Biznisový magazín Forbes v spolupráci s lekárskymi odbornými organizáciami a ďalšími medicínskymi autoritami vytvorili zoznam 75 slovenských lekárov a lekárok naprieč rôznymi špecializáciami. Cieľom je predstaviť medicínske osobnosti, ktoré patria medzi najrešpektovanejšie a vyzdvihnúť ich prácu, či už prinášajú inovatívne metódy, vykonávajú zložité operačné výkony alebo sa venujú pacientom v ambulanciách. Výsledná sedemdesiatpäťka napokon obsiahla 37 lekárskych odborov.
Nejde v pravom zmysle slova o rebríček, lekári sú zoradení podľa svojich odborností v abecednom poradí. „Uvedomujeme si, že je prakticky nemožné určiť pre túto voľbu presný kľúč. Ako napríklad porovnať prácu chirurga, infektológa a pediatra? Veď zložité je porovnanie aj v rámci jedného odboru,“ uviedol magazín. Ako povedal jeden z prednostov kliník, ktorý sa na výbere podieľal, pri svojich nomináciách zohľadňoval vynikajúcu klinickú reputáciu v komunite lekárov aj pacientov. Tiež skutočnosť, že daný lekár alebo lekárka sú odborne uznávanou klinickou i vedeckou osobnosťou presahujúcou hranice Slovenska, a dôraz kládol aj na ich osobnostnú integritu.
Vysoko špecializované zákroky
Jednou z osobností, ktoré majú svoje miesto v zozname, je gastroenterológ Boris Pekárek, ktorý v súčasnosti pôsobí v Národnom onkologickom ústave (NOÚ) v Bratislave. V roku 2011 na Slovensku ako prvý zaviedol endoskopickú metódu odstraňovania nádorov tráviaceho traktu bez použitia skalpela. „Namiesto skalpela, ktorý reže mechanicky, používame takzvané endoskopické nože, ktoré vymysleli odborníci v Japonsku. Sú to miniatúrne nástroje, krátke, rôzne zakončené drôtiky v dĺžke od jedného do štyroch milimetrov. S nimi sa nádor reže elektrickým prúdom, pričom my ešte počas výkonu meníme jeho nastavenia. Umožňuje nám to rezať rôzne druhy tkanív či ošetrovať cievy,“ vysvetlil v rozhovore pre Forbes. Poukázal na to, že táto takzvaná submukózna disekcia je vysoko špecializovaný zákrok, ktorý sa nedá robiť na každom pracovisku. „Akokoľvek by ľudia chceli bojovať za to, aby v každom meste boli nemocnice, ktoré zvládnu vyliečiť či operovať všetko, takto to nefunguje. U nás v NOÚ sa robí okolo stotridsať submukóznych disekcií ročne a máme v tom už dlhoročnú prax. Ak by sa takýto zákrok mal poskytovať ´bežne´, lekári, ktorí by ho vykonávali, by mali minimum skúseností, čo by napokon spôsobovalo častejšie a závažnejšie komplikácie, na ktoré by doplatili samotní pacienti,“ hovorí otvorene. Na tejto premise v rámci rôznych odborností je koniec-koncov postavená celá reforma – optimalizácia siete nemocníc.
Infektologička Mária Kachlíková je predstaviteľkou mladej generácie lekárov. Ako prvá na Slovensku zaviedla fekálnu transplantáciu, ktorá pomáha pacientom s vážnym ochorením čriev. Na Klinike infektológie a geografickej medicíny v Univerzitnej nemocnici Bratislava, kde pôsobí, vykonali od roku 2016 už stovky týchto transplantácií. Priblížila, že transplantácia stolice je najúčinnejšia pri infekčnom bakteriálnom ochorení klostrídiovej kolitíde, ktoré sa môže prejavovať ako opakujúca sa hnačka, ale aj ako život ohrozujúce bolestivé nafúknutie hrubého čreva, ktoré je spojené aj s jeho nepriechodnosťou. „Vo výsledku je to mimoriadne účinná metóda, ktorá už pomohla mnohým pacientom,“ povedala Kachlíková, „Na našej klinike úspešnosť terapie pri klostrídiovej kolitíde presahuje hranicu osemdesiatich percent.“
Výskumy vo svete ukazujú, že fekálna transplantácia by mohla mať značný úspech aj pri nešpecifikovaných zápalových črevných ochoreniach ako ulcerózna kolitída či Crohnova choroba, hepatálnej encefalopatii, ktorá je závažnou komplikáciou rozvinutého ochorenia pečene, a skúma sa tiež efekt pri neurodegeneratívnych ochoreniach či autizme.
