Prerozdeľovanie migrantov do jednotlivých európskych krajín kvótami nie je riešenie a mali by vznikať hotspoty – azylové centrá mimo územia Európskej únie (EÚ), kde by títo ľudia čakali na vybavenie žiadosti o azyl. Myslí si to poslanec slovenského parlamentu a kandidát na poslanca Európskeho parlamentu Richard Sulík (SaS). Povedal to v diskusii Zdravotníckeho denníku, Ekonomického deníku a České justice pred nadchádzajúcimi eurovoľbami s názvom Budúcnosť Európy – agenda pre nový Európsky parlament a Európsku komisiu, ktorá sa venovala aj téme nelegálnej migrácie.
Podľa Sulíka by sa takéto centrá mohli zriadiť napríklad v severnej Afrike alebo v časti Balkánu, ktorá nepatrí do EÚ. Podobne to podľa neho funguje v Austrálii a bolo to tak napríklad aj v Nemecku v 80. rokoch minulého storočia, keď doň Sulík s rodičmi emigroval. Hovorí, že ľudia, ktorí nedostanú azyl, nesmú vstúpiť na územie EÚ.
„V súčasnosti azyl dostane o niečo menej ako polovica žiadateľov, ktorí ale v únii už sú. Väčšina z nich sa súdi, no aj keď súd prehrajú, napríklad v Nemecku sú často problémy s vynucovaním ich odchodu,“ povedal poslanec. Repatriácia je navyše drahá a tak z 330-tisíc osôb, ktoré podľa Sulíka minulý rok v Nemecku žiadali o azyl, naspäť prepravili asi 15-tisíc ľudí – len 5 percent.
Príklad Nemecka používa, keďže ide o európsku krajinu s najviac žiadosťami o azyl. Oficiálne štatistiky Európskeho parlamentu sú naposledy vyhodnotené za rok 2022, kedy žiadostí o azyl v krajine bolo vyše 243-tisíc. Počas vrcholu migračnej krízy v roku 2016 bolo toto číslo oveľa vyššie – dosiahlo vyše 745-tisíc.
Pomôže migračný pakt?
Členské krajiny EÚ tento týždeň definitívne schválili nový Pakt o migrácii a azyle. Pozostáva z desiatich bodov a Slovensko malo voči nemu viacero výhrad. Zavádza súbor pravidiel na lepšie riadenie legálnej migrácie, vytvára efektívne a jednotné postupy a má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členské štáty.
Nariadenie určuje, ktorý členský štát je zodpovedný za posúdenie žiadostí o medzinárodnú ochranu a zároveň zavádza pre vnútroštátne orgány jednotný postup, ktorým sa má vykonávať identifikácia, kontroly bezpečnosti a zraniteľnosti aj hodnotenie zdravotného stavu žiadateľov o azyl. Vzhľadom na to, že migračná kríza je vo svete od roku 2015, sa môže zdať, že na zavedenie migračného paktu je neskoro, ale podľa Sulíka to nie je neobvykle dlhý čas. „Aj iné veci sa v EÚ tak dlho riešia,“ hovorí.
Zároveň sa pakt podľa neho nezaoberá podstatou tohto problému, ale až jeho následkami. V čase svojho pôsobenia v europarlamente (2014 až 2019) bol Sulík zásadne proti nemu. „Nakoniec to mohli pretlačiť, lebo v roku 2007 sa členské krajiny vzdali práva veta v oblasti migrácie a veľké krajiny nás prehlasovali. Tie sú za prerozdelenie, lebo si nevedia dať rady s migráciou,“ tvrdí Sulík. Opäť používa príklad Nemecka, kde sa mali po príchode migrantov z Afriky a Ázie dramaticky zvýšiť štatistiky kriminality.
Zároveň ale dodáva, že medzi ilegálnych migrantov nepatrí vyše 100-tisíc utečencov z Ukrajiny, ktorí zostali na Slovensku a pracujú tu. „Sú z nášho kultúrneho okruhu a slovenská spoločnosť ich za pár mesiacov absorbovala,“ hovorí o ľuďoch, ktorí sem prišli kvôli vojne v susednej krajine.
Segregácia prisťahovalcov je na škodu
Aj Roman Karlubík, prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR, si myslí, že európske krajiny situáciu s prílevom migrantov nezvládli a v migračnej politike musí byť poriadok. Prijatý migračný pakt podľa neho rieši prerozdeľovanie, ale nič iné nerieši. Problémom pritom nie sú len počty ľudí prichádzajúcich do Európy, ale aj ich nepripravenosť na európsky spôsob života.
