Poslanci Národnej rady SR v skrátenom legislatívnom konaní rokujú o vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Ten má zosúladiť slovenský právny poriadok s európskou smernicou o uznávaní vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Predkladateľ zákona – ministerstvo zdravotníctva odôvodnilo, že cieľom zákona je predísť hospodárskym škodám, lebo ak si Slovenská republika nesplní povinnosti vyplývajúce z ustanovení smernice, Súdny dvor Európskej únie by štátu mohol uložiť finančnú sankciu.
Podľa opozičných poslancov na skrátené legislatívne konanie nie je dôvod, keďže v smernici nebol jasne určený časový rámec. Poukazujú na to, že ministerstvo zdravotníctva malo zákon riešiť skôr a kritizujú, že k nemu bolo predložených množstvo pozmeňujúcich návrhov a „prílepkov“, ktoré s predmetom zákona nesúvisia, podávajú sa rýchlo a bez odbornej diskusie.
Študenti prídu pomôcť v lete
Okrem zosúladenia uznávania vzdelávania so smernicou Európskej komisie má zákon zjednodušiť zaradenie do špecializačného štúdia a rezidentského programu. Tiež umožniť, aby študenti stredných a vysokých zdravotníckych škôl mohli už počas tohtoročných letných prázdnin vykonávať odborné činnosti v zdravotníckych povolaniach praktická sestra – asistent, zubný asistent a sanitár. V lete, keď zdravotníci čerpajú dovolenky, by tak študenti zdravotníckych škôl mohli pracovať v zdravotníckych zariadeniach, lepšie sa v nich adaptovať aj formovať vzájomné vzťahy v multidisciplinárnych tímoch. Zamestnávatelia by získali príležitosť potenciálne obsadiť pracovné miesta novými zamestnancami a pomáhať im kariérne rásť.
Návrh zákona zjednodušuje a odbyrokratizuje proces zaraďovania zdravotníckych pracovníkov do špecializačného štúdia, vrátane rezidentského štúdia. Zavádza sa spolupráca Ministerstva zdravotníctva SR so samosprávnymi krajmi v oblasti uplatnenia absolventov rezidentského štúdia. To by malo pomôcť plynulejšie, efektívnejšie a adresnejšie dopĺňať týchto absolventov do ústavnej a ambulantnej praxe najmä v regiónoch Slovenska s nedostatkom zdravotníkov. Rezidentské štúdium by sa malo vykonávať aj v ambulanciách, nielen v nemocniciach. Absolvent rezidentského štúdia, ktorý päť rokov poskytuje zdravotnú starostlivosť, má mať možnosť získať nadväzujúcu špecializáciu alebo certifikovanú pracovnú činnosť, ktorej čas získavania bude započítaný do tohto obdobia.
Aj opoziční poslanci ocenili túto legislatívu a bývalú štátnu tajomníčku Moniku Jankechovú, v súčasnosti riaditeľku ministerskej Sekcie vzdelávania a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve, ktorá ju pripravovala. Poukazujú však na veľa iných problémov.
Narýchlo a bez diskusie?
„Vláda je pri moci sedem mesiacov a teraz pod rúškom toho, že hrozia závažné hospodárske škody predkladá v skrátenom legislatívnom konaní jeden zákon, cez ktorý chce meniť a rozbíjať všetko v zdravotníctve,“ povedal na schôdzi parlamentného zdravotníckeho výboru poslanec Kresťanskodemokratického hnutia Peter Stachura. V pozmeňovacích návrhoch k tomuto zákonu sa totiž rieši optimalizácia siete nemocníc, skrátenie hodín ambulantných pohotovostných služieb aj právo na sprievod dieťaťa v nemocnici.
„Mne to už tiež lezie na nervy, ale keď nebudeme robiť v skrátenom konaní, kedy sa to stihne?“ kontroval predseda zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD). František Majerský (KDH) tvrdí, že zákony s cieľom, aby pacienti dostávali lepšie služby, by mali prejsť riadnym legislatívnym procesom, inak bude treba narýchlo prijímané zmeny o chvíľu znova opravovať. Aj ďalší opoziční poslanci hovoria, že o zmenách treba diskutovať a zabezpečiť, aby sa s nimi stihli oboznámiť aj ľudia z praxe. Pýtajú sa, prečo sa jednotlivé záležitosti neriešili už skôr. V návrhu zákona navyše nie sú zapracované napríklad pripomienky Slovenskej lekárnickej komory.
Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko súhlasí, že veľké zmeny si vyžadujú širšiu diskusiu, tvrdí však, že tá sa uskutočňuje. Vo veci optimalizácie siete nemocníc na ministerstve diskutovali s predstaviteľmi Asociácie nemocníc Slovenska aj Asociácie štátnych nemocníc. Pripustil, že Európska komisia neavizovala, že by mali byť peniaze z plánu obnovy odkladom reformy nejako ohrozené.
