Dopyt po zdravotnej starostlivosti bude kvôli starnutiu populácie rásť. Netýka sa to len Slovenska, ale aj mnohých iných krajín. Základná otázka je, ako to financovať a ako udržať štandard poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Demografický vývoj totiž nevyhnutne spôsobí, že na čoraz menej zdravotníkov bude pripadať čoraz viac chorých.
Podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ku koncu roka 2022 v slovenskom zdravotníctve pracovalo vyše 118 tisíc osôb, z toho takmer 88 tisíc zdravotníckych pracovníkov. Najväčší podiel z nich tvorili sestry, ich počet v krajine však už od roku 2009 mierne, ale stabilne klesá.
Starnúca populácia potrebuje viac starostlivosti
V roku 2022 pracovalo v slovenskom zdravotníctve 20 234 lekárov a 2972 zubných lekárov. Oproti roku 2009 stúpol ich počet o 339. Analytik INESS Matej Bárta v publikácii s názvom 2030: menej zdravotníkov, viac chorých konštatuje, že hoci počet lekárov bude podľa predpovedného modelu do roku 2030 stále rásť, a to aj pri pesimistickom scenári, dostupnosť starostlivosti bude nižšia.
Je totiž potrebné zohľadniť aj dopyt po zdravotnej starostlivosti, ktorý bude rásť. „Veľkosť populácie sa síce do roku 2030 výrazne nezmení, meniť sa však bude jej štruktúra. Čoraz väčší podiel na populácii budú mať ľudia vo vyššom veku: napríklad skupina osôb vo veku 70 rokov a viac, ktorá v roku 2021 predstavovala približne 11 percent populácie, bude v roku 2030 predstavovať už 15,5 percenta. Počet osôb spadajúcich do tejto skupiny sa totiž z necelých 607 tisíc zvýši na viac ako 850 tisíc,“ konštatuje Matej Bárta. Viac starých ľudí v populácií znamená aj vyšší dopyt po zdravotnej starostlivosti. „Ak sa rozhliadneme v čakárni pred náhodne vybranou ambulanciou, vidíme prevažne starších ľudí. Často však do tej ambulancie ani nemusíme ísť – vidíme totiž, že naši rodičia a starí rodičia spravidla potrebujú viac starostlivosti ako my,“ povedal analytik. Aj vedci Berhanu Alemayehu a Kenneth E. Warner vo svojej štúdii uviedli, že približne polovica z celkových nákladov, ktoré jednotlivec zdravotnému systému počas svojho života vytvorí, vzniká v období po 65. narodeninách.
Pacient bude čakať dlhšie a lekár bude mať naňho menej času
Analytik zmapoval scenáre počtu jednotlivcov vo veku 70 a viac rokov pripadajúcich na jedného lekára a zhodnotil, že bez systematických zmien ponuka zdravotnej starostlivosti nebude stíhať dopytu.
Aj v tom najlepšom z pripravených scenárov totiž bude v roku 2030 na jedného lekára pripadať približne o 23 percent viac seniorov nad 70 rokov ako v roku 2021. V pesimistickom scenári ide dokonca až o 40-percentný nárast. Napriek vyššiemu celkovému počtu lekárov tak jeden lekár bude musieť v priemere pracovať viac. Dôsledkom toho bude nižšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti – dlhšie čakacie lehoty a menej času, ktorý bude lekár môcť pacientovi venovať. Podľa NCZI navyše v slovenskom zdravotníctve naďalej narastá počet lekárov starších ako 65 rokov, hoci badať aj príliv mladých lekárov a zubných lekárov vo veku 20 až 39 rokov. Počet lekárov od 40 do 49 rokov sa kontinuálne znižuje.
V súčasnosti podľa analytika vytryskujú na povrch problémy s dostupnosťou len pri niektorých špecializáciách. Ministerstvo zdravotníctva SR ale nemá údaje, v ktorých odbornostiach je najväčší nedostatok pracovnej sily a zatiaľ systematicky neeviduje ani to, ako dlho sa čaká na ktoré zdravotnícke výkony. Čiastkové údaje majú zdravotné poisťovne. „Od januára tohto roka sme začali so zberom údajov o čakacích lehotách na približne 600 typov operácií. Zber dát nie je jednorazový, dáta o čakacích lehotách sa budú zbierať, monitorovať a vyhodnocovať kontinuálne,“ uviedli z tlačového odboru ministerstva pre Zdravotnícky denník. Zatiaľ nemajú ani čiastkové údaje, keďže tento kvartál bol pri čakacích lehotách nábehový a vyhodnocovanie dát po pár mesiacoch od začiatku ich zberu by podľa zástupcov rezortu zdravotníctva nebolo dostatočne presné. „S oveľa vyššou istotou budeme dáta vedieť interpretovať správne najskôr po pol roku od spustenia čakacích lehôt,“ informovali.