Podľa Karlubíka možno problém na Slovensku vyznieva dramaticky, lebo dlhé roky máme problémy s nezvládnutými rómskymi komunitami. „Ani Belgicko migračnú politiku a edukáciu absolútne nezvládlo, keďže napríklad v Bruseli sú migrantské štvrte, v ktorých je nebezpečné sa pohybovať,“ hovorí. Vyhlásil, že migranti musia dodržiavať pravidlá toho, ku komu prídu, aby Európa bola férová a jednotná. V mnohých prípadoch sa to deje a podľa Karlubíka je legálna migrácia dôležitá aj pre Slovensko, keďže v krajine je veľký nedostatok pracovnej sily.
Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá Energetická, doplnil, že prisťahovalectvo do Európy by sa nemalo obmedzovať, ale integrovať. V tom však zlyháva EÚ aj lokálne vlády. „Namiesto integrácie sú odsúvaní na okraj a vytvárajú sa slumy,“ hovorí o nebezpečných segregovaných komunitách. V mestách sú veľké rozdiely a, ako povedal aj Roman Karlubík, človek musí rozmýšľať, či vôbec vkročí do niektorých častí miest.
Segregácia podľa Lednára panuje aj v predškolskom a školskom systéme. Tiež používa príklad Nemecka, kde žije jeho sestra: „Sú tam triedy čisto z prisťahovaleckých komunít a deti neprichádzajú vôbec do kontaktu s tým tradične nemeckým spôsobom života.“ Ak je prisťahovalectvo dobre riadené, podľa Lednára prináša aj výhody a nemalo by sa zásadne obmedzovať.
Ako získať viac pracovnej sily
Richard Sulík doplnil, že legálni migranti sú podľa pravidiel stanovených EÚ držiteľmi modrej karty. Ide o typ prechodného pobytu, ktorý sa vydáva štátnym príslušníkom tretích krajín na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Modrá karta oprávňuje vstúpiť, zdržiavať sa, pracovať na území krajiny EÚ, cestovať do zahraničia a späť.
„Naša krajina sa potýka s dramatickým nedostatkom kvalifikovaných, ale už aj nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú schopní zvládať základné nároky. Potom vyznieva smiešne, keď vláda uvoľní tritisíc miest pre zahraničných pracovníkov, keď v Čechách a Maďarsku je to cez 100-tisíc,“ hovorí Roman Karlubík o potrebe pracovnej migrácie. Andrej Lednár doplnil: „V rámci pracovnej migrácie do Európskej únie prichádzajú zástupcovia kvalifikovaných profesií aj potrebné pomocné sily. Neklamme si, v Nemecku asi neuvidíte Nemca robiť pomocnú prácu. Aj na Slovensku už vidíme, že nízko platené práce robia pracovníci zo zahraničia.“
Nedostatok pracovnej sily by Slovensko malo podľa Sulíka riešiť nielen pracovnou migráciou, ale aj krokmi pre ekonomickú aktivizáciu obyvateľstva. Dáva prvý príklad: „Dá sa skrátiť rodičovská dovolenka. Matka by mala dostať možnosť byť na materskej namiesto troch rokov iba dva, no za tie dva roky dostať tie isté peniaze, ako by dostala za tri roky. Prípadne materskú dostávať naďalej aj keď pracuje, nech na tom netratí,“ hovorí poslanec s tým, že týmito peniazmi by mohla napríklad platiť škôlku. Zároveň ale vytvárať ekonomické hodnoty svojou prácou.
Medzi ďalšie možnosti patrí skrátenie vzdelávania alebo predĺženie veku odchodu do dôchodku. „Každý nemusí vyštudovať vysokú školu a tretina z nich by sa mohla zrušiť. Možnosťou by bolo aj zrušiť predčasný dôchodok alebo odstrániť bariéru, aby dôchodca, ktorý chce pracovať, nemusel platiť odvody na dôchodkové poistenie. Dnes musí, hoci už má priznaný dôchodok,“ tvrdí Sulík. Takéto opatrenia by podľa neho mali potenciál pridať k disponibilnej pracovnej sile desaťtisíce ľudí.
Lucia Hakszer
