Priemerný vek dožitia žien je na Slovensku nižší ako v iných krajinách Európskej únie (EÚ), vrátane tých nemecky hovoriacich, s ktorými sme si v genetických a iných faktoroch najbližšie. V rôznych okresoch Slovenska sa pohybuje v rozpätí 74 až 81 rokov, pričom nižšia dĺžka života je asociovaná s menej ekonomicky rozvinutými regiónmi.
Vyplýva to zo štúdie Index ženského zdravia, ktorú pripravili analytici Gaston Ivanov a Imrich Berta, hoci to nemusí byť pravidlom a ekonomika nie je jediný faktor, ktorý vek dožitia ovplyvňuje. Konkrétne u žien je podľa údajov Štatistického úradu najvyšší (81) v bratislavskom Starom meste, kde sú najvyššie príjmy z celej krajiny (v priemere vyše 1500 eur), ale rovnako v okrese Stropkov na severovýchode Slovenska, kde priemerný príjem nedosahuje ani 800 eur. Najmenej (74) sa dožívajú ženy prekvapivo v bratislavskej Petržalke, kde je priemerný príjem vyše 1100 eur, ale aj v Revúcej na juhu krajiny, kde je menej ako 800.
Imrich Berta priblížil, že ženy najčastejšie predčasne zomierajú na kardiovaskulárne a nádorové ochorenia. V skupine ekonomicky aktívnych žien, teda tých, ktoré ešte nedosiahli dôchodkový vek, za polovicu úmrtí môžu onkologické ochorenia, pričom ženy najčastejšie trpia rakovinou prsníka a rakovinou krčka maternice. Vyššia úmrtnosť na ne je na južnom Slovensku a na Záhorí, nižšia na severe a severovýchode Slovenska. Analytici pri predstavení štúdie vysvetlili, že dôvodom môže byť aj to, že gynekologické pracoviská v Prešovskom kraji vykazujú vyššiu návštevnosť preventívnych prehliadok aj medzi ženami vo vyššom veku. Ženy totiž chodia najčastejšie na gynekologickú prevenciu v reprodukčnom veku, avšak zhubné nádory endometria, teda sliznice maternice, sa často vyskytujú vo veku, keď si ženy myslia, že už nemusia chodiť na prevenciu. Minulý rok v rozhovore pre Zdravotnícky denník prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martin Redecha poukázal na to, že „keď v malom mestečku alebo odľahlej dedinke oslovíte napríklad 60-ročnú ženu, že má ísť na preventívnu prehliadku, odpovie, že ona už 10 rokov nemá menštruáciu a nemá žiadne ťažkosti, tak čo by tam robila.“
Ženské zdravie sa nedá redukovať na reprodukčné zdravie
Podľa analytikov by regulátor, teda ministerstvo zdravotníctva, mal cieliť svoje politiky na základe regionálnych rozdielov. Napríklad úmrtnosť na rakovinu prsníka je výrazne vyššia na západe Slovenska, k čomu prispieva vyšší výskyt rizikových faktorov v tomto regióne. Tie najdôležitejšie sú tehotenstvá vo vyššom veku, častejšie užívanie antikoncepcie a životný štýl charakterizovaný sedavým zamestnaním, nedostatkom pohybu a nezdravou stravou. V zdravej strave a pohybe sú slovenské ženy celkovo pod priemerom EÚ a v niektorých demografických skupinách aj pod priemerom krajín Vyšehradskej štvorky. Po rakovine prsníka a rakovine krčka maternice je častou onkologickou príčinou úmrtí u žien aj rakovina pľúc, ktorá je jednoznačne dominantná na juhu Banskobystrického kraja. Výskyt rakoviny pľúc klesá u mužov a stúpa u žien, čo dokazuje, že pojem „ženské zdravie“ nemožno redukovať na gynekologické zdravie. Ako sme informovali, podľa analýzy spracovanej McKinsey Health Institute pre Svetové ekonomické fórum môžu mať ženy iné symptómy rôznych chorôb a iné reakcie na liečbu ako muži. Autori upozornili, že práve to môže byť dôvodom, prečo ženy dostanú zodpovedajúcu liečbu neskôr, a generuje to nemalé ekonomické straty. Zdravotnícke stratégie v rôznych krajinách by to mali reflektovať.
