Slovenské zdravotníctvo má niekoľko rokov problém so zadlženými nemocnicami. Na druhej strane sú súkromné nemocnice, ktoré sú spravidla v zisku. Podľa odborníkov o pozitívnom výsledku hospodárenia rozhoduje najmä efektivita. Treba však zobrať do úvahy aj fakt, že štátne nemocnice poskytujú v priemere náročnejšiu starostlivosť.
Nemocnice sú financované zo zdrojov verejného zdravotného poistenia na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v zmysle zmlúv zo zdravotnými poisťovňami. Nemocnice však musia objednávať tovary či služby, platiť svoje pohľadávky či mzdy. Keď na to nemajú financie, tvoria sa im dlhy.
Efektivita hospodárenia
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský pre Zdravotnícky denník hovorí, že z hľadiska ekonomickej výkonnosti existujú štyri druhy nemocníc – súkromné, verejné neštátne, štátne špecializované transformované na akciové spoločnosti a štátne všeobecné.
„Najhoršie sú na tom štátne všeobecné. Je za tým kombinácia viacerých dôvodov. Jedným je efektivita. Napríklad podľa nedávno medializovaných informácií najväčšiemu dlžníkovi – Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) – trvalo klesá obložnosť lôžok až na veľmi nízku úroveň 45 percent, tým pádom klesá aj počet hospitalizácií, no napríklad počet lekárov v rovnakom období stúpa,“ uvádza analytik.
Ďalším dôvodom je podľa jeho slov nízka ekonomická autonómia štátnych nemocníc, ktoré sú najmä v otázkach investícií do veľkej miery závislé na rozhodovaní ministerstva. „Iné sú aj motivácie manažmentu, ten musí naplniť predstavy majiteľa a kým pri súkromných subjektoch je to v zhode s dobrými finančnými výsledkami, no pri verejných subjektoch môžu byť motivácie aj politické. Nakoniec, vidíme to na častých obmenách vedenia mnohých nemocníc,“ uvádza Vlachynský.
Ako dodáva, štátne nemocnice sa budú aj naďalej zadlžovať, ak neprídu veľké reformy. Nemocnice by sa podľa neho mali transformovať na regulérne obchodné spoločnosti so štandardným účtovníctvom a finančným riadením, manažment zaviazať k dosahovaniu realistických finančných a kvalitatívnych cieľov, spraviť personálny audit, poskytnúť štartovací kapitál, zaviesť tvrdé rozpočtové obmedzenia, väčšie odpolitizovanie, prípadne rovno manažment nemocníc zveriť cez dlhodobé PPP projekty.
Mohlo by vás zaujímať
Štátne nemocnice majú náročnejšiu agendu
Štátne nemocnice sú však na rozdiel od súkromných nemocníc veľkými koncovými zariadeniami a majú štatút fakultných a univerzitných nemocníc. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar Zdravotníckemu denníku pripomína, že štátne nemocnice poskytujú v priemere aj náročnejšiu starostlivosť a riešia v priemere ťažšie diagnózy.
„Ale toto samo o sebe by, samozrejme, nemalo byť ospravedlnením, že tvoria stále nové dlhy. Problém vidím v nastavených motiváciách. Pri veľkých štátnych nemocniciach chýbajú tvrdé rozpočtové obmedzenia a vďaka stále sa opakujúcim oddlžovaniam zo strany štátu prevláda v konaní aktérov morálny hazard, čiže štátne nemocnice a ich manažmenty a zamestnanci sú chránení pred možnými nepriaznivými dôsledkami svojich rozhodnutí, v tomto prípade hospodárskych. Dokonca sú skôr za stratové hospodárenie odmeňovaní, sú populárni medzi zamestnancami, odborármi, politikmi, pacientami, ktorí vidia veci len v krátkodobom horizonte,“ upozorňuje Zachar.
Podľa riaditeľa INEKO by sa mali postupne nastavovať správne motivácie – viac odmeňovať za kvalitu a výsledky a penalizovať nežiaduce konanie. „Mala by sa nastaviť nejaká obdoba dlhovej brzdy pre nemocnice, aj s adekvátnymi odstrašujúcimi opatreniami, ktoré by mali pociťovať v poslednej línii dokonca aj samotní zamestnanci nemocnice, lebo aj ich konanie má priamy vplyv na to, ako nemocnica hospodári, pričom ich treba vtiahnuť do spolurozhodovania o používaní obmedzených zdrojov. Prípadné oddlžovanie by nemalo byť bezpodmienečné a podmienky treba tvrdo vymáhať. Možno by trochu pomohla aj zmena právnej formy z príspevkových organizácií a osobne by som privítal aj čiastočný vstup súkromného kapitálu do niektorej zo zadlžených nemocníc, aby sme zistili, či súkromný subjekt dokáže riadiť efektívnejšie tieto veľké nemocnice,“ myslí si.
Zachar dodáva, že znižovanie dlhov po splatnosti bude nevyhnutné, nakoľko v opačnom prípade hrozia obrovské denne sa navyšujúce pokuty zo strany Európskej komisie. „Problém môže nastať, keď sa ako riešenie skokovito nalejú obrovské sumy peňazí do nemocničného segmentu bez potrebných systémových zmien, ktoré síce na krátky čas problém s dlhmi môžu utlmiť, ale peniaze budú potom chýbať v iných oblastiach zdravotníctva, napríklad v ambulantnom sektore a neskôr potom aj v tom nemocničnom,“ dodáva riaditeľ INEKO.
(mhl)
