Systém obchodovania s emisnými kvótami, ktoré sú ľudovo pomenované ako emisné povolenky, je základným kameňom stratégie Európskej únie (EÚ) v oblasti zmeny klímy. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík, ktorý kandiduje za opozičnú stranu Sloboda a Solidarita (SaS) do europarlamentu tvrdí, že emisné povolenky sú dobrý nástroj. Na Eurodebate Zdravotníckeho denníku s názvom Budúcnosť Európy – agenda pre nový Európsky parlament a Európsku komisiu, však zdôraznil, že ich účinok znižuje systém dotácií na technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov. Podľa prvého viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) a prezidenta Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Romana Karlubíka sa však z povoleniek stalo niečo, čo likviduje množstvo podnikov. Konateľ spoločnosti Prvá Energetická Andrej Lednár zase vidí cestu skôr v zelených certifikátoch.
Sulík hovorí, že emisné povolenky sú dobrý nástroj a jeden z mála, ktorý so sebou nenesie výdavok v miliardách eur pre EÚ. „Ale v priamom protiklade sú akékoľvek dotácie na technológie v oblasti obnoviteľných zdrojov, ktoré znižujú účinok emisných povoleniek. Ako by ste chceli mať teplú a studenú vodu naraz, ale nakoniec máte len vlažnú,“ povedal v Eurodebate Zdravotníckeho denníka Sulík. Systém takzvaných emisných povoleniek funguje tak, že priemyselné firmy vypúšťajúce skleníkové plyny musia preukázať, že majú tieto emisie pokryté povolenkami v príslušnom rozsahu.
Sulík: Zakázal by som priekupníkov z povolenkami
Priemyselné závody majú možnosť znížiť svoje emisie aj tak, že investujú do zelenších technológií. Táto alternatíva môže byť pre ne lacnejšia. Na spomínané investície môžu získať dotácie. „Emisné povolenky by mali zostať, ale dotácie by sa mali zrušiť. Potom budú mať povolenky ďaleko vyšší účinok. Netvrdím to len ja, ale aj jeden nemecký profesor, ktorý o tom napísal knihu,“ uviedol v debate kandidát do europarlamentu za SaS.
Sulík podľa svojich slov vidí riešenie pri emisných povolenkách v dvoch krokoch. „Množstvo emisných povoleniek každý rok klesá zhruba o dve percentá. Klesanie by sa malo zastaviť na desať rokov. Po druhé, ja by som zakázal priekupníkov z povolenkami. Nie je to pro trhové riešenie, ale nie je úplne správne, ak veľké investičné fondy, ktoré nevedia, kam s peniazmi, si nakúpia emisné povolenky a potom na tom zarábajú veľké peniaze. Dovolil by som obchodovanie, ale len v obmedzenom množstve,“ vysvetlil Sulík.
S tým, že princíp emisných kvót je správy, súhlasí aj prvý viceprezident AZZZ a prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR Roman Karlubík. Podľa jeho slov sa však z tohto nástroja stalo niečo, čo likviduje množstvo podnikov a trh na to nie je pripravený. „Cieľom je predsa pozdvihnúť hospodárstvo a nie zlikvidovať. Otázkou je, prečo my nepodporíme podniky. Koniec koncov to berie ľuďom prácu a likviduje pohľad na priemysel. Poznáme riešenia, ale podniky na to nie sú motivované. Keď podnik má zaplatiť za povolenky, zaplatí. Ale keď má zelené riešenie a investuje do toho, malo by mu byť niečo aj odpustené,“ tvrdí Karlubík.
Priplatia si ľudia za zelené riešenia?
Konateľ spoločnosti Prvá Energetická Andrej Lednár tvrdí, že negatívom emisných povoleniek je, že ich začali skupovať veľké investičné skupiny a znevýhodnili samotných výrobcov, ktorí potrebujú emisné povolenky. Podľa jeho slov sa tým pádom prostriedky nevracajú späť do systému. Cestou podľa neho môžu byť zelené certifikáty. „V Nemecku a západnej Európe je štandard, že odberatelia si priplatia za zelený certifikát. Napríklad za elektrinu zo zelených zdrojov. U nás je skôr otázka, či budú ľudia ochotní minimálne nejaké obdobie platiť za zelené riešenia viac peňazí. Podporili by výrobcu, ktorý by dostal viac peňazí a tie mohol zase investovať,“ uviedol v Eurodebate Zdravotníckeho denníka Lednár.
Karbulík v diskusií o zelených certifikátoch uviedol, že spotrebitelia nie sú pripravení na to, aby platili za zelenšie výrobky viac peňazí. Podľa Sulíka niečo podobné funguje už aj na Slovensku a niektorí dodávatelia umožňujú priplatiť si napríklad za zelenšiu elektrinu, no ide len o „poplatok za dobrý pocit“ a zaplatí to len zlomok ľudí. „S tým sa nedá robiť priemyselná či energetická politika. Nech sa jasne stanoví, že kto produkuje emisie a nech si na to kúpi povolenku. Ten systém nie je zlý, treba ho trochu upraviť. Obmedziť hlavne špekulantov, aby bolo obchodovanie iba v priemysle a aby prestal klesať počet povoleniek aspoň niekoľko rokov,“ dodal kandidát na europoslanca.
Voľby do Európskeho parlamentu sú členských štátoch naplánované na 6. až 9. jún tohto roka a na Slovensku prebehnú v sobotu 8. júna.
Miroslav Homola
