Novozvolení poslanci Európskeho parlamentu by mali pri svojom konaní v problematike závislostí vychádzať z vedecky overených poznatkov, presadzovať koncept znižovania škôd a prestať presadzovať prohibičnú paradigmu boja proti drogám, ktorá v dôsledku vytvára nelegálny trh a stojí tak obrovské finančné prostriedky. Vyzýva ich k tomu memorandum s názvom Česko ako model pre EÚ, ktoré vydal Think-Tank Racionální politiky závislosti spolu s Harm Reduction Academy. Podľa neho by mala na pôde europarlamentu vzniknúť aj neformálna skupina, ktorá by sa téme závislostí a drogovej politiky venovala detailnejšie.

„Problematike závislostí je dlhodobo venovaná nedostatočná pozornosť ako na úrovni členských štátov, tak na úrovni Európskej únie. Hoci zdravotná a spoločenská záťaž spojená s nelegálnymi aj legálnymi drogami je značná, venovali inštitúcie EÚ v minulom volebnom období závislostiam málo pozornosti a pokračovali v politike, ktorá je neúčinná a neprináša zásadnú zmenu. Nový mandát Európskeho parlamentu a Európskej komisie predstavuje kľúčovú príležitosť pre nápravu tejto situácie, zmenu koncepčného náhľadu a redefiníciu priorít,“ uvádza memorandum.

Česko by pritom v oblasti prístupu k problematike závislostí malo byť modelovým príkladom. Podarilo sa mu totiž integrovať všetky témy týkajúce sa závislostí do jednej politiky, ktorá presadzuje nielen racionálny a vyvážený prístup v oblasti nelegálnych drog, ale pomáha zvyšovať dôraz na zdravotné aspekty politiky v oblasti tabaku či alkoholu. Už od 90. rokov je pritom súčasťou českej drogovej politiky prístup harm reduction, ktorý je založený na minimalizácii nepriaznivých zdravotných, ekonomických a sociálnych dosahov závislostí. Pripomíname, že princíp znižovania škôd je i súčasťou programového vyhlásenia súčasnej vlády.

Naproti tomu Európska únia v modernom prístupe k riešeniu problematiky závislostí zaostáva. „Európska komisia vo svojom pláne „EU roadmap to fight drug trafficking and organized crime“ vychádza z prohibičnej paradigmy „boja proti drogám“, ktorej účinnosť bola opakovane spochybnená a vo svetle moderných poznatkov o závislostiach a závislostných politikách je jej platnosť neudržateľná. Výstupy Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti (EMCDDA) a Europolu síce poskytujú cenné poznatky o súčasnej situácii s legálnymi i nelegálnymi látkami, ale svojimi závermi a interpretáciami sú poplatné tejto prohibičnej ideológii. V mnohých ohľadoch sú tieto dokumenty príkladom “policy-based evidence” a viacerým interpretáciám chýba vedecký základ, širší kontext a odrážajú hlboké nedostatky zastaraného rámca európskej drogovej politiky zotrvačne postavenom na prohibičnom princípe,“ poukazuje memorandum.

Práve počas českého predsedníctva v decembri 2022 sa pritom podarilo presadiť Závery Rady EÚ na tému ľudských práv v drogových politikách, ktoré významne prispeli k zmene paradigmy v drogových politikách smerom od kriminalizácie závislých ľudí k racionálnej drogovej politike a väčšej humanizácii politík v rámci EÚ. Zároveň sa na vrchol agendy EÚ po niekoľkých rokoch vrátila problematika duševného zdravia.

Mohlo by vás zaujímať

Otázniky však pretrvávajú napríklad okolo revízie legislatívneho rámca týkajúceho sa tabaku, ku ktorému sa vlani konala verejná konzultácia, ktorá poukázala na dôležitosť politiky znižovania škôd. Hoci pritom Podvýbor pre verejné zdravie (SANT) v súvislosti s Európskym plánom boja proti rakovine uznal, že „väčšia podpora zdravia založená na dôkazoch, politika znižovania škôd a primárna a sekundárna prevencia chorôb môžu znížiť prevalenciu neprenosných chorôb až o 70 percent“, otázka je, nakoľko bude prístup harm reduction uplatnený pri ďalšej úprave legislatívy.

„Napriek neustálemu úsiliu poslancov Európskeho parlamentu naliehať na Európsku komisiu, aby zvážila ich prácu a cenné príspevky, volanie po regulácii založenej na dôkazoch bohužiaľ nebolo vyslyšané. Otázkou teda zostáva: Naozaj Komisia dbá na hlasy tých, ktorí presadzujú informovanejší a účinnejší prístup? Mnoho spotrebiteľov a občianskych spoločností sa obáva, že Európska komisia sa sústredí na svoje vlastné reštriktívne chápanie regulácie látok. Zdá sa, že Komisia sa izoluje, pričom marginalizuje hlasy volajúce po tom, aby regulácia alternatívnych produktov bola založená na vedeckých dôkazoch o ich škodlivosti,“ uviedla v komentári pre The Brussels Times predsedníčka Asociácie poskytovateľov adiktologických služieb (APAS) Helena Gherasim.