Lekárka pripomenula, že k diagnózam tráviaceho traktu, ktoré metóda lieči, vedie najmä neobozretné používanie antibiotík. „Treba si uvedomiť, že väčšina ochorení, ktoré prekonáme, sú vírusového pôvodu. Pri nich ozaj nie sú antibiotiká potrebné. Keď sa zneužívajú, znižuje sa ich účinnosť a zvyšuje sa odolnosť baktérií. Efektívnejšie je spomaliť a ten soplík vyležať. V ambulanciách však vôbec nie sú zriedkavé ponosy ako ,Pán doktor, veď vy ste mi ani nedali antibiotiká?!’ Ja sa ich snažím predpisovať čo najmenej a vzdelávať pacientov. Ich časté a nadmerné užívanie totiž môže vyvolať aj vážne celoživotné ochorenia,“ zdôrazňuje doktorka Kachlíková.
Pomoc deťom rastúcimi endoprotézami aj operáciami ešte v maternici matky
Ortopéd Milan Kokavec je prednostom Ortopedickej kliniky v Národnom ústave detských chorôb, prodekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenkého pre spoluprácu so zdravotníckymi zariadeniami a zdravotnú starostlivosť, hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre pediatrickú ortopédiu a prezidentom Slovenskej ortopedickej a traumatologickej spoločnosti. Na Slovensku často ako prvý aplikuje nové operačné a liečebné metódy a snaží sa, aby boli detským pacientom dostupné tie najlepšie ortopedické výkony. S tímom odborníkov na Slovensku spustili napríklad používanie rastúcich a zvonka ovládateľných endoprotéz po resekciách nádorov dlhých kostí u detí. „Keď liečime detských pacientov so zhubným kostným nádorom, často musíme odstrániť s nádorom aj rastovú platničku. Keďže pacient ďalej rastie, jednu končatinu by mal postupne kratšiu ako druhú. V prípade zákroku u desaťročného dieťaťa môže rozdiel v dĺžke dolných končatín narásť na osem a viac centimetrov. Tým, že endoprotézu elektrickými impulzami zvonka predlžujeme, dĺžkový rozdiel postupne korigujeme bez potreby operácie v anestézii,“ vysvetlil metódu, ktorú s kolegami prevzali z Nemecka.
Gynekológ a pôrodník Vladimír Ferianec je špičkový odborník na modernú fetálnu medicínu. Pracuje na gynekologicko-pôrodníckej klinike v univerzitnej nemocnici v bratislavskom Ružinove. Spolu so svojím tímom urobil niekoľko veľmi komplikovaných operácií detí, ktoré boli ešte v maternici. Niektoré endoskopické operačné úkony, ako napríklad dopĺňanie umelej plodovej vody po jej odtečení či lepenie plodových obalov, priniesol na Slovensko ako prvý a ďalšie operačné úkony sú výnimočné aj vo svetovom meradle. Niektoré postupy sa dostali aj do Amerických medicínskych usmernení.
V rozhovore priblížil niekoľko závažných a unikátnych prípadov, ktoré riešil zákrokmi na deťoch ešte v materniciach matiek. Jedným z nich bolo napríklad dieťa, ktoré malo v pľúcach veľký objem tekutiny. Tá ich zatláčala, preto bolo treba endoskopicky, čiže do plodu vnútri maternice, voperovať hadičku, ktorou sa tekutina tlakom vypustila do plodovej vody. „Pľúca sa tak rozvinuli a mohli sa normálne vyvinúť. To som vtedy urobil po prvý raz vo svojej kariére a bol to vôbec prvý taký výkon na Slovensku,“ objasnil Ferianec.
Málo mladých lekárov, najmä v pediatrických odbornostiach
Miloš Jeseňák je imunológ so zameraním na zriedkavé choroby imunity u detí aj dospelých a profesor v odbore pediatria. Pracuje v Univerzitnej nemocnici Martin, kde vedie oddelenie klinickej imunológie a alergológie, na Klinike detí a dorastu a Klinike pneumológie a ftizeológie. Zároveň je námestníkom riaditeľa. Učí, prednáša a publikuje, je členom viacerých národných a medzinárodných odborných spoločností a redakčných rád domácich aj zahraničných odborných časopisov. V roku 2019 sa stal v tom čase najmladším profesorom klinickej medicíny na Slovensku.
