Najdôležitejšie pre udržanie dobrého psychického stavu je uvedomiť si, že duševné zdravie nie je samozrejmosť a treba sa oň starať tak ako o telesné zdravie.
„Aj duševné zdravie vyžaduje pozornosť, čiže nepreťažovať sa, trúfať si na veci, na ktoré máme, postupne sa dostávať k cieľom a uvedomovať si aj cestu, ktorou ideme. Teda starať sa o to, aby sme sa dobre vyspali, robili činnosti, ktoré nám prinášajú radosť a harmonizujú nás. Nesústredili sa len na to ťažké, ale urobili si priestor v živote aj pre to pekné,“ pre Zdravotnícky denník to povedala hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre psychiatriu Ľubomíra Izáková. Dodala, že ak sa nám stane niečo zlé, treba si dopriať čas to spracovať a robiť veci, ktoré pri spracovaní pomáhajú. Pre mnohých ľudí to môžu byť stretnutia a rozhovory s blízkymi, pre niekoho záľuby a podobne. Ak človek cíti, že by sa mu zišla profesionálna pomoc psychológa alebo psychiatra, mal by ju vyhľadať. K obom odborníkom možno prísť bez výmenného lístka.
Aj pacient by mal spoznať svojho lekára
„Ľudia, ktorí trpia nejakou psychickou poruchou, bývajú unavení, vyčerpaní, zle sa cítia a jednoduchšie u nich vzniknú konflikty,“ upozornila Izáková, ktorá je prednostkou psychiatrickej kliniky v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Nejde len o konflikty človeka s jeho blízkymi, ale napríklad aj medzi pacientmi na psychiatrických oddeleniach. Preto vznikla metodika s názvom Safewards (bezpečné oddelenia), ktorej súčasťou je 10 intervencií zameraných na to, ako predchádzať konfliktom aj ako zmierniť napätie pacienta, ktorý prichádza na hospitalizáciu, aby mal nádej, že to zvládne a dostane pomoc, ktorú potrebuje. Ide o medzinárodný model bezpečnej psychiatrickej starostlivosti, ktorý bol v roku 2022 zavedený na viaceré psychiatrické kliniky na Slovensku.
„Napríklad keď je pacient u nás hospitalizovaný a dozvie sa nejakú negatívnu správu, podporujeme ho v tom, aby ju dokázal spracovať. Iné intervencie sú napríklad ocenenie alebo vzájomné spoznávanie. Pri psychiatrickom vyšetrení sa totiž človeka pýtame na podrobnosti jeho života, ale on o nás vlastne nevie nič okrem mena a postavenia v zamestnaní. Vytvorili sme vizitky, ktoré visia na stene, a máme na nich napísané aj to, aké máme vzdelanie, koľko rokov skúseností v práci, čo máme radi, záujmy a nejaké obľúbené motto,“ priblížila Zdravotníckemu denníku docentka Izáková. Rovnako ako v bežnej medziľudskej komunikácii funguje nájsť si nejaké spoločné témy. „Napríklad keď zistíme, že obe máme rady psíkov, už sme si bližšie. A keď viem, že sa vám dnes udialo niečo zlé, nebudem na vás prísna, ale budem vás chcieť podporiť,“ povedala.
Ľubomíra Izáková je spoluzakladateľka občianskeho združenia Cesta k mentálnemu zdraviu, ktoré iniciovalo projekt Stromy prianí, prípadne Stromy odkazov alebo Stromy úprimnosti. Takéto stromy už sú na desiatkach oddelení a kliník na Slovensku, nielen na tých psychiatrických. Na strom alebo nástenku pri ňom lepia pacienti odkazy, keď odchádzajú z hospitalizácie. „Je to taký rituál, pacienti sa na to tešia. Požiadame ich, aby nechali nejaký pozitívny odkaz pre pacienta, ktorý príde, a tak majú pocit, že odovzdávajú niečo cenné, čo zažili, skúsili alebo sa naučili, tomu, kto to teraz potrebuje. Naozaj sme nevedeli, čo od toho čakať, ale odozva je veľmi pozitívna,“ rozpráva Izáková.
Ako premeniť konflikty na porozumenie?