Sedem pilierov racionálnej politiky

Podľa memoranda by racionálna politika závislostí v EÚ mala byť postavená na siedmych pilieroch. Tým prvým je evidence-based regulácia látok vyvolávajúcich závislosť a psychoaktívnych produktov, ktorá by mala vychádzať z overených poznatkov a dát, nie dojmov, ako sa to v súčasnosti mnohokrát deje.

„Východiskom pre reguláciu psychoaktívnych látok a závislostných produktov musí byť komplexné zhodnotenie ich rizikového profilu založené na najnovších dátach a jeho následné zasadenie do kontextu iných (často už regulovaných) látok a produktov,“ vysvetľuje memorandum.

Ďalším pilierom by mala byť bezpečnosť Európy a právny štát. Odborníci totiž poukazujú, že prohibícia vo svojom dôsledku vytvára nelegálny trh, posilňuje vplyv kriminálnych organizovaných skupín a nedemokratických režimov, podporuje korupciu či pranie špinavých peňazí.

„Presadzovanie myšlienky sveta bez drog zvyšuje výdaje na presadzovanie práva a bezpečnosti, zatiaľ čo zisky z nelegálneho obchodu posilňujú kriminálne štruktúry a nepriateľské režimy, ktoré predstavujú ohrozenie bezpečnosti a právneho štátu. Európa teda vydáva nemalé prostriedky na udržanie prohibičného režimu, ktorý v konečnom dôsledku predstavuje ohrozenie jej princípov a hodnôt,“ varuje memorandum. Zásadný je aj dôraz na základné slobody a ľudské práva s tým, že za užívanie psychoaktívnych látok sú občania EÚ často neprimerane trestaní, čo vyniká predovšetkým v kontraste s dostupnosťou alkoholu.

Štvrtým pilierom by mal byť koncept harm reduction, ktorý by sa mal stať hlavným princípom a meradlom pri tvorbe stratégií a regulácií v oblasti závislostí. Psychoaktivita by pritom nemala byť automatickým dôvodom zákazu s tým, že ponuka produktov vyvolávajúcich závislosť by mala byť prísne regulovaná podľa ich škodlivosti a užívatelia by mali byť adekvátne informovaní o účinkoch a rizikách.

„Je potrebné prestať proti psychoaktívnym látkam bojovať a začať ich ponuku múdrym spôsobom regulovať. Základným východiskom moderného prístupu musí byť moderná regulácia látok, ktorá sa oprostí od extrémnych východísk a riešení a tiež od nepodloženého binárneho delenia psychoaktívnych látok na štátom podporované a štátom potierané. Mimochodom, aj v oblasti legálnych produktov, teda alkoholu a tabakových a nikotínových produktov, treba zmenu z opačného konca rovnakým smerom k primeranej modernej regulácii, ktorej cieľom musí byť rovnako zníženie zdravotných aj spoločenských škôd a nákladov. Zníženie škôd, harm reduction, by vlastne malo byť ústredným princípom a meradlom závislostných politik,“ vysvetlil v rozhovore pre iDnes expert na drogovú problematiku Viktor Mravčík.

Rozšírenie českého modelu

Nemenej dôležitá je tiež dostupnosť liečby, pri ktorej by členské státy a EÚ mali zaistiť lepšie financovanie, posilniť prevenciu a pomoc závislým. EÚ by ďalej mala investovať do výskumu spojeného s drogovou a závislostnou politikou, pričom by mala svoje stratégie prispôsobovať najnovším vedeckým poznatkom. Dopady regulácie by zároveň mali byť pravidelne kontrolované a prípadne upravované. Siedmym pilierom je potom medzinárodná spolupráca, v rámci ktorej sa treba usilovať o reformu aktuálnej globálnej drogovej politiky a namiesto prohibičného prístupu podporovať moderný progresívny prístup k regulácii.

Pripomeňme, že členské státy majú zdravotnú a protidrogovú politiku vrátane rozdeľovania financií úplne vo svojej kompetencii. EÚ má v tejto oblasti koordinačnú a podpornú rolu, pričom doplňuje činnosti členských štátov pri znižovaní škodlivých dosahov drog na zdravie i v rovine informačnej a preventívnej.

„Apelujeme na novozvolených europoslancov aj Európsku komisiu, aby v nadchádzajúcom období zohľadnili vo svojich aktivitách a rozhodovaní spomínané body. Zároveň vyzývame europoslancov, aby zvážili založenie novej neformálnej skupiny v rámci Európskeho parlamentu, ktorá by sa téme závislostí a drogovej politiky venovala detailnejšie. Činnosť takejto platformy by umožnila lepšie sa deliť o skúsenosť českého modelu progresívnej regulácie látok a politiky v oblasti závislostí, a to nielen s ostatnými členskými štátmi, ale aj inštitúciami EÚ, ktoré sa priamo podieľajú na formovaní odporúčaní a tvorbe legislatívneho rámca,“ dodáva memorandum.

-mk-