Nová koncová nemocnica vyrastie v Ružinove. Ide o návrh ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD), ktorý už odobrila aj vládna koalícia. Počíta sa s tým, že stavbu dokončia v roku 2031. Ide tak o rýchlejší postup pri výstavbe, než s akým sa počítalo pri nemocnici Rázsochy. Dopomôcť by tomu mal najmä fakt, že stavba sa bude realizovať podľa flexibilnejších zmluvných podmienok a systémom naprojektuj a postav. Realizovateľnosti tak pomáha najmä metóda výstavby a konsenzus s mestskou časťou, na ktorej pozemkoch by mala vyrásť aj nová časť nemocnice. Lokalita, ktorú ministerstvo určilo na výstavbu, je tiež výhodnejšia kvôli infraštruktúre. Ružinovská nemocnica navyše bude mať väčšiu kapacitu a na menšej rozlohe, ako pôvodný návrh nemocnice.

Nová národná koncová Univerzitná nemocnica vyrastie v bratislavskom Ružinove. Vyplýva to z vládou schváleného návrhu ministerstva zdravotníctva k realizácii výstavby Národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave v lokalite Ružinov a k zmene využitia lokality Rázsochy na účel výstavby Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH). Pri výbere lokality sa podľa ministerstva bralo do úvahy viacero faktorov. Išlo napríklad o to, aby sa pri novom projekte dala využiť už existujúca dokumentácia z projektu nemocnice Rázsochy a efektívny časový harmonogram výstavby.

Stavba sa bude realizovať podľa zmluvných podmienok Fédération Internationale des Ingénieurs – Conseils (FIDIC) žltá kniha. Ide o systém, vďaka ktorému je vo výhode zadávateľ projektu, v tomto prípade ministerstvo zdravotníctva. Jeho zásadnou vlastnosťou je úspora času. Projektovanie a samotná výstavba totiž môžu vznikať naraz. Za obe je zodpovedný dodávateľ projektu, takže musí znášať aj riziká. Pri týchto podmienkach by sa tiež nemalo stať, že pri chybách napríklad v projektovej dokumentácií pribudne práca naviac.

Odhadované celkové trvanie realizácie od prípravy projektovej dokumentácie na povolenia je 96 mesiacov. Počíta sa s tým, že stavbu dokončia v roku 2031. „Ide tak o rýchlejší postup pri výstavbe, než s akým sa počítalo pri nemocnici Rázsochy,“ uviedla pre Zdravotnícky denník ministerka zdravotníctva Dolinková. Ministerstvo zdravotníctva podľa jej slov ešte vypracuje uskutočniteľnosť projektu. Spôsob financovania bude schvaľovať vláda, pričom sa budú hľadať aj alternatívne možnosti. Môže ísť o formu PPP projektov alebo iný spôsob využitia súkromného kapitálu.

Za 20 rokov sa zmenili podmienky

Pôvodne sa mala v Bratislave stavať nemocnica Rázsochy, ktorá by bola financovaná z plánu obnovy. Tento projekt však zlyhal, za čo podľa ministerstva zdravotníctva môžu chyby predchádzajúcich vlád. O výstavbe z plánu obnovy sa rozhodlo ešte pred dvomi rokmi. Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých Slovenskej republiky Rastislav Zanovit Zdravotníckemu denníku pripomína, že o nemocnici na Rázsochách sa diskutuje už 20 rokov. Za ten čas sa podľa neho dramaticky zmenil spôsob, ako sa niektoré ochorenia riešia a teda aj potrebné technické špecifikácie. „Čo sa týka Ružinova, ak sa posilní súčasná nemocnica a bude mať nadnárodný charakter, tak je jedno, či bude tam alebo v Petržalke. Dôležité je, aby fungovala logistika,“ myslí si.

Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar pre Zdravotnícky denník hovorí, že bude pozorne pozorovať, či výstavba ružinovskej nemocnice „nebude len ďalšia sága o nemohúcnosti štátu“ postaviť v Bratislave veľkú koncovú nemocnicu. Analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martina Vlachynského zase bude zaujímať, ako výstavba nových budov ovplyvní deficitnú prevádzku štátnych všeobecných nemocníc a či „bude tento moment nejako využitý na kompletné prekopania fungovania Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB), ktorá je najväčším generátorom dlhu v slovenskom zdravotníctve“.