Podporovať, aby boli pacienti spokojní vo vzájomných interakciách, sa na bratislavskej psychiatrickej klinike snažia rôznymi spôsobmi. „Máme komunitné stretnutia, pri ktorých všetci pacienti spolu sedia v komunitnej miestnosti a riešia problémy, ktoré vznikli v každodennej prevádzke. Vítajú nových pacientov, vzájomne sa predstavujú alebo sa lúčia s tými, ktorí odchádzajú,“ hovorí prednostka kliniky. Rovnako ako v bežnom živote sa aj na klinike stáva, že sa stretnú ľudia, ktorí si nerozumejú a vznikajú konflikty. Funguje práve hľadanie spoločných tém. Opäť používa príklad štvornohých priateľov: „Napríklad si nerozumiete so susedom a otravuje vám to život. Možno keď si sused kúpi psíka a vy máte radi psíkov, nájdete spoločnú tému a odpustíte mu, že sa mračí. Možno len zistíte, že sa proste zabúda usmievať.“ Podobné to je podľa psychiatričky aj v zdravotníckych zariadeniach: „Ak je so mnou hospitalizovaný človek, ktorý mi nie je sympatický, dá sa tomu pomôcť práve tým vzájomným spoznávaním – ten človek tu je preto, lebo má nejaký problém a keď pochopím, aký je to problém, v akej životnej situácii sa práve nachádza alebo čo má rád a čo ho baví, tak si možno k nemu nájdem lepšie cestu. Nie je to univerzálna rada, nefunguje to na každého a aj personál by mal byť empatický. Niekedy je dobré, keď vidia, že si dvaja pacienti nerozumejú, aby ich naschvál nenútili byť na jednej izbe.“
Keď sa však pacienti zapájajú do rôznych aktivít, je z nich jedno spoločenstvo a porozumejú si lepšie. Na bratislavskú psychiatrickú kliniku pravidelne chodia dobrovoľníci s rôznymi aktivizačnými činnosťami pre pacientov. Tiež klauni z organizácie Červený nos (ktorí navštevujú aj detské oddelenia či domovy seniorov). Podľa Izákovej vždy prinesú veľa pozitívnej energie.
To isté, čo pre pacientov, podľa odborníčky platí pre všetkých ľudí, aj keď netrpia žiadnou psychickou ani telesnou poruchou. „Je dobré, keď sa vzájomne podporíme, sme k sebe empatickí, môžeme sa porozprávať o tom, čo máme blízke a usmievame sa na seba namiesto toho, aby sme sa mračili alebo si jeden druhého ani nevšimli,“ uzavrela.
Stromy prianí budú na rôznych verejných priestranstvách
Projekt Stromy prianí sa v súčasnosti rozširuje aj mimo nemocníc. Odborníci zdôrazňujú, aké je dôležité, aby nebol verejný priestor úplne otrávený nevľúdnosťou. Podľa pravidelného prieskumu Slovenskej akadémie vied Ako sa máte Slovensko? sa až 6 z 10 Slovákov v uplynulých týždňoch cítilo smutne alebo skľúčene. Problémy s duševným zdravím sa podľa odborníkov týkajú minimálne pätiny obyvateľov Slovenska, mnohí z nich však odbornú pomoc nevyhľadajú. Jedným z dôvodov je pretrvávajúca stigmatizácia duševných ochorení. Dôležitá je nielen liečba, ale aj prevencia výskytu týchto ochorení a zvyšovanie povedomia o téme. Do projektu Stromy prianí, ktorý má na verejné priestranstvá, pracoviská či do škôl priniesť pozitívnu energiu, ľudskosť a vzájomné povzbudenie, sa zapájajú firmy, univerzity aj zamestnávatelia. Prvý strom „vyrástol“ v bratislavskom nákupnom centre Nivy a na prízemí centra bude stáť ešte do 10. mája. Strom, ktorý ale nie je skutočným stromom, len obrázkovým, sa pýta jednoduchú otázku: Čo povzbudivé by ste odkázali niekomu, kto má dnes zlý deň? Všetci okoloidúci môžu na strome zanechať odkaz, ale keďže vždy sa môžu nájsť špekulanti, ktorí budú chcieť strom „otráviť“ vulgarizmami alebo naň napísať niečo nepríjemné, dobrovoľníci dávajú pozor, aby odkazy na strome nemarili jeho účel.
Stromy prianí „vyrastú” aj na viacerých fakultách Univerzity Komenského v Bratislave. Prvé stromy univerzita zavedie na Filozofickej fakulte, Pedagogickej fakulte, Lekárskej fakulte a na Fakulte sociálnych a ekonomických vied. „Každý si so sebou nesieme rôzne problémy a trápenia súvisiace so štúdiom, prácou či súkromným životom. Žijeme v neľahkom čase, hlavne mladí ľudia nemajú veľa istôt, o ktoré sa môžu oprieť, čo má negatívny vplyv na ich psychické zdravie. Nie je jednoduché byť mladým človekom a najmä pandémia covid-19 narušila schopnosti a možnosti budovať si sociálne zručnosti,“ tvrdí psychológ a prorektor pre vonkajšie vzťahy Univerzity Komenského Radomír Masaryk. „Je nevyhnutné, aby sme aj na pôde univerzity vytvárali bezpečné priestory, kde si študenti a zamestnanci univerzity môžu zanechávať pozitívne odkazy. Podporí sa tým duševná pohoda, psychická odolnosť a motivácia jednotlivcov, ako aj pocit solidarity,” dopĺňa.
Niekedy povzbudzujúce slová nestačia a nutná je odborná pomoc. Na stromoch prianí preto zároveň budú uvedené aj kontakty na linky pomoci pre všetkých, ktorí to potrebujú.
| Linka dôvery Nezábudka | 0800 800 566 |
| Linka pomoci pre deti a mládež | 116 111 |
| Linka pomoci pre obete a svedkov trestných činov | 0850 111 321 |
| Psychologická poradňa IPčko | www.ipcko.sk |
Lucia Hakszer
