že téme poplatkov a doplatkov u lekára sa venuje a pracuje na ich audite. Ten je súčasťou schválenej projektovej karty Sociálne spravodlivé viaczdrojové financovanie. „Našim cieľom je zaviesť transparentnosť v súčasnom systéme úhrad poskytovania zdravotnej starostlivosti, s primárnym cieľom ochrany sociálne najslabších skupín, aby títo pacienti neodkladali návštevu lekára z dôvodu obavy z výšky poplatkov,“ uviedol rezort.
Pre zdravotníkov chcú dlhšie výpovedné lehoty
Poslanec Stachura z KDH predložil aj návrh novely Zákonníka práce, ktorá má predĺžiť výpovedné lehoty lekárov, zdravotných sestier, pôrodných asistentiek a iných profesií, ktoré sú vysoko špecializované a pre zamestnávateľov je náročné za týchto odborníkov nájsť náhradu. „Pri štandardnej dvojmesačnej výpovednej lehote to môže spôsobiť ochromenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Počas výpovednej lehoty dva mesiace je získanie adekvátnej náhrady za vysoko špecializovaného zamestnanca veľmi náročné a zamestnávateľ je v značnej nevýhode. Fixná výpovedná lehota dva mesiace dáva zdravotníkom priestor na podávanie hromadných výpovedí či už celých oddelení v rámci nemocnice, alebo v rámci celoslovenských nátlakových akcií, ktoré ohrozovali poskytovanie zdravotnej starostlivosti na celom území Slovenska,“ uviedol navrhovateľ.
Dĺžky výpovedných lehôt majú podľa návrhu zohľadňovať počet odpracovaných rokov u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a teda aj význam konkrétneho zamestnanca pre daného poskytovateľa. Stachura odôvodnili, že špičkového lekára s dlhoročnou praxou je veľmi ťažké nahradiť a nedá sa to urobiť rýchlo. Najdlhšie výpovedné lehoty by mohli trvať až pol roka. Proti návrhu zákona sú lekárski odborári, podľa ktorých ide o diskrimináciu.
V ďalšom návrhu poslanci spresňujú a dopĺňajú povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zaobchádzaní s potratenými ľudskými plodmi a upravujú ich pochovávanie alebo kremáciu. Tie sú podobne legislatívne ošetrené napríklad v Česku, Švédsku, Maďarsku, Francúzsku či Fínsku. „V týchto krajinách sa pristupuje k forme dôstojného pochovania, prípadne kremácie aj v prípade, že si rodič ani nikto iný z príbuzných ľudské pozostatky potrateného ľudského plodu nevyžiada,“ tvrdia navrhovatelia Richard Vašečka a Anna Záborská (Kresťanská únia). Na Slovensku ak rodič nepožiada o tieto pozostatky, končia v spaľovni odpadov s ostatným biologickým odpadom. Predkladatelia zdôrazňujú zachovanie ľudského, dôstojného prístupu a dostatočnej piety voči potrateným plodom.
Vašečka opakovane predkladá aj návrh, aby sa nápoje s veľkým množstvom kofeínu, taurínu alebo draslíka zo zdravotných dôvodov nemohli predávať deťom.
Lucia Hakszer
