Slovensko súhlasí, že Európa musí väčšmi spolupracovať na riešení personálnej krízy v zdravotníctve, boji proti rakovine aj ďalším chorobám alebo na riešení rezistencie voči antibiotikám. Pridalo sa aj k českej iniciatíve, ktorá vyzýva k väčšej liekovej solidarite.
Budúcnosť Európskej zdravotnej únie bola jednou z tém minulotýždňového zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO), na ktorom sa za Slovensko zúčastnil štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Ladislav Slobodník.
Ministerstvo pre Zdravotnícky denník uviedlo, že závery zasadnutia Rady o budúcnosti Európskej zdravotnej únie (EHU) sa sústreďujú na deväť prioritných oblastí zdravia, v ktorých by mala budúca Európska komisia a členské štáty spolupracovať. Sú to kríza pracovnej sily v zdravotníctve, prioritné potreby v zdravotnej starostlivosti a inovačných politikách, prevencia a neprenosné ochorenia, boj s antimikrobiálnou rezistenciou, posilňovanie Európskej únie (EÚ) v ekosystému klinických skúšok, pripravenosť na prenosné ochorenia, zlepšenie bezpečnosti dodávok a dostupnosti liekov, zdravotníckych pomôcok a diagnostických pomôcok in vitro, dopad klimatickej zmeny na zdravie a zlepšenie implementačných nástrojov EÚ.
„Vo všeobecnosti všetky členské štáty text záverov Rady o budúcnosti EHU podporili vrátane Slovenska. Z pohľadu Slovenska by mali aktivity EÚ sledovať súčasné trendy vývoja v oblasti zdravia a pružne reagovať na príslušné problémy vznikajúce na vnútroštátnej úrovni ako aj na úrovni EÚ, berúc do úvahy národné špecifiká,“ tvrdia zástupcovia slovenského rezortu zdravotníctva. Slovensko ocenilo snahu belgického predsedníctva zahrnúť do záverov všetky kľúčové oblasti, na ktoré sa treba zamerať. Spomínajú problém pracovnej sily v zdravotníctve alebo bezpečnosť dodávok a prístup k liekom.
Štáty si nemajú robiť zásoby liekov, aby nechýbali inde
S liekmi súvisí iniciatíva, ktorú na rade predstavil český minister zdravotníctva Vlastimil Válek, a Slovensko ju podporilo. Hovoril o problematických politikách niektorých štátov, ktoré si robia až polročné zásoby liekov, čím podľa neho narúšajú dohodnutý mechanizmus liekovej solidarity a zvyšujú pravdepodobnosť nedostatku liekov v iných členských štátoch EÚ. Vyzval štáty, ktoré prijali problematické vnútroštátne opatrenia, k ich prehodnoteniu.
„Členské štáty EÚ podporili dobrovoľný mechanizmus solidarity len pred rokom. Niekoľko štátov však nedávno prijalo vnútroštátne opatrenia, ktoré by mohli byť v rozpore so zásadou solidarity nadmerným vytváraním zásob niektorých liekov, ktoré následne môžu chýbať v inom členskom štáte. Česká republika preto prišla s výzvou vytvorenia dobrovoľného mechanizmu, ktorý umožní členským štátom zdieľať svoje plány, pokiaľ ide o kapacity na vytváranie zásob, a tak vopred upozorniť na možné nebezpečenstvo nedostatku liekov v meradle EÚ,“ uviedlo slovenské ministerstvo.
„Z pohľadu Slovenska sú predvídateľnosť a transparentnosť dodávateľského reťazca kľúčovými aspektami farmaceutickej politiky EÚ,“ konštatuje Ladislav Slobodník. Súhlasí s Českom v tom, že v rámci EÚ sa treba vyhnúť opatreniam, ktoré sú pre niektorých súčasťou riešenia, ale iným môžu spôsobiť veľké problémy, rovnako ako je to pri paralelnom exporte. „Z tohto dôvodu je dôležité, aby sme dokázali nájsť spoločné európske riešenia tak, aby sa uplatňoval princíp proporcionality rovnomerným spôsobom a v prospech všetkých európskych pacientov,“ zhrnul štátny tajomník.
Na riešení zdravotných výziev treba spolupracovať
Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej začala takmer pred piatimi rokmi svoj mandát s ambicióznymi plánmi opatrení EÚ v oblasti zdravia. Ministerstvo zdravotníctva skonštatovalo, že cieľom bolo podporovať členské štáty pri zlepšovaní kvality a udržateľnosti zdravotných systémov, pri riešení hlavných spoločenských výziev, ako je prevencia rakoviny a starostlivosť o onkologických pacientov, pri zabezpečovaní udržateľných dodávok cenovo dostupných liekov v Európe a pri zvyšovaní potenciálu digitálneho zdravotníctva na maximum. „Tieto iniciatívy, legislatívne aj nelegislatívne, sa stali ústrednými piliermi vízie, ktorú dnes poznáme ako Európsku zdravotnú úniu,“ dodalo ministerstvo. V prípade, že vznikne potreba spoločných európskych opatrení, štáty EHU majú konať spoločne v záujme prevencie, prípravy a ochrany svojich občanov. Kľúčovými piliermi únie sú pravidlá na riešenie zdravotníckych kríz a Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA), ktorý vznikol v reakcii na pandémiu ochorenia covid-19. Umožňuje EÚ a členským štátom spoločne sa lepšie pripraviť a reagovať na vznikajúce krízy. Ďalšími piliermi sú bezpečné cenovo dostupné a inovačné liečebné postupy a lieky pre všetkých a využívanie potenciálu nových technológií v ochrane zdravia občanov EÚ.
Rada EPSCO sa zaoberá zvyšovaním zamestnanosti a zlepšovaním životných a pracovných podmienok pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľov v EÚ. Rada EÚ na svojom webe uvádza, že v rámci Rady EPSCO zasadajú ministri zodpovední za politiku v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí, zdravia a spotrebiteľských záležitostí zo všetkých členských štátov EÚ. Na zasadnutiach sa zúčastňujú aj príslušní európski komisári. Zvyčajne sa konajú štyri zasadnutia Rady EPSCO za rok.
Zatiaľ čo členské štáty nesú plnú zodpovednosť za vymedzovanie svojich politík v oblasti zdravia a za organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti, Rada spoločne s Európskym parlamentom prijíma právne predpisy týkajúce sa kvality a bezpečnosti v oblasti ľudských orgánov a krvi, práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a kvality a bezpečnosti liekov a zdravotníckych pomôcok.
Témou aktuálnych rokovaní boli okrem budúcnosti EHU aj európsky farmaceutický balík, prístup k liekom a zdravotnej starostlivosti, problematika očkovania proti HPV a hepatitíde B a ďalšie témy.
Lucia Hakszer