Zhodnotil, že počet pacientov s poruchami imunity a alergiami stúpa, a to z viacerých dôvodov. „Máme lepšiu záchytnosť, včasnejšiu diagnostiku, pacienti sú vzdelanejší a vedia, že v prípade istých príznakov majú ísť na alergológiu. Samozrejme, reálne narastá počet imunitne podmienených ochorení kvôli stresu, nesprávnemu životnému štýlu, nesprávnemu zloženiu stravy, nedostatku oddychu a spánku, nedostatku pohybu… To sú všetko veci, ktoré môžu čiastočne oslabovať imunitný systém súčasných generácií a viesť k vysokej chorobnosti, opakovaným herpesom a ďalším ťažkostiam,“ povedal.
Pre Forbes sa vyjadril aj k odchodom lekárov zo Slovenska: „Keď si zrátame lekárske fakulty, každý rok vyštuduje na Slovensku sedemsto až osemsto medikov. To je pomerne dosť na krajinu s piatimi miliónmi obyvateľov. Napriek tomu ich je opticky málo, najmä v niektorých odboroch. To je aj z dôvodu, že mnohí absolventi odídu do zahraničia a už sa nevrátia. Nemyslím si, že dôvodom odchodu sú peniaze, pretože platy lekárov sa principiálne dorovnali napríklad Českej republike. Snaha by mala smerovať do zlepšovania podmienok v nemocniciach, prístupu k absolventom, ktorí v nich začínajú pracovať či flexibilite pri špecializačnej príprave mladých lekárov na pracoviskách. To sú veci, ktoré by tu mladých lekárov udržali,“ tvrdí. Myslí si, že na Slovensku sa mladí lekári kvôli prístupu starších niekedy cítia nadbytoční a nie je celkom zvládnutá generačná výmena: „Mnohé veľké pracoviská sa potom dostávajú do patovej situácie, že vedúci pracovník sa dostane do dôchodkového veku a odrazu zistí, že nemá nástupcu.“ Vyjadril presvedčenie, že je nevyhnutné mladým ľuďom vytvárať priestor pre rast, podporovať ich a motivovať, no na druhej strane mať od nich očakávania, klásť na nich nároky a dbať na ich profesionálny, vedomostný aj osobný rozvoj.
Pred vyše rokom hovoril profesor Jeseňák v rozhovore pre Zdravotnícky denník o tom, že čakacie lehoty v odboroch imunológia a alergológia sa líšia v závislosti od regiónu, ale vo všeobecnosti sa predlžujú. Lekárom podľa neho spôsobujú problémy výpadky liekov, pomalý príchod inovatívnej liečby, nedostupnosť niektorých diagnostických metód, odosielanie neindikovaných pacientov, ale aj nedostatočné platby za výkony.
V Zdravotníckom denníku sme v minulosti uverejnili rozhovory aj s ďalšími odborníkmi, ktorí sa umiestnili v zozname Forbes. Ambulantná pediatrička Elena Prokopová, ktorá je od roku 2017 hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu a pracovala aj na reforme ambulantnej starostlivosti o deti, pre Zdravotnícky denník povedala, že v prvom rade treba stabilizovať tých lekárov, ktorí v súčasnosti pracujú, aby neodchádzali z ambulancií. „Výchova pediatra trvá desať rokov a ak nám súčasní lekári odídu, nemáme ich kým nahradiť. Takže treba vytvoriť podmienky, aby zostali čo najdlhšie. V prvom rade treba odstrániť všetku administratívu, ktorá nie je nevyhnutne potrebná. Treba posilniť kompetencie sestier, čo odbremení lekára. Samozrejme, dôležité je finančne posilniť ambulantný sektor, aby bolo možné prijať ďalšieho zamestnanca, či už na pozícii recepčného či administratívneho pracovníka, aby robil činnosti, ktoré ďalej odbremenia lekára,“ tvrdí. Potom sa podľa nej pediater bude môcť sústrediť na to, čo je vlastne jeho hlavnou náplňou práce, teda na zdravotnú starostlivosť, a postarať sa aj o väčšie množstvo detí. Okrem toho je dôležitá výchova nových pediatrov, na čo je potrebná aj kampaň v školách, zjednodušenie rezidentského programu a motivácia lekárov, aby mali záujem pracovať v ambulanciách. Ale treba vychovávať aj pacientov a ich rodičov. „Pediatri sa musia v prvom rade postarať o deti, ktoré to potrebujú, a nie o tie, ktorých rodičia to chcú. Bude musieť byť väčšia zodpovednosť za svoje zdravie a aj rodičia sa budú musieť lepšie postaviť k chorobe svojho dieťaťa. Základné veci budú musieť sami zvládnuť,“ hovorí o tom, čo je nutné pri nedostatku lekárov. Tiež povedala, že rodičia od primárnych pediatrov často žiadajú rôzne nezmyselné vyšetrenia. „Pediater je od toho, aby vedel indikovať tie vyšetrenia, ktoré dieťa potrebuje, ktoré sú potrebné a ktoré posunú stanovenie diagnózy ďalej. Ak príde rodič, ktorý sa bojí a je ustráchaný, ale počúva, to je v poriadku. Ale keď sa pustia do diskusie, čo čítali alebo počuli, vtedy je to zložité,“ dodala.