Za optimalizáciu by mali zodpovedať poisťovne
Jana Bittó Cigániková (SaS) uznala, že odklad účinnosti reformy nemocníc je nevyhnutný, aby poisťovne mohli podľa zákona nemocniciam preplácať všetky medicínske výkony, ktoré v súčasnosti poskytujú. Kritizuje, že reforma je slabo pripravená a veľa vecí v nej treba opraviť. Aj Peter Stachura (KDH) poukazuje na to, že vyhláška o optimalizácii siete je veľmi byrokratická. Pôvodne ju pripravovalo ešte ministerstvo pod vedením Vladimíra Lengvarského, kde bol práve Stachura štátnym tajomníkom. Tomáš Szalay (SaS) reagoval, že od začiatku bolo jasné, že reforma sa bude musieť dolaďovať za pochodu, jej rigídnosť je však problém. „V súčasnosti je optimalizácia byrokratický obušok, ktorým tlčieme poskytovateľov po hlave,“ myslí si Szalay.
Predseda výboru Vladimír Baláž tvrdí, že naviazanie reformy na medicínske služby poskytované v jednotlivých nemocniciach je také zložité, že spôsobuje komplikácie celému sektoru. „Reforma nemocníc je kontinuálny proces a teraz sme urobili zmenu, aby nemocnice vôbec boli schopné vykazovať poskytnutú zdravotnú starostlivosť, lebo bez toho by im poisťovne podľa zákona nevedeli zaplatiť. Očakávam, že na jeseň predložíme veľkú novelu optimalizácie siete nemocníc, ktorá naozaj bude riešiť poskytovanie dobrej zdravotnej starostlivosti pre všetkých,“ avizuje Baláž.
Podľa Tomáša Szalaya ministerstvo zdravotníctva v rôznom obsadení chcelo robiť reformy nemocníc s rozličnými názvami už veľakrát, avšak nikdy sa to nepodarilo. „Je to preto, lebo ministerstvo na to nemá dostatok času ani kvalifikovaného personálu. Dotiahnuť reformu nemocníc do konca a upratať v sektore by mala byť úloha poisťovní,“ tvrdí Szalay. Súčasný stav optimalizácie je podľa neho jasným dôkazom toho, že štát nevie manažovať zdravotníctvo. Za dva roky nie je urobená ani metodika zaraďovania nemocníc do siete. Jeho stranícka kolegyňa Jana Bittó Cigániková súhlasí: „Najlepšie by to bolo presunúť na zdravotné poisťovne a podmieniť, že ak nemocnice nedoručia výsledok zdravotnej starostlivosti, nemôžu mať zisk,“ povedala.
Dlhšie ordinačné hodiny, kratšie pohotovosti, poplatky ostávajú rovnaké
Ďalší pozmeňovací návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý sa podľa viacerých poslancov mal riešiť samostatne, sa týka ambulantných pohotovostí. Podľa návrhu by sa ordinačné hodiny detských pohotovostí od 1. júla skrátili z 22. hodiny na 20. hodinu. Zároveň by podľa neho mali byť pediatri v rámci svojich bežných ordinačných hodín v ambulanciách pacientom k dispozícii každý pracovný deň a minimálne jeden deň v týždni ordinovať do 18. hodiny.
Poslanci SaS si myslia, že treba riešiť zneužívanie ambulantných pohotovostných služieb a urgentných príjmov, avšak zmeny v tejto podobe nepodporia. „Pokiaľ vieme, predĺženie hodín nie je dohodnuté s pediatrami,“ poznamenala Jana Bittó Cigániková. To podľa nej môže mať za následok výpovede pediatrov vo vyššom veku. Vyhlásila, že súčasťou riešenia problému by mali byť aj poplatky, nech je to akokoľvek politicky neatraktívne. Ak rodičia nebudú môcť navštíviť detskú ambulantnú pohotovosť, podľa Bittó Cigánikovej automaticky s dieťaťom vyhľadajú urgentný príjem v najbližšej nemocnici, čím ho viac zaťažia. „Ak nezavedieme zároveň poplatok za zneužívanie urgentu, ktorý by motivoval robiť aj iné kroky, ako prísť rovno na urgent, tak toto môže byť naozaj pohroma,“ skonštatovala.
Podľa Františka Majerského (KDH) ministerský návrh nie je koncepčný a nebude dlhodobo udržateľný. Súhlasí s Bittó Cigánikovou, že viac zaťaží urgentné príjmy nemocníc: „Tie ale majú riešiť život ohrozujúce stavy, nie teploty a kašle. Je jasné, že ak je dieťa choré, rodičia sa zľaknú. Keď sa hodiny ambulantnej pohotovosti skracovali pred šiestimi rokmi, výsledok bol, že rodičia húfne volali záchranku. Keď sú sanitky blokované neindikovanými výjazdmi, môžu chýbať pri kritických stavoch. Kto si to zoberie na zodpovednosť?“ pýta sa poslanec a záchranár Majerský.
Množstvo rodičov volajúcich záchranku podľa neho chce len poradiť, čo majú s dieťaťom robiť, preto poslanci KDH navrhovali, aby vznikla takzvaná triážna linka. Ich ďalším návrhom na odľahčenie ambulantných pohotovostných služieb bolo, aby na detskej pohotovosti mohli slúžiť aj iní špecialisti, nielen detskí lekári. Ani jeden návrh si však vláda neosvojila.
Ministerka odmieta kritiku
Koaliční poslanci zdravotníckeho výboru hlasovali za návrh novely zákona vrátane všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. V pléne Národnej rady ho odporučil schváliť aj ústavnoprávny výbor. Opozičný poslanec Peter Stachura spôsob prijímania zmien označil za legislatívnu smršť. „Po siedmych mesiacoch v úrade chce ministerka cez 13 pozmeňovacích návrhov k jednému zákonu dohnať všetko zameškané,“ hovorí. Kritizuje, že Zuzana Dolinková (Hlas-SD) neprišla s nijakou víziou zdravotníctva. Okrem zložitého nastavenia optimalizácie siete nemocníc poukázal aj na komplikácie v špecializačnom štúdiu alebo na nejednotný systém úhrad zdravotnej starostlivosti – viacero komplikovaných úhradových systémov, z ktorých každý potrebuje iný softvér.
Podľa predsedu zdravotníckeho výboru Baláža nastolil Stachura veľmi dobré otázky, ale napríklad so špecializačným štúdiom nemá ministerstvo zdravotníctva nič spoločné. „Treba sa pýtať odborných spoločností, ktoré určujú jeho obsah,“ tvrdí.
Ministerka Zuzana Dolinková sa ohradila voči kritike opozície, že pri novelách v parlamente obchádza štandardný legislatívny proces. V diskusii podľa nej zaznelo niekoľko neprávd a poloprávd. Zdôraznila, že cieľom úpravy ordinačných hodín je stabilizácia dennej ambulantnej starostlivosti pre deti, ktorá má zabrániť tomu, aby deti chodili na urgenty či potrebovali záchranku. Návrh bol podľa nej komunikovaný so všetkými nemocnicami aj zástupcami miest a obcí a pripravený na základe dôkladných dlhodobých analýz. O optimalizácii siete nemocníc povedala, že nemôže robiť zmeny oproti tomu, ako reformu nastavili jej predchodcovia, pretože je naviazaná na čerpanie financií z plánu obnovy.
Na štvrtok večer opoziční poslanci zvolali schôdzu, na ktorej plánujú Dolinkovú odvolávať z funkcie. Vzhľadom k zastúpeniu v parlamente sa ale dá očakávať, že nebudú úspešní.
K reforme nemocníc sa nikto nehlási
Koaliční poslanci Jozef Valocký (Smer-SD) a Zdenko Svoboda (Hlas-SD) sa v reakcii na Stachurovu kritiku pozmeňovacích návrhov opýtali, čo robil ako štátny tajomník rezortu zdravotníctva. Stachurov stranícky kolega František Majerský na to vyhlásil: „Mňa ako záchranára uráža, že štátnemu tajomníkovi v čase najväčšej krízy v zdravotníctve rozprávate, čo robil 11 mesiacov. Ľudia sa báli ísť z domu do obchodu a on riešil preklady a prevozy pacientov do zahraničia, keď tu nebol dostatok lôžok a pacienti s covidom zomierali v sanitkách.“
„Áno, venoval som sa covidu a nikto tú reformu neviedol. Možno som sa mal naozaj sústrediť na to, pretože pri takej komplexnej reforme musia byť ľudia, ktorí tomu rozumejú, a nie ju nechať na odborné spoločnosti, aby si to nachystali, ako chcú. Niektoré odborné spoločnosti sú naozaj progresívne, ale iné nijako neviete motivovať,“ podotkol Peter Stachura. Tomáš Szalay a Vladimír Baláž si myslia, že problém je práve v tom, že „nikto tú reformu neviedol.“ V súčasnosti totiž niet človeka, ktorý by sa k optimalizácii prihlásil a povedal, že takto ju chcel urobiť.
Zdravotnícky výbor sa venoval aj transpozícii ďalšej európskej smernice, konkrétne o práci s reprodukčne toxickými látkami, ako sú karcinogény a mutagény. Tá sa premieta do vládneho návrhu novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. V rozprave na schôdzi parlamentu viacerí poslanci opäť poukázali na to, že k zákonu sú prostredníctvom pozmeňovacích návrhov priliepané veci, ktoré s ním nesúvisia, a vytvárajú legislatívny chaos. Aj opozičný poslanec Ján Horecký (KDH) predniesol pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmien školského zákona. Cieľom má byť vypustenie ustanovenia o vyučovaní telesnej a športovej výchovy schválené v predchádzajúcom volebnom období.
Lucia Hakszer