Ako sme však uviedli vyššie, na Slovensku stále zaostávame v základných veciach, napríklad v prevencii chorôb. Podľa Imricha Bertu štát dáva na prevenciu trikrát menej prostriedkov z hrubého domáceho produktu ako je priemer Európskej únie. Dodal, že veľmi výrazným rizikovým faktorom vzniku onkologických chorôb je fajčenie, ktoré v populácii žien neklesá tak rýchlo ako u mužov. Preto by bolo vhodné zamerať intervencie práve na ženy.
Slovensko oproti okolitým krajinám zaostáva aj v prežívaní pacientiek s rakovinou prsníka. Iba 75,5 percenta z nich sa dožije 5 rokov po diagnostikovaní rakoviny. Spolu s Litvou a Poľskom nás to radí na chvost EÚ.
Kampane majú efekt
Podľa dotazníka v štúdii, ktorý robilo medzi pacientkami občianske združenie (OZ) Amazonky, je najlepšie prežívanie v skupine žien, ktorým bola rakovina zistená na základe preventívneho mamografického skríningu. Včasná diagnostika má teda veľký význam. Problémom nízkej účasti na preventívnej mamografii nie je na Slovensku nedostatočný počet mamografov, ale ich nevyhovujúce geografické rozloženie. V niektorých okresoch prístroj úplne chýba a práve v tých je účasť na skríningu nižšia. V dotazníku OZ Amazonky 72 percent žien ako najväčšiu bariéru účasti na skríningu označilo dlhé čakacie lehoty. Ďalej im často bránili problémy pri objednávaní sa na vyšetrenie ale aj strach zo zistenia závažnej diagnózy. Medzi ďalšími identifikovanými bariérami sa objavili obmedzené ordinačné hodiny skríningového pracoviska, veľká vzdialenosť od neho či nedostatočné informácie o tom, prečo chodiť na skríning.
Analytici tvrdia, že osvetové kampane majú efekt, pretože podľa štatistík spoločnosti Google ľudia najčastejšie vyhľadávajú informácie o rakovine prsníka či krčka maternice a o možnostiach skríningu práve v mesiacoch, keď sa robia tieto kampane. Október je mesiacom rakoviny prsníka a január mesiacom rakoviny krčka maternice.
Na vidieku sú častejšie psychické problémy
Autori štúdie určili index ženského zdravia v jednotlivých regiónoch podľa siedmych ukazovateľov. Sú to priemerná dĺžka života, miera účasti na gynekologických preventívnych prehliadkach, mortalita na gynekologické zhubné nádory, časová dostupnosť gynekologických ambulancií, počet gynekológov na 100-tisíc obyvateľov, miera trojročného prežívania pri rakovine prsníka a miera účasti na mamografických vyšetreniach. Najlepšie hodnoty indexu dosiahli regióny západného Slovenska, ďalej Považie, Orava a Prešovský kraj. Najnižšie sú v ekonomicky slabých oblastiach s veľkým zastúpením marginalizovaných komunít najmä na juhu stredného a východného Slovenska.
Pri pohľade na metriky indexu sa môže zdať práve to, že pojem ženské zdravie je redukovaný na reprodukčné zdravie. Autori ale tiež poukázali na to, že štúdia Ligy za duševné zdravie (písali sme o nej tu) určila, že ženy na vidieku vykazujú viac depresívnych symptómov ako ženy v mestách. To je podľa Bertu a Ivanova znepokojujúce, lebo v rurálnom prostredí je horšia dostupnosť psychologickej a psychiatrickej starostlivosti a tamojšie obyvateľstvo častejšie stigmatizuje pacientov so psychickými problémami. Analytici preto odporúčajú zamerať osvetovú kampaň na tieto oblasti.