V pneumológii a psychiatrii sú tiež problémy s dostupnosťou
Predseda Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti a expert Svetovej zdravotníckej organizácie v oblasti tuberkulózy Ivan Solovič pracuje ako námestník riaditeľa a primár v Národnom ústave tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch a je hlavným odborníkom pre odbor sociálne lekárstvo. V rozhovore taktiež poukázal na starnutie odborníkov, ktorých nemá kto nahradiť. To je realita aj v odbore pľúcne lekárstvo. V niektorých regiónoch Slovenska pneumológovia úplne chýbajú. Veľkým problémom je podľa neho to, že v každej štvrtej rodine na Slovensku umiera jeden človek na rakovinu pľúc. „To znamená aj veľký počet pacientov za rok, čo súčasné pľúcne ambulancie kapacitne nepokrývajú. Navyše nepatríme medzi odbory, kde by boli nadštandardné úhrady zo strany zdravotných poisťovní tak, aby bola ambulancia vyslovene zisková a lákalo by to aj mladých doktorov. Ďalšia vec je zloženie pacientov, ktorí majú prevažne rakovinu pľúc, obštrukčnú chorobu pľúc a ťažké pľúcne ochorenia, pretože tie jednoduchšie zvládajú aj všeobecní lekári. To v praxi znamená, že pri týchto chorobách nie je priestor na rôzne služby, za ktoré by si musel klient platiť sám,“ vysvetlil Solovič.
Psychiater Michal Patarák, ktorý je prednostom Psychiatrickej kliniky v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici a prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, pre Zdravotnícky denník poukázal aj na ďalší problém okrem nedostatku lekárov v odbore, ktorý spôsobuje nedostupnosť starostlivosti o pacientov: „Môže to byť aj pre nedostatočnú osvetu a nesmiernu stigmu psychických porúch. Ďalší dôvod, prečo sa človek nedostane k psychiatrovi, môže byť, že vplyvom psychickej poruchy nemá sociálne kompetencie na to, aby vyhľadal lekára. Alebo si človek vôbec neuvedomuje, že má psychickú poruchu.“ Ľudia so závažnými psychickými poruchami podľa neho veľmi často nenájdu ani adekvátnu starostlivosť o svoje telesné ochorenie. „Sú zanedbávaní a zomierajú skôr ako ľudia, ktorí psychickú poruchu nemajú. Treba to riešiť na rôznych poliach. Vybudovať a optimalizovať psychiatrickú starostlivosť tak, aby mala viac komunitný ráz. Teda aby sa títo ľudia mohli združovať a niekto im pomohol zorientovať sa v systéme zdravotnej starostlivosti. Tiež je dôležité, aby pacienti boli dobre vybavení informáciami pri prepustení z hospitalizácie, aby bol v ambulantných a ďalších zariadeniach dostupný personál, ktorý im dôkladne vysvetlí, čo majú robiť ďalej, ako žiť so psychickou poruchou. Aby boli informovaní aj rodinní príslušníci a tak ďalej,“ vysvetlil. Pacient, ktorý má problém vyhľadať pomoc, podľa Pataráka pritom ani nemusí byť vážne psychicky chorý: „Môže to byť len človek so sociálnou úzkosťou či fóbiou, pre ktorého je problém už len zdvihnúť telefón.“ Ľuďom s duševnými chorobami sa tiež podľa neho stáva, že niektorí lekári neberú vážne ich fyzické problémy. „Napríklad keď má pacient depresívnu poruchu, lekár predpokladá, že si namýšľa, nevenuje pozornosť tomu, na čo sa sťažuje a pritom sám nechápe, čo vlastne depresívna porucha je a či vôbec môže skresľovať validitu nejakej informácie. Tento prístup zdravotníkov je stigmatizujúci, diskriminujúci a boľavý, a práve to je jeden z dôvodov, prečo sa pacienti so psychickými chorobami dožívajú menej. Nevyhľadajú odbornú pomoc, keď majú nejaké problémy, sčasti preto, lebo túto praktickú stigmu vopred očakávajú,“ podotkol psychiater.
