Slovenskému zdravotníctvu chýbajú peniaze. Výdavky sa pritom s pribudajúcim vekom obyvateľstva budú len zvyšovať. V nasledujúcich rokoch sa tak bude musieť zmeniť jeho financovanie. Novým zdrojom financií by podľa poisťovní aj odborníkov mohlo byť zdravotné pripoistenie. Programové vyhlásenie vlády s ním však nepočíta. Ministerstvo zdravotníctva pritom vedie ministerka Zuzana Dolinková z koaličnej strany Hlas-SD, ktorá o zmene systému financovania hovorila pred voľbami. Jej rezort však teraz tvrdí, že o pripoistení je v tomto momente predčasné hovoriť a na jeho zavedenie musí byť celospoločenský dopyt.
V nasledujúcich rokoch bude Slovensko čeliť rastúcim výdavkom spojeným so starnutím obyvateľstva a menšiemu počtu ekonomicky aktívnych platcov zdravotných odvodov. Štát bude v praxi na tieto výdavky len veľmi ťažko hľadať nové zdroje. V nasledujúcich rokoch sa tak bude musieť zmeniť financovanie zdravotníctva. Vlády síce môžu zvyšujúce sa náklady kryť cez škrty, alebo zvýšiť dane či odvody, no podľa analytikov by to nemuselo stačiť.
Vyriešiť by to mohli nové zdroje, ktoré by okrem iného obsahovali aj zdravotné pripoistenie. Dlhodobo o tom hovoria zdravotné poisťovne, ale aj analytici, lekári či ambulantní poskytovatelia. Aj na základe vyjadrení strán súčasnej vládnej koalície sa očakávalo, že sa tento nástroj objaví aj v programovom vyhlásení vlády. Strana Hlas, ktorá má v rukách aj ministerstvo zdravotníctva totiž pred voľbami hovorila, že plánuje zmeniť systém financovania zdravotníctva.
Pripoistenie sa však v programe vlády nespomína. „Že na túto tému nebola v programovom vyhlásení vlády ani zmienka je pre mňa sklamaním. Pripoistenie nie je o jeho zavedení, ale o vytvorení podmienok na to, aby vzniklo. Tieto podmienky by neboli prospešné len z dôvodu pripoistenia, ale zlepšili by transparentnosť, efektívnosť a motivácie v zdravotníctve ako také. V princípe sa totiž bavíme o definícii nároku ako hlavnej podmienky na to, aby v systéme vzniklo pripoistenie,“ hovorí pre Zdravotnícky denník analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský.
Podľa rezortu zdravotníctva je predčasné hovoriť o pripoistení. Jeho zavedenie si podľa ministerstva vyžaduje odpolitizovanie systému zdravotníctva a prípravu dlhodobej stratégie jeho rozvoja, ktorá bude výsledkom konštruktívneho dialógu o plánovaných krokoch s celým politickým a odborným spektrom a s každým z relevantných subjektov, ktoré v zdravotníctve pôsobia. Rezort chce do procesu začleniť aj zástupcov pacientov. „Otázka nároku pacienta a možnosť pripoistenia sú otázky zásadného významu, preto je široká diskusia nevyhnutná tak isto, ako aj dôsledná príprava jednotlivých krokov na ich zavedenie, pokiaľ bude celospoločenský dopyt,“ uvádza pre Zdravotnícky denník komunikačný odbor rezortu.
Pripoistenie nadštandardu
Priestor na pripoistenie je vo viacerých oblastiach. V zahraničných štúdiách sa najčastejšie uvádza krytie špecifickej starostlivosti, urýchlenie prístupu k liečbe a širší výber poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Do popredia vystupujú najmä komfort, kvalita a čas. V rámcoch súčasnej legislatívy by bolo možné pripoistiť si napríklad častejšie preventívne prehliadky, viac výkonov v rámci prehliadok a ich rozšírenie na ďalšie špecializácie, ako napríklad kardiologickú alebo onkologickú prevenciu.
Pripoistenie by tiež mohlo zahŕňať nepovinné očkovanie a iné v súčasnosti nehradené zdravotné výkony, vyšetrenia či kúry, ktoré zdravotnícke zariadenia už ponúkajú ako súčasť rôznych balíčkov. V rámci stomatológie sa dá pripoistiť použitie nadštandardných materiálov a výkony, ktoré nie sú hradené z verejného poistenia. Ide napríklad o dentálne implantáty, pečatenie zubov alebo dentálna hygiena.
Vlachynský hovorí, že pripoistenie by mohlo slúžiť na nekategorizované a nadlimitné technológie, nadštandardnú frekvenciu a obsah preventívnych