Ďalším odporúčaním je vyššie zdanenie nielen sladených nápojov (ktoré už vláda plánuje), ale aj potravín s vysokým obsahom soli a transmastných kyselín. Časť získaných daňových príjmov by sa mala podľa analytikov naviazať na edukáciu, prevenciu a inovácie. Medzi odporúčania pre zlepšenie ženského zdravia analytici zaradili aj očkovacie programy a mobilné očkovacie tímy v školách, zamerané na očkovanie proti HPV, ktoré môže spôsobiť rakovinu krčka maternice, ale aj iné druhy rakoviny. Tiež radia preplácať nikotínové náhrady z verejného zdravotného poistenia ako sa to robí aj v iných krajinách.
Pre zvýšenie účasti na skríningu podľa nich treba zvýšiť jeho dostupnosť tým, že mamografické pracoviská budú mať dlhšie otváracie hodiny a povedzme raz mesačne zavedú walk-in dni, keď možno prísť na skríning bez objednania.
Chýba edukácia v mnohých oblastiach
Čo sa týka motivácie zo strany zdravotných poisťovní formou rôznych benefitov, zrušenie zubného benefitu bolo podľa analytikov nešťastne komunikované. Presadzujú vytvorenie nových benefitov, ktoré by boli podmienené účasťou na skríningu, prípadne niečo ako zbieranie bodov za prevenciu a zdravý životný štýl v aplikáciách zdravotných poisťovní.
Okrem osvety o duševnom zdraví alebo o potrebe gynekologickej prehliadky aj vo vyššom veku podľa autorov štúdie chýba aj edukácia spoločnosti o endometrióze, ktorá sa prejavuje bolestivou menštruáciou a je najčastejším gynekologickým ochorením žien v reprodukčnom veku. Tiež o syndróme polycystických vaječníkov, inkontinencii moču či o nutnosti samovyšetrovania prsníkov.
Počas predstavenia štúdie uviedli, že je dôležité informovať o tom, ako dokáže onkologickým pacientkam pomôcť fyzická aktivita. Aj tie, ktoré predtým necvičili, ale po stanovení diagnózy začnú aktívne cvičiť v rámci svojich možností, znižujú pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu o 30 až 40 percent. Preto je jedným z odporúčaní analytikov rozšírenie limitu na vychádzky pacientiek počas liečby. Podľa nich to prináša veľký prínos za málo peňazí.
Miera prežívania rakoviny závisí práve od kombinácie dobrej liečby a zmeny životného štýlu. Na zlepšenie prístupu k modernej inovatívnej liečbe analytici odporúčajú vytvoriť grantový program financovaný práve z dane za nezdravé potraviny a štandardizovať cestu pacienta podľa excelentných pracovísk v krajine. V oblasti duševného zdravia by chceli vytvoriť nové kampane zamerané na popôrodnú depresiu, destigmatizáciu duševného zdravia v rurálnych komunitách a duševné zdravie slobodných matiek.
Treba určiť cestu zdravotníckym systémom
V panelovej diskusii k štúdii Index ženského zdravia a národnej stratégii pre ženské zdravie Lucia Vitárius zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) skonštatovala, že ženy sú v chodení na prevenciu zodpovednejšie ako muži, hoci ani u nich stav nie je ideálny. Poisťovne na prevenciu pozývajú a podľa Mariána Faktora z poisťovne Dôvera v súčasnosti zareaguje na pozvánku jedna zo štyroch žien. „Keď sa už rozhodne, že na prevenciu ide, mala by byť schopná objednať sa v nejakom komfortnom čase, lebo inak naliehavosť aj motivácia klesá,“ povedal Faktor. Súhlasí však, že ženy sú zodpovednejšie ako muži a dodal, že ženy väčšmi manažujú prevenciu detí a ich zodpovednosť sa ukazuje aj na tom, že v pediatrii je druhá najvyššia návštevnosť preventívnych prehliadok. Najvyššia je v stomatológii, čo je spôsobené tým, že ak pacient neabsolvuje prevenciu, ďalší rok si ošetrenia chrupu kompletne platí.
