Ročne na Slovensku diagnostikujú viac ako 40-tisíc zhubných nádorových ochorení. Mnohým úmrtiam sa pritom dá predísť prevenciou, zdravým životným štýlom a včasným záchytom ochorenia. Nie je však žiadnou novinkou, že Slováci zanedbávajú preventívne prehliadky a do ambulancií chodia často až v pokročilých štádiách chorôb. Spomedzi krajín Európskej únie je Slovensko dlhodobo na najvyšších priečkach v úmrtnosti na srdcovo-cievne či onkologické ochorenia.
„Štatistiky sa rôznia, no dobrá prevencia civilizačných ochorení ako sú infarkty, mŕtvice, cukrovka II. typu, neurodegeneratívne ochorenia, rakovina, obezita a iné, môže ročne zachrániť približne 40 miliónov ľudských životov,“ priblížil lekár, odborník na zdravý životný štýl a výživu Boris Bajer. Doplnil, že práve prevencia je kľúčová je aj pre dosiahnutie uspokojivej kvality života v seniorskom veku. „Na našom okolí vidíme, aké je ťažké žiť s chronickými ochoreniami v staršom veku. Ľudia po 80. roku života často nevedia prejsť na toaletu bez pomoci či navariť si. Máme pritom potenciál chodiť v osemdesiatke aj na vysokohorské túry s vnúčatami a pravnúčatami, len ten potenciál zrážame našou neskorou starostlivosťou o svoje zdravie,“ tvrdí Bajer.
Podľa dát Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá má na Slovensku najviac poistencov, preventívnu prehliadku u všeobecného lekára v predošlých dvoch rokoch odignorovalo až 1,3 milióna dospelých, čo je viac ako polovica poistencov, ktorí na ňu mali nárok. Kým v rokoch predtým sa zanedbávanie prevencie dalo prisudzovať pandémii covid-19, v rokoch 2022 a 2023 to už nie je dostatočným argumentom. Až 61 percent ľudí si pritom podľa prieskumov zdravotných poisťovní uvedomuje význam prevencie v starostlivosti o zdravie. Mnohí sa však vyhovárajú na to, že nemajú čas.
Zdravý životný štýl, ktorého súčasťou je aj prevencia, môže pritom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pomôcť predísť až 90 percentám všetkých prípadov cukrovky, 80 percentám infarktov myokardu a 30 percentám všetkých nádorových ochorení. Civilizačné choroby ako cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, rakovina, chronické ochorenia dýchacieho ústrojenstva či duševné poruchy sú podľa WHO príčinou až 86 percent úmrtí v európskom regióne.
Zdravie ale nie je len fyzické. „Ukazuje sa, že aj psychika významne ovplyvňuje náš život. Napríklad ťažká depresia priková pacienta k posteli, nevládze z nej často ani vstať. Úzkosť môže spôsobiť absolútnu sociálnu izoláciu. Chronický enormný pracovný stres je významný rizikový faktor onkologických, kardiovaskulárnych a neurodegeneratívnych ochorení,“ vysvetľuje Bajer s tým, že v praxi zlepšuje život najmä dobrá výživa, pravidelný pohyb, optimálne množstvo a kvalita spánku a dobrý manažment stresu. „Zdravý životný štýl je spoločne s prevenciou jedným z najsilnejších prístupov k dlhodobému maximálnemu zdraviu,“ doplnil.
(luh)