Mohlo by vás zaujímať

Návrh novej bratislavskej nemocnice v Ružinove kladne hodnotia všetky tri zdravotné poisťovne, ktoré pôsobia na Slovensku. „Zdravotná poisťovňa Union víta každé opatrenie, ktoré prispeje k zlepšeniu infraštruktúry nemocníc na Slovensku, nakoľko to bude mať prínos k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ uviedla pre Zdravotnícky denník hovorkyňa Unionu Beáta Dupaľová Ksenzsighová. V podobnom duchu reagovala aj Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), ktorá patrí štátu. „VšZP vníma pozitívne snahu ministerstva zdravotníctva riešiť otázku koncovej nemocnice, ktorá by mala pokrývať tie najkomplikovanejšie prípady. Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti patria medzi priority aj VšZP,“ konkretizovala hovorkyňa štátnej poisťovne Ivana Linetová.

Súkromná poisťovňa Dôvera hovorí, že vládou schválený návrh považuje za najrozumnejší z navrhovaných riešením. „Veríme, že sa podarí naplniť očakávané termíny dokončenia oboch nemocníc, a Bratislava tak získa ďalšie dve moderné nemocnice nie len pre obyvateľov hlavného mesta, ale budú slúžiť aj ako koncové nemocnice pre pacientov z celého západného Slovenska. Potreba novej nemocnice v Bratislave na úrovni 21. storočia je aj po spustení prevádzky Nemocnice Bory neodkladná,“ uviedol hovorca Dôvery Matej Štepiansky.

Väčšia kapacita a lepšia lokalita

Projekt ružinovskej nemocnice má byť podľa porovnania aj kapacitne väčší ako Rázsochy. Zároveň však vyrastie na menšej ploche. Kým pôvodný návrh počítal s tým, že podlahová plocha bude na úrovni 176 700 metrov štvorcových, ružinovská nemocnica dosiahne plochu 160 300 metrov štvorcových. V pôvodnom projekte malo byť 802 lôžok, v aktuálnom návrhu sa počíta s kapacitou až 1 015 lôžok. Výstavbou sa tak dosiahne väčšia kapacita na menšej ploche. Viac bude aj operačných sál, lôžkových pracovísk či  kresiel na dialýzu.

V nemocnici sa počíta aj s novým transplantačným centrom a podzemným parkoviskom. To by mohlo v prípade krízových situácii slúžiť aj ako „čierna nemocnica“. Inak povedané, bude disponovať ďalšími priestormi v prípade, že budú potrebné dodatočné lôžka. Môže ísť o podobné krízy, akou bola napríklad pandémia. Nemocnica bude mať aj akademickú budovu pre lekársku fakultu. Vďaka tomu bude prepojená s univerzitou, bude vzdelávacou ustanovizňou a vedecko-výskumným pracoviskom pre medikov a zdravotníckych pracovníkov.

Výhodnejšia by mala byť aj lokalita novej nemocnice. Rozhodovala napríklad spádová oblasť a rozloženie nemocníc v rámci Bratislavy. Podľa štúdie, ktorú si nechalo vypracovať ministerstvo zdravotníctva, je areál súčasnej ružinovskej nemocnice s rovinným terénom a kompletnými inžinierskymi sieťami dobre dostupný rôznymi druhmi mestskej hromadnej dopravy. Nemocnica je tak lepšie dostupná aj z pohľadu osobnej či verejnej dopravy.

S plánom novej bratislavskej nemocnice súhlasí šéf samotnej UNB Alexander Mayer, pod ktorého spadá aj nemocnica v Ružinove. „Vítam rozhodnutie výstavby Novej univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorá je pre pacientov nielen Bratislavského kraja, ale v rámci celého Slovenska nesmierne potrebná. Čo sa týka rekonštrukcie nemocnice Ružinov, to je rovnako pozitívna správa. O rekonštrukciu sme žiadali už niekoľko rokov a preto rozhodnutie ministerstva zdravotníctva je pre pacientov, ale aj pre nás zamestnancov veľmi pozitívnou správou,“ uviedol Mayer pre Zdravotnícky denník.

Už existujúci komplex by však na splnenie kapacitných podmienok nestačil. Na základe toho ministerstvo navrhuje postaviť nový komplex nemocnice a súčasne rekonštruovať existujúcu budovu. Stará a nová budova budú vzájomne prepojené. Nová časť nemocnice by mala vyrásť na mieste, kde v súčasnosti stojí zimný štadión Vladimíra Dzurillu. V rámci projektu sa bude hľadať nová lokalita na umiestnenie novej ľadovej plochy. Starosta mestskej časti Ružinov Martin Chren považuje výstavbu nového, modernejšieho a najmä energeticky efektívnejšieho zimného štadióna v obdobných parametroch za prínos nielen pre Ružinov. Ministerstvo tvrdí, že pri tejto výstavbe novej Národnej univerzitnej nemocnice v Ružinove sa maximálne využije už vypracovaná projektová dokumentácia.

(mhl)