Programová vyhláška, ktorá určuje hlavné parametre financovania slovenského zdravotníctva, nedostatočne zohľadňuje kvalitu a efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zhodli sa na tom odborníci na sympóziu Zdravotníckeho denníka o financovaní zdravotníctva. Niektorí by viac rozviazali ruky zdravotným poisťovniam, iní by pokojne model programovej vyhlášky opustili.
Hlavnou výhodou programovej vyhlášky je to, že vopred určuje objemy financií, s ktorými môžu jednotlivé segmenty počítať a na základe toho plánovať. Jej negatívom je, že operatívne nereaguje na zmeny v sektore a najmä „neplatí za výsledok.“ Prijatie vyhlášky na aktuálny rok sa naťahuje, v polovici februára sa skončilo ešte len medzirezortné pripomienkové konanie. Rezort zdravotníctva zverejnil na webe konkrétne sumy na rok 2024.
Na sympóziu Zdravotníckeho denníka o financovaní zdravotníctva bola reč aj o tom, či programová vyhláška vôbec má existovať. Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Štofko ju obhajuje, práve z dôvodu plánovania výdavkov, ale priznal, že o jej opodstatnenosti sa v sektore stále diskutuje. Vysvetlil, že väčšina zdrojov sa aj tak použije na mzdy v nemocniciach, ktoré musia každý rok rásť podľa platového automatu. To logicky ponecháva menší priestor na rozvoj a modernizáciu sektora. „Zároveň sa do programovej vyhlášky prvýkrát dostal aj bod o zlepšení hospodárenia nemocníc,“ poznamenal. Zdrojov je podľa neho dosť, ale treba sa baviť o ich distribúcii.
Člen predstavenstva Union zdravotnej poisťovne Jozef Koma zareagoval: „Programová vyhláška je zlý nástroj, lebo poisťovniam presne hovorí, kam majú dávať koľko peňazí, a to bez tlaku na efektivitu.“ Zdroje by podľa neho zdravotníckym zariadeniam mali byť poskytované tak, že si poisťovňa určí, čo za ne chce. V aktuálnom stave sú tak podľa neho zdravotné poisťovne iba niečo ako prietokové mechanizmy.
Viac peňazí ale žiadna zmena
Do zdravotníctva by tento rok malo putovať takmer 8 miliárd eur, čo je navýšenie skoro o miliardu oproti pôvodnému plánu. Kým do ústavnej zdravotnej starostlivosti má ísť o 20 percent viac peňazí, do ambulancií je to o 6 percent viac. Lekár Bratislavského samosprávneho kraja a poslanec Národnej rady SR Tomáš Szalay (SaS) sa však pridáva ju kritike: „Ja si myslím, že tá miliarda navýšenia sa už minula a nevypýtali sme si za to žiadnu protihodnotu. Sektor vie, že tam príde viac peňazí bez toho, aby niečo urobil pre pacienta, skvalitnil starostlivosť. Súhlasím s tým, že zdravotná poisťovňa má nakupovať výsledok. A keď majú riaditelia nemocníc garantované peniaze, tak prečo by robili zmeny.“ Szalay tvrdí, že peňazí je v zdravotníctve dosť, ale otázka je, ako sa míňajú. Problémy s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti podľa neho vznikajú kvôli neefektivite a nekoordinácii využívania zdrojov.
Hoci Jozef Koma tiež poukazuje na neefektivitu, myslí si, že peňazí by sa v zdravotníctve zišlo viac. „Stačí si to porovnať s Českou republikou, kde idú do sektora pomerne na počet obyvateľov asi 2 miliardy naviac,“ podotkol. Ďalšia vec je že pokiaľ sa ľudia nestarajú o svoje zdravie, podľa Komu by sa mali finančne podieľať na zdravotnej starostlivosti. „Dnes už ľudia majú informácie o tom, čo majú alebo nemajú robiť pre zdravie, ale nemajú záujem. Spoluúčasť by to mohla zmeniť,“ myslí si.
Vo vyhláške chýbajú jasné ciele
O nepomernom navýšení financií pre nemocnice oproti ambulanciám lekárka a prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová hovorí, že ambulantný sektor sa bojí o budúcnosť, keďže v aktuálnej situácii mu vyhláška vôbec negarantuje, že dostanú viac zdrojov.
