Poistenci slovenských zdravotných poisťovní, ktorým sa na dovolenke stane úraz alebo inak zhorší zdravotný stav, majú vďaka európskej „modrej zdravotnej kartičke“ preplácanú neodkladnú zdravotnú starostlivosť počas krátkodobého pobytu a hospitalizácie za rovnakých podmienok ako domáci.
Európsky preukaz zdravotného poistenia platí v krajinách Európskej únie, ale aj v Nórsku, Švajčiarku, Lichtenštajnsku, na Islande a v Spojenom kráľovstve. Mimo Európy si ľudia musia hradiť zdravotnú starostlivosť sami. Aj v európskych krajinách však môže plánovaná zdravotná starostlivosť, prípadne ošetrenie a hospitalizácia v súkromnom zariadení vyjsť bez komerčného cestovného poistenie pekne draho. V každej krajine platia iné zákony a na mnohých miestach sú vyžadované doplatky. Je dobré si pred vycestovaním pozrieť podmienky úhrad v konkrétnom štáte. Na tlačovej konferencii to vysvetlila Ingrid Ludviková zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Dodala, že spoluúčasť sa týka napríklad zdravotnej starostlivosti v Grécku, Francúzsku a Taliansku, či už ako súčasť ošetrenia alebo ako úhrada liekov.
Čo s plánovanou starostlivosťou?
O preplatenie plánovanej starostlivosti v zahraničí môže klient požiadať svoju poisťovňu v prípade, ak sa taká starostlivosť, napríklad protónová liečba, na Slovensku neposkytuje alebo boli v krajine vyčerpané možnosti liečby konkrétnej choroby. „Využíva sa formulár S2, na ktorom musí liečbu indikovať ošetrujúci lekár a potvrdiť pracovisko, ktoré je na to určené. Podmienky sú podrobne uvedené na webstránkach zdravotných poisťovní. Zahraničné pracovisko musí potvrdiť, že formulár bude akceptovať a spraviť predbežnú kalkuláciu nákladov,“ uviedla riaditeľka zdravotných a revíznych činností Union zdravotnej poisťovne Ingrid Dúbravová.
Dodala, že pokiaľ človek vycestuje za starostlivosťou, ktorá je dostupná aj na Slovensku, musí ju zaplatiť, ale na základe dokladov o úhrade môže požiadať o refundáciu nákladov v rovnakej výške ako poisťovňa hradí na Slovensku. „V niektorých prípadoch je potrebný predošlý súhlas zdravotnej poisťovne. Z plánovanej starostlivosti najčastejšie v zahraničí preplácame umelé oplodnenie a výmenu bedrového kĺbu,“ spresnila Dúbravová.
Náklady v desiatkach až stovkách tisíc
Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP) nepomôže v zdravotníckych zariadeniach, ktoré nepatria do verejnej siete poskytovateľov starostlivosti, ale ani v situácii, keby bol potrebný prevoz klienta naspäť na Slovensko. „Repatriácia zo zahraničia nie je v rámci EPZP hradená vôbec, teda tieto náklady znáša priamo pacient alebo jeho rodina,“ informuje člen predstavenstva Unionu Tomáš Kalivoda. Dodáva, že cena transportu sanitkou záleží od vzdialenosti či potreby sprievodu, v každom prípade však ide o sumu v tisíckach eur. Najdrahšie sú letecké transporty. Pridal niekoľko údajov o výške úhrad z cestovného poistenia: „Mali sme transport z Chorvátska, ktorý stál vyše 4200 eur. Nedávno sme mali transport leteckým špeciálom za 130 tisíc eur. Na to naozaj treba myslieť vopred.“
Krátkodobé cestovné poistenie, ponúkané komerčnými poisťovňami, stojí okolo 30 eur, jeho krytie je však neporovnateľne vyššie. Klienti si môžu vybrať výšku krytia a majú k dispozícii aj asistenčné služby. Teda konkrétna poisťovňa im poradí, ako majú v danej situácii postupovať, prípadne zabezpečí tlmočenie. Kalivoda uviedol aj ďalšie príklady toho, na koľko sa môžu vyšplhať náklady pri zdravotných problémoch v zahraničí: „Za dva dni preventívnej hospitalizácie v Egypte sme zaplatili 1200 eur. Túto sezónu sme mali klienta na lyžovačke v talianskych Dolomitoch, ktorý mal vykĺbené rameno. Ošetrili ho v zariadení priamo v mestečku, kde lyžoval, a tiež to stálo 1200 eur. Keďže išlo o súkromné zariadenie, starostlivosť by nebola uhradená z EPZP.“
V tom najhoršom prípade môže byť potrebný prevoz telesných pozostatkov, za ktorý je cena niekoľkonásobne vyššia oproti bežnej letenke. „Prevoz telesných pozostatkov z Filipín stál okolo 10 tisíc eur,“ spresnil člen predstavenstva Unionu.
Chronickí pacienti sú tiež krytí
Ak má niekto chronické ochorenie a pri ceste do nejakej európskej krajiny sa mu akútne zhorší stav, na neodkladnú starostlivosť má nárok vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia. Ďalšia starostlivosť môže byť preplatená z komerčného poistenia, pokiaľ vycestovanie človeka s chronickým problémom odobril lekár.
Aj Vladimír si s rodinou užíval dovolenku na chorvátskom ostrove Rab, keď mu nečakane prišlo zle. Po troch hodinách neustupujúcej nevoľnosti ostal dehydrovaný a zoslabnutý, čo pre neho ako pacienta s poruchou funkcie nadobličiek predstavovalo pridružené riziko, ktoré si spočiatku ani nepripúšťal. „Počítal som s tým, že na ostrove Rab navštívime pohotovosť, tam dostanem dve-tri infúzie a pôjdem domov. Vôbec mi nenapadlo, že by ma mohli previezť niekam inam.“ Lekári však nemienili hazardovať a pacienta s endokrinným ochorením urgentne presunuli do nemocnice na pevnine v meste Rijeka. Jeho stav si vyžadoval ďalšie vyšetrenia a trojdňovú hospitalizáciu. Náklady mu preplatili práve z cestovného poistenia.
Počet dramatických zvratov na letných dovolenkách narastá a poisťovňa potvrdzuje, že 60 percent všetkých poistných udalostí z individuálneho cestovného poistenia v roku 2023 vzniklo v letnej sezóne. 80 percent nákladov predstavovali náklady na liečbu.
Cestovné poistenie je určené na pomoc pri náhodných mimoriadnych situáciách. Pokiaľ je niekto v zahraničí dlhodobo a plánuje tam riešiť aj svoju štandardnú zdravotnú starostlivosť, vrátane preventívnych prehliadok, podľa Kalivodu by si mal v krajine vybaviť nejaký typ rezidencie.
Lucia Hakszer
