Prieskum Health Behaviour in School Aged Children (HBSC) pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie ukázal, že deti trápi nervozita, smútok, problémy so zaspávaním, ale aj bolesti hlavy, brucha či chrbta. Dve alebo viac týchto ťažkostí mali na Slovensku až dve tretiny dievčat vo veku 13 až 15 rokov a okolo 40 percent chlapcov.
Psychická nepohoda sa v porovnaní s predchádzajúcim kolom prieskumu HBSC najviac zhoršila u starších dievčat. Pätina z nich je ohrozená depresiou a polovica má symptómy porúch príjmu potravy. Zároveň klesá počet školákov, ktorí spia osem a viac hodín. Pätina chlapcov vo veku 13 až 15 rokov je ohrozená hraním počítačových hier, ktoré sú pre nich únikom od problémov.
Elektronické zariadenia i sociálne médiá
Prieskum HBSC a z neho vyplývajúca štúdia Sociálne determinanty zdravia školákov je jedna z najväčších vedeckých prác s témou zdravia detí a mladých ľudí. „Na národnej úrovni zatiaľ neexistuje žiadna iná podobne komplexná správa, ktorá by nám takto podrobne a obšírne podávala obraz o stave duševnom zdraví našich školákov a školáčok,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník Diana Klepoch Majdáková, projektová manažérka Ligy za duševné zdravie. Dáta, ktoré sú v štúdii publikované sú podľa nej relevantným zdrojom, o ktorý sa dá opierať.
Prístup založený na dôkazoch je základom programu Školy za duševné zdravie, ktorý Liga za duševné zdravie organizuje. „Aj preto sme sa rozhodli dáta o duševnom zdraví škôl zbierať aj my v rámci individuálnej práce so školami cez screening wellbeing s názvom Pohodomer. Hoci náš zber dát nie je vedeckým prieskumom, starostlivo sme výsledky porovnali aj so štúdiou HBSC a mnohé z celoslovenských ukazovateľov sa nám aj takto potvrdili,“ konštatuje Klepoch Majdáková.
Pripomína, že príčiny zhoršujúceho sa duševného zdravia detí sú stále predmetom odborných debát. Zatiaľ sa dá podľa Ligy za duševné zdravie s istotou povedať, že na to môže mať vplyv tak nekontrolované používanie elektronických zariadení, deštruktívna sila sociálnych sietí a ich agresívny marketing, ako aj nedostatok pohybu a spánku, či sociálna neistota a izolácia, polarizácia spoločnosti, klimatická úzkosť a obavy o bezpečnosť spôsobené globálnymi problémami. „Všeobecne nám deti rôznym spôsobom hlásia, že sa cítia nevypočuté, nepochopené a nedostatočne zapojené do rozhodovania o svojom okolí. Ťažko si medzi dospelými hľadajú dôverné osoby, ktoré im venujú dostatok pozornosti a porozumenia,“ približuje projektová manažérka.
Potrebné je rýchle a efektívne riešenie
Riešenia vidí Liga za duševné zdravie v prvom rade v destigmatizácii témy duševného zdravia detí, zapojení všetkých aktérov v rámci spoločnej vízie smerujúcej k zlepšovaniu či už školského alebo rodinného prostredia. Dôležitá je i premena škôl na bezpečné a podnetné pre všetkých svojich členov a členky, vytváranie silných komunít, ktoré do svojich procesov zapájajú aj deti ako rovnocenných partnerov.
Práve zhoršujúce sa psychické zdravie a odolnosť detí viedla k podpisu Deklarácie o vzájomnej spolupráci a podpore pri cielenom posilňovaní odolnosti detí a mládeže na Slovensku. Tú podpísalo 15 organizácií neziskového sektora. Iniciátori veria, že tento počet nie je finálny.
Jedným zo signatárov je aj Liga za duševné zdravie. „Považujeme za nesmierne dôležité vytvárať partnerstvá a snahu o zvyšovanie odolnosti neponechať na individuálnu snahu jednotlivcov či izolovaných iniciatív. Takýto prístup je totiž málo efektívny a z dlhodobého hľadiska neudržateľný,“ vysvetľuje Klepoch Majdáková.
Aktuálny stav podľa nej potrebuje rýchle a efektívne riešenie, ktoré bude mať trvalý dopad a zasiahne čo najširšiu cieľovú skupinu. „Preto vítame a sme radi súčasťou deklarácie, ktorá spája snahy viacerých organizácií aktívnych na poli podpory odolnosti detí a mladých ľudí. Očakávame, že sa aj vďaka tejto aktivite podarí v čo najvyššej možnej miere prispieť k spoločenskej zmene a naštartovaní procesov, ktoré pomôžu zastaviť a ideálne otočiť krivku duševného zdravia a odolnosti detí a mladých ľudí,“ uzatvára projektová manažérka Ligy za duševné zdravie.
Jozef Brezovský