Nedostatok sestier pacienti pocítia ešte viac
Kým počet lekárov na Slovensku rastie, NCZI upozorňuje, že počet zdravotných sestier už od roku 2009 klesá. V roku 2022 pracovalo v systéme zdravotnej starostlivosti 30 910 sestier, čo predstavuje pokles o 280 sestier oproti roku 2021, avšak pri porovnaní s rokom 2009 to je menej až o 1798 sestier. Čiastočne to môže byť kompenzované praktickými sestrami, ktorých počet sa medziročne zvýšil o 488 a oproti roku 2009 ich bolo v roku 2022 takmer päťkrát viac. Počet praktických sestier narástol z 1086 na 5118.
Matej Bárta z INESS vo svojej analýze upozornil, že vo všetkých namodelovaných scenároch dôjde do roku 2030 na Slovensku k poklesu sestier, rozdiel je len v miere tohto poklesu.
V najlepšom prípade budeme mať o 1600 sestier menej ako v roku 2021, teda o približne 5 percent. Ten najhorší scenár predpokladá pokles takmer o 3600 sestier, čo by znamenalo 12 percent.
V absolútnych číslach nižšia ponuka v kombinácií so starnutím populácie, teda vyšším dopytom, u sestier vyústi do ešte výraznejšieho poklesu dostupnosti starostlivosti než v prípade lekárov.
V optimistickom scenári by sa počet 70-ročných a starších osôb na jednu zdravotnú sestru zvýšil o 53 percent. V pesimistickom scenári by to bolo až 63 percent. Aj sestry tak budú môcť pacientom venovať v priemere menej času. V konečnom dôsledku sa tak dá očakávať nižšia úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ako sme uviedli, tento pokles môže byť čiastočne zmiernený povolaním praktická sestra-asistent, ktoré v modeloch nie je zahrnuté.
Pripravované zmeny
Pokles zdravotníkov a dostupnosti starostlivosti treba podľa analytikov riešiť systémovými zmenami. Martin Vlachynský z INESS pripravil publikáciu Chýbajúci zdravotníci: 21 zlepšení. Vo všeobecnosti by sa mal štát snažiť navýšiť počet zdravotníkov a zároveň rozložiť nápor na širšie spektrum poskytovateľov služieb. Analytici skonštatovali, že usilovať sa o zvýšenie počtu lekárov je možné viacerými spôsobmi. „Slovensko by sa napríklad malo snažiť dereguláciou prostredia prilákať lekárov z tretích krajín. Istý potenciál je aj v úprave pomeru zahraničných a slovenských medikov na slovenských univerzitách, prípadne v miernom navýšení kapacity lekárskych fakúlt. Existujú však aj menej často spomínané politiky, ktoré by situáciu mohli zlepšiť,“ tvrdia. Ak by mali poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vyššie právomoci, mohli by napríklad vytvárať atraktívnejšie a personalizované pracovné podmienky pre lekárov. Tie majú potenciál prilákať nových lekárov, prípadne predísť odchodu tých, ktorí v systéme sú. Čo sa týka navýšenia počtu medikov, po novom môžu lekárske fakulty pri najbližších prijímacích skúškach prijať o 150 slovenských študentov viac.
V prípade zdravotných sestier bude kľúčové zatraktívniť samotnú profesiu, uvádza Matej Bárta vo svojej štúdii. „Miera udržania sestier v systéme je totiž alarmujúco nízka – podľa niektorých zdrojov len na úrovni 40 percent. Zmeny ako napríklad väčšia možnosť stúpať po kariérnom rebríčku alebo odbremenenie od administratívnej práce by však toto číslo mohli zvýšiť,“ skonštatoval.
Rezort zdravotníctva v reakcii opäť začal tým, že pripravuje audit plnenia personálnych normatívov v ambulanciách a nemocniciach a úpravu kompetencií jednotlivých zdravotníckych povolaní. „Už sme upravovali kompetencie vybraných zdravotníckych pracovníkov, konkrétne praktických sestier – asistentov. Pokračujú práce na úprave kompetencií sestry a pôrodnej asistentky a následne aj ostatných zdravotníckych pracovníkov. Vyhláška o kompetenciách sestier a pôrodných asistentiek je aktuálne v štádiu medzirezortného pripomienkového konania,“ informuje ministerstvo. Cieľom je udržať absolventov a zastaviť odchod skúsených lekárov a sestier zo systému.