Ocenili akútnu starostlivosť aj liečbu raritných ochorení
V zozname 75 špičkových lekárov a lekárok sa umiestnil aj detský anestéziológ a intenzivista Jozef Kőppl, ktorý je zároveň prezidentom Slovenského Červeného kríža a predsedom Slovenskej resuscitačnej rady. Pre Zdravotnícky denník povedal, že každý človek by sa mal naučiť poskytovať prvú pomoc, lebo hocikedy sa on alebo jeho blízky môže ocitnúť v bezprostrednom ohrození života. Kým príde odborná pomoc, trvá to istý čas, ale ak dôjde k zastaveniu krvného obehu a človeku do 5 minút nepomôžu ľudia okolo a nezačnú ho resuscitovať, je veľmi malá šanca, že prežije bez výrazných poškodení. Doktor Kőppl si myslí, že kurzy prvej pomoci, respektíve základných život zachraňujúcich úkonov ako je resuscitácia, by mali byť v školách povinné. „To by do budúcnosti mohlo priniesť množstvo zachránených životov ľudí v produktívnom veku,“ povedal.
Prednosta internej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava v Ružinove a dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Juraj Payer sa tento rok stal laureátom Krištáľového krídla v kategórii medicína a veda. Porota ocenila jeho výnimočný prínos v endokrinológii a liečbe metabolických ochorení kostí. Pred rokom v rozhovore povedal, že na internej klinike mávajú veľmi veľa starých pacientov, pretože na Slovensku dobre nefunguje geriatrická starostlivosť a oddelenia pre dlhodobo chorých. „Zažívam veľmi veľa pacientov, ktorí ani vyslovene nepotrebujú urgentnú kvalifikovanú starostlivosť vo vnútornom lekárstve. Keď ich nevieme niekam odsunúť alebo zabezpečiť následnú starostlivosť, nevieme dobre prijímať nových akútnych pacientov a venovať sa vysoko špecializovanej starostlivosti. Z môjho pohľadu sú to rôzne ochorenia hypofýzy, ťažké metabolické ochorenia kostí. Máme tu reumatologické centrum pre biologickú liečbu, pacientov so systémovými ochoreniami. Tiež veľké gastroenterologické centrum, ktoré sa venuje nešpecifickým zápalom čreva, pečeňovým ochoreniam. Chceli by sme robiť oveľa viac tejto špecializovanej práce, ale sme veľmi limitovaní,“ poznamenal profesor Payer. Na klinike sa nachádza aj centrum pre ťažké imunologické ochorenia, rôzne autoimunitné a zápalové ochorenia. „Zabezpečujeme aj liečbu, ktorá je veľmi náročná a iba na výnimky. Je tu zopár veľmi raritných kostných a endokrinných ochorení. Diagnostika a starostlivosť o týchto pacientov je veľmi náročná. Rovnako aj administratívne podmienky a komunikácia s poisťovňami,“ priblížil. Zo svojej pozície dekana tiež zhodnotil, že v nemocniciach nie sú ideálne podmienky na praktickú výučbu medikov, pretože je obrovský pretlak študentov na počet pacientov a výrazne menej výučbových lôžok ako napríklad pred 20 rokmi. Tiež by bol rád, keby sa nastavil efektívny dialóg medzi ministerstvami školstva, zdravotníctva a dekanmi slovenských lekárskych fakúlt o tom, koľko študentov v akých špecializáciách a regiónoch slovenské zdravotníctvo potrebuje. „Musíme pritom vychádzať z reálnych dát a aktuálnych, respektíve budúcich potrieb slovenského zdravotníctva, aby sme vedeli nastaviť reálne počty prijímaných študentov, ako aj dostatočné financovanie na zabezpečenie ich kvalitnej výučby počas celého obdobia štúdia,“ poznamenal. Ruka v ruke s tým je samozrejme potrebné rozprávať o personálnych, priestorových a technických kapacitách potrebných na zabezpečenie špičkovej kvality výučby.
Zoznam časopisu Forbes obsahuje aj veľa ďalších odborníkov, za všetkých sú to napríklad ešte onkologička Alexandra Kolenová, transplantologička Zuzana Žilinská alebo intektológovia Peter Sabaka a Pavol Jarčuška, ktorí sa stali verejne známymi počas covidovej pandémie.
Lucia Hakszer