O tom, že programová vyhláška na tento rok stále nie je schválená, štátny tajomník Štofko počas stretnutia s novinármi na ministerstve zdravotníctva povedal, že rozpočet na tento rok bol prijímaný veľmi neskoro, pár dní pred Vianocami. „Čiže na číslach v programovej vyhláške sme začali pracovať až v tomto roku. Na budúci rok sa chceme veľmi polepšiť, preto pripravujeme aj rozpočtovú radu,“ hovorí. Tvrdí, že myšlienka programovej vyhlášky je správna. „Avšak v podobe, v akej je dnes, viac zväzuje ruky ako pomáha zdravotníctvu, a to nie je správne. Je to nástroj, ktorým ministerstvo alokuje zdroje do rôznych segmentov. Mala by obsahovať ciele a parametre, ktoré chceme dosiahnuť a nejaké programy, ktorými chceme ísť. A to absolútne v programovej vyhláške absentuje,“ povedal a dodal, že pri alokovaní zdrojov by mal byť oveľa väčší dôraz kladený na potreby systému a menší na náklady. Vyhláška však podľa neho nebude absolútne rigidná: „Tento rok sme ju pomerne výrazne zmenili, neurčujeme v nej striktné percentá, len minimálne sumy, ktoré idú do rôznych segmentov, a zlučujeme jednotlivé typy starostlivosti, aby sme ponechali trochu väčšiu možnosť poisťovniam na vyjednávanie.“
Ak peniaze sú, je problém ich minúť
Štofko doplnil, že spojenie niekoľkých typov zdravotnej starostlivosti má zabezpečiť aj väčšiu hospodárnosť a efektivitu. Programová vyhláška bola podľa neho dizajnovaná tak, že jej napĺňanie sa bude dať sledovať prostredníctvom konkrétnych indikátorov. Za „absolútnu prioritu ministerky“ na tento rok označil pomoc ambulantným lekárom, hoci práve embulantný sektor sa sťažuje na nedostatok zdrojov. Rezort sa má venovať problematike kapitačných platieb, minimálnej siete ambulancií i zvyšovania kompetencií.
Zdravotnícky analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský poznamenal, že realita vo svete ukazuje, že je veľmi ťažké nadizajnovať systém, ktorý bude platiť za kvalitu a produkciu, nie náklady. Štát aj poisťovne by však mali robiť aspoň postupné kroky na zreálnenie úhrad. „Je pravda, že v slovenskom zdravotníctve je veľká kapitálová diera v porovnaní s Českou republikou a ďalšími európskymi krajinami. Zároveň ale keď zdroje sú, máme problém ich minúť,“ hovorí napríklad o čerpaní financií na niektoré projekty z eurofondov. Podľa analytika treba hovoriť o tom, ako do zdravotníctva budú prichádzať ďalšie potrebné zdroje a nevylúčiť ani riadenú spoluúčasť pacientov.
Spoluzakladateľ Slovenskej spoločnosti pre farmakoekonomiku Martin Višňanský rovnako súhlasí, že v zdravotníckom systéme treba tlačiť na efektivitu, nie doň hneď na začiatku naliať peniaze. Ako problematické označuje nutnosť duplicitného poskytovania niektorých údajov a to, že niektoré dáta v systéme chýbajú. Taktiež, že nie sú jasne definované štandardy a rozsah starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia.
Štát vs. poisťovne
„Na programovej vyhláške je zlé to, že predikovať na rok tisíckam subjektov, ako sa budú vyvíjať ich výdavky, sa úplne nedá,“ podotkol člen predstavenstva poisťovne Jozef Koma.
Lekár a poslanec Tomáš Szalay si myslí, že o prerozdelení peňazí v zdravotníctve by mali rozhodovať poisťovne, ktoré by si sami určili, čo budú nakupovať. „V súčasnosti o tom rozhoduje regulátor, teda úradníci ministerstva zdravotníctva, ktorí nevedia, ako peniaze majú prerozdeliť a potom za to nikto nenesie zodpovednosť,“ hovorí. Lekárka Jaroslava Orosová dopĺňa že práve poisťovne najlepšie vedia, po akých službách je v zdravotníctve dopyt, pretože na ne sa pacient obracia, keď nevie nájsť nejakého lekára.
„Ak to mám zhrnúť – Celú programovú vyhlášku treba zrušiť a peniaze do systému nalievať za nejaké merateľné výstupy,“ vyhlásil na záver Szalay.
Lucia Hakszer