Taktiež spolu s ministerstvom školstva vytvorili pracovné tímy – jeden zameraný na oblasť vysokoškolského vzdelávania a druhý na oblasť vzdelávania sestier v odbore ošetrovateľstva. „Od budúceho roka 2025/2026 plánujeme urobiť všetko pre to, aby sme zmenili vzdelávanie a kompetencie v oblasti ošetrovateľstva tak, aby sme sestru dostali čím skôr do praxe, čiže k nemocničnému lôžku alebo do ambulancie. Budeme hľadať spôsoby, ako by sme sestru čo najskôr dostali k pacientovi,“ hovoria zatiaľ nekonkrétne.
Kľúčová je mzda a pracovné podmienky
Ďalšími spôsobmi, ako udržať sestry v systéme a prilákať nové pracovné sily, sú lepšie mzdové ohodnotenie, zlepšenie pracovného prostredia, skvalitnenie medziľudských vzťahov na pracovisku a podobne. Od minulého roka je pre zdravotnícke povolania zavedené navyšovanie základnej zložky mzdy za odpracované roky.
Z ministerstva veria, že situáciu s počtom sestier a lekárov by mohlo zlepšiť aj pokračovanie v naštartovaných reformách. Konkrétne v reforme všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, Optimalizácii siete nemocníc a v novom katalógu výkonov pre ambulantný sektor, ktorý sa však stále len pripravuje. Má zreálniť financovanie ambulancií a tým aj zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie zdravotníckych pracovníkov v ambulantnej sfére.
Rezort avizuje aj prípravu ďalších oparení, napríklad definíciu novej verejnej minimálnej siete špecializovaných ambulancií, zníženie administratívnej záťaže zdravotníkov či zmeny v rezidentskom štúdiu.
Čo sa týka rozloženia náporu na zdravotníctvo na širšie spektrum poskytovateľov služieb, podľa analytika Bártu by čiastočne mohli odbremeniť zdravotnícky personál napríklad lekárne, v ktorých by sa mohli vykonávať jednoduché úkony ako napríklad očkovanie a meranie tlaku. Očkovanie proti chrípke sa v zákone zaradilo medzi výkony lekárenskej starostlivosti už od začiatku tohto roka, avšak ministerstvo zareagovalo, že toto očkovanie sa v lekárňach bude môcť spustiť až po prijatí ďalších zmien, medzi ktoré patrí aj novela vyhlášky o správnej lekárenskej praxi.
Zároveň musia lekárnici, ktorí budú očkovať proti chrípke, absolvovať akreditovaný certifikačný program pre farmaceutov. „Predpoklad je, že prví farmaceuti, ktorí začnú v lekárňach očkovať proti chrípke, by mohli byť na jeseň 2025,“ dodali z rezortu zdravotníctva. Na toto opatrenie si teda ešte počkáme.
Pri nedostatku zdravotníkov pomôžu emancipovaní pacienti
Ďalšou stratégiou na zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti je implementácia politík na manažment dopytu po starostlivosti. „Spektrum takýchto opatrení je široké a zahŕňa napríklad zavedenie poplatkov za návštevu lekára s cieľom predchádzania nadspotrebe zdravotnej starostlivosti. Ďalším príkladom je rozvoj poistného trhu – ten by umožnil vznik rôzne nadizajnovaných produktov, ktoré by poistenca mohli motivovať k zníženiu spotreby zdravotnej starostlivosti. Za nižšiu spotrebu by totiž poistenec mohol byť odmenený napríklad nižším poistným alebo inými výhodami,“ povedal Bárta.
Z dlhodobého hľadiska sa podľa neho tiež žiada vyššia miera emancipácie populácie. V spoločnosti by sa mala kultivovať istá zdravotná gramotnosť. „Prispieť by k tomu mohlo posilnenie výuky o zdraví a ľudskom tele na školách, kurzy pre laikov na zdravotníckych školách, prípadne jednoducho dostupné inštruktážne materiály,“ myslí si analytik.
Vyhlásil, že zmeny sú v každom prípade nevyhnutné. „Ak k nim nedôjde, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá je už dnes suboptimálna, sa bude naďalej zhoršovať. K takémuto vývoju navyše nedôjde v ďalekej budúcnosti, ale už v najbližších rokoch,“ tvrdí.
Ministerstvo zdravotníctva však nereagovalo na otázky Zdravotníckeho denníka, ako z ich pohľadu treba vzdelávať pacienta a zabezpečiť, aby bol emancipovanejší, ani či budú zvyšovať poplatky napríklad za návštevu pohotovostí, aby bránili nadspotrebe zdravotnej starostlivosti.
Lucia Hakszer
