Pri takmer všetkých činnostiach, od príjmu až po prepustenie z nemocnice, pacient vidí sestru. Ošetrovateľské činnosti, ktoré v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti vykonávajú sestry, tvoria 80 percent všetkých činností v zdravotníctve. Pre Zdravotnícky denník to zhodnotil viceprezident Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) Lukáš Kober.
Upresnil, že medzi tieto činnosti patria posúdenie stavu pacienta, zaznamenanie a dokumentovanie anamnézy a všetkých aktuálnych, ale aj potenciálnych problémov pacienta. Sestra tak určí ošetrovateľskú diagnózu, na základe ktorej ďalej plánuje celý komplex intervencií v rámci ošetrovateľského procesu. Všetky ich musí zaznamenávať do dokumentácie pacienta. Ďalej kontroluje a pozoruje jeho stav, odovzdáva hlásenia iným sestrám, koordinuje poskytovanú starostlivosť, riadi činnosť zdravotníckych asistentov a sanitárov a na základe ordinácií lekára podáva liečbu pacientovi. Zároveň musí sledovať a vyhodnocovať účinok liekov, respektíve ich nežiadúce účinky a informovať lekára.
Poskytuje pacientovi a rodine praktické informácie o liečbe či o následnej domácej ošetrovateľskej starostlivosti a pôsobí ako sprostredkovateľ medzi pacientom a lekárom. Tiež dokumentuje všetky výsledky vyšetrení, ktoré boli u pacienta realizované. Môže ich hodnotiť, prípadne sama vykonávať rôzne druhy testov a vyšetrení. Zároveň poskytuje základnú ošetrovateľskú starostlivosť, ktorá sa zameriava na to, aby bol pacient v čistom a bezpečnom prostredí, a zabezpečuje všetky biologické potreby u pacientov, ktorých stav si vyžaduje intenzívnu či dlhodobú starostlivosť. Okrem toho vykonáva ďalšie špecializované činnosti, ktoré súvisia so zameraním jej konkrétneho pracoviska, respektíve oddelenia.
Musia mať vhodné pracovné podmienky
„Na to, aby bola práca sestry efektívna a zameraná na pacienta je potrebné efektívne využívať zdroje zdravotníctva, ktoré zahŕňajú kompetentnú štandardnú starostlivosť v súlade s Etickým kódexom sestry, efektívne medziľudské vzťahy a komunikáciu,“ tvrdí Kober. Pri práci sestier by mali byť vhodne využívané technológie a jedna sestra by mala mať na starosti optimálny počet pacientov. Tento počet sa môže na jednotlivých pracoviskách líšiť. „Ak sú splnené tieto základné kritériá, môžeme hovoriť o efektívnej ošetrovateľskej starostlivosti so skrátenou dobou hospitalizácie pacienta, čím sa šetria náklady na liečbu pre nemocnicu aj pacienta,“ povedal viceprezident komory sestier.
Základnou úlohou profesijných komôr je podľa zákona vedenie príslušných registrov zdravotníckych pracovníkov, v tomto prípade dvoch profesií – sestier a pôrodných asistentiek. Komory ďalej rozhodujú o doplnení vedomostí a zručností, o vydaní licencií, vydávajú potvrdenia o etickej spôsobilosti v prípade výkonu práce v zahraničí, kontrolujú a hodnotia sústavné vzdelávanie, rozhodujú o disciplinárnych opatreniach voči svojim členom a zároveň združujú zdravotníkov danej odbornosti. Svojím členom poskytujú členom bezplatné odborné, právne a ekonomické poradenstvo v súvislosti s výkonom povolania, zastupujú členov v spoločných otázkach, riešia podnety, návrhy, sťažnosti a poskytujú údaje ministerstvu zdravotníctva či Národnému centru zdravotníckych informácií (NCZI).
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek má podľa Lukáša Kobera viac ako 21-tisíc členov, sestry sa však môžu združovať aj v rôznych iných, napríklad odborových, organizáciách. Uviedol, že na Slovensku je celkovo registrovaných 38 379 sestier a 1785 pôrodných asistentiek. Väčšina z nich sú ženy, mužov v profesii sestra je registrovaných 1023 (2,6 percenta všetkých sestier) a v odbore pôrodná asistencia register eviduje jedného muža. Na otázku, či, prípadne ako by sa malo riešiť nízke zastúpenie mužov v týchto profesiách, z rezortu povedali len: „Povolanie sestry a pôrodnej asistentky nie je výhradne rodovou záležitosťou, aj keď ho s obľubou vykonáva skôr nežnejšie pohlavie.“
Väčší problém je, že v povolaní nie je zabezpečená generačná obmena a takmer polovica absolventov vysokoškolského študijného programu ošetrovateľstvo potom nepracuje v slovenskom zdravotníctve. Buď odchádza do zahraničia alebo si zvolí iné povolanie. „To je veľmi vysoké číslo,“ hodnotí komora sestier, „Je potrebné načúvať aj požiadavkám mladých ľudí, pretože tí nám majú zabezpečiť štandardnú a efektívnu obmenu dosluhujúcich pracovných síl, a to sa momentálne nedeje.“
V nemocniciach sú vyššie mzdy, ale niekedy aj šikana zo strany nadriadených
Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay pre zdravotnícky denník povedal že je veľmi potrebné zabezpečiť vzdelávanie mladej generácie na stredných zdravotníckych školách, ktoré zriaďujú Vyššie územné celky, s preferenciou na vzdelávanie v odbore praktická sestra – asistent a bolo by vhodné, keby už počas štúdia mali zabezpečené pracovné pozície v nemocniciach. „Určite by to utlmilo ich odchody. Tie absolventky a absolventi stredných zdravotníckych škôl, ktoré chcú pokračovať v štúdiu, majú túto možnosť na univerzite,“ hovorí.
Sestry sú dôležitou súčasťou poskytovania starostlivosti nielen v nemocniciach, ale aj v sociálnych zariadeniach, kúpeľných zariadeniach alebo v ambulanciách. Anton Szalay podotkol, že v súčasnosti sestry často odchádzajú zo zariadení sociálnych služieb do nemocníc z dôvodu vyšších miezd. Odmeňovanie v nemocniciach sa riadi podľa iného zákona a je napojené na vývoj priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Preto zabezpečuje vyšší príjem a tým aj lepšiu životnú úroveň zamestnancov a ich rodín. „V poslednej dobe sa stretávame aj s mobingom, bossingom zo strany riadiacich pracovníkov, keď na posty riaditeľov v mnohých prípadoch sú dosadzované osoby podľa straníckeho trička a nie odbornosti a osobnostných predpokladov,“ myslí si Szalay.
Na skvalitnenie poskytovaných služieb v nemocniciach a v zariadeniach sociálnych služieb podľa neho rozhodne treba zvýšiť spoločenské postavenie profesie sestra, neustále zlepšovať pracovné prostredie a podmienky aj cez zmeny minimálnych personálnych normatívov. Cieľom má byť stabilizácia odborného personálu. Odborové organizácie vstupujú najmä do pracovných vzťahov v nemocniciach a ďalších zariadeniach, keďže sestry v ambulanciách podľa Szalaya nie sú až tak odborovo organizované a v zásade sú v postavení lekár – zamestnávateľ a sestra – zamestnankyňa.
Komplikované určovanie mzdy
„Kompetentní by sa mali konečne rozhýbať a plniť svoje vyhlásenia, zámery do reality. Kým nie je neskoro, lebo o chvíľu sa nebude mať kto postarať o seniorov a chorých ľudí. Verme, že sú na pozíciách správni ľudia, ktorí majú víziu pre zlepšenie súčasného nelichotivého postavenia služieb občanom,“ vyhlásil predseda odborového zväzu. Doplnil, že mnohé sestry v súčasnosti hovoria, že sú vyhorené, fyzicky a psychicky vyčerpané. Práve preto, že ich je nedostatok, musia slúžiť veľa hodín nadčasov. „A pritom sa musia vzdelávať, naháňať kredity a v mnohých prípadoch študovať a zvyšovať si kvalifikáciu bez záruky ich adekvátneho odmeňovania,“ tvrdí Szalay.
Z rezortu zdravotníctva uviedli, že celoživotné vzdelávanie je legislatívnou povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka. „Je to nástroj, ktorým reflektujú jednotlivé povolania na vedecko-technický pokrok spoločnosti,“ tvrdia. Po pandemickej kríze podľa ministerstva došlo k mohutnému progresu v oblasti digitalizácie a online vzdelávacieho priestoru, čoho sa chytili aj zamestnávatelia a ponúkajú svojim zamestnancom rôzne vzdelávacie platformy, aby nemuseli za vzdelávaním cestovať. Na otázku o odmeňovaní sestier a pôrodných asistentiek povedali, že je to pomerne komplikovaná sústava legislatívnych pravidiel, ktoré sú doplnkom k Zákonníku práce tak, aby bolo povolanie atraktívnejšie.
„Základná mzda sestier je rozdielna v primárnej, sekundárnej aj terciárnej sfére. Je zásluhová a teda zohľadňuje aj odpracované roky. Zároveň je závislá od druhu vzdelania a tiež nárokovateľných častí mzdy, akými sú napríklad príplatky za prácu v noci či počas dní pracovného pokoja. Mzdová valorizácia alebo tzv. „platový automat“ v nemocniciach je mechanizmus nárastu mzdy vo vzťahu k nárastu mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúce roky.
Lucia Hakszer