Podľa zástupcov poisťovní benefity veľmi pomohli zvýšeniu prevencie a rovnako ich neteší, že jeden kľúčový bol zrušený. Myslia si, že komunikácia s poistencom musí byť personalizovaná a cielená, aby jej ľudia rozumeli a oslovila ich. „Keď sa vzdelávanie robí dobre, viem si predstaviť, že to zvýši prevenciu o 10 percent,“ povedal Marián Faktor na margo oslovovania rôznych skupín detí aj dospelých.
„My pri osvete o karcinóme prostaty tiež cielime na ženy, aby inšpirovali mužov, nech sa idú skontrolovať,“ doplnil urológ a predseda zdravotníckeho výboru Národnej rady SR Vladimír Baláž (Smer-SD). Riaditeľka Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková hovorí, že komunikačnú stratégiu treba zacieliť aj na deti a robiť projekty v školách. Deti o tom, čo sa dozvedeli, hovoria aj svojim rodičom a starým rodičom.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová a poslanec Baláž sa zhodli, že je dôležité definovať cestu pacienta, respektíve pacientky, aby sa včas dostali k potrebnej starostlivosti. Lévyová pripomenula, že v slovenskom zdravotníckom systéme chýba konkrétna zodpovednosť za túto cestu a manažment pacienta. Moderátor tlačovej konferencie Richard Fides podotkol, že na Slovensku treba lekára hľadať po známosti a pridal príklad svojho príbuzného s lymfómom. Trvalo pol roka, kým ho vôbec diagnostikovali, aj to vďaka tomu, že mu lekára pomohol nájsť.
Stratégia ženského zdravia?
Index ženského zdravia je prvý sumárny materiál, ktorý pojednáva o zdraví žien, starostlivosti oň a tejto oblasti zdravotníctva. Lucia Vitárius z VšZP poznamenala, že preventívna mamografia sa realizuje len na špecializovaných pracoviskách, ktorých je na celom Slovensku 23. V čakacích lehotách sú obrovské rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Baláž pripomenul, že pri preventívnych prehliadkach čakacie lehoty nie sú také dôležité, ale keď si žena nahmatá hrčku v prsníku a včas sa nedostane na diagnostickú mamografiu, nedostupnosť môže zabiť. Čo sa týka dostupnosti, podľa Faktora z Dôvery nie je problém v počte mamografických pracovísk, ale v nedostatku zdravotníkov.
Zástupcovia poisťovní sa zhodli, že štúdia by mala byť základným kameňom pre zmeny v starostlivosti o ženské zdravie a výstupom stretnutí s rôznymi aktérmi by mal byť akčný plán s konkrétnymi krokmi a ukazovateľmi, aby sa napríklad o rok dalo povedať, ako sa situácia zmenila.
Zuzana Haťapková z ministerstva zdravotníctva deklarovala, že sú na rezorte otvorení ďalšej diskusii, pripravení zvolať okrúhly stôl a dohodnúť ďalšie kroky. Aj z Asociácie na ochranu práv pacientov chcú spolupracovať a stanoviť si jasné priority.
Autori štúdie uviedli, že pri vytvorení Národnej stratégie ženského zdravia je vhodné inšpirovať sa vo Veľkej Británii, kde nedávno vznikla prvá takáto stratégia. Eleanor Kershaw z britského vládneho odboru zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorá sa ku konferencii pripojila online, hovorí, že stratégia je potrebná, pretože ženy žijú dlhšie, ale viac rokov prežijú v stave choroby. Rovnako ako u nás sú v Británii veľkým problémom rozdiely v sociálnych skupinách a rôznych regiónoch. Kershaw tiež hovorila o problémoch v prístupe zdravotníckych pracovníkov k pacientkam, problémoch žien so zdravotným postihnutím alebo o tom, že mnohé klinické výskumy nereflektujú rozdiely medzi mužmi a ženami a k ženám sa často dostávajú neoverené, nevhodné informácie.
Lucia Hakszer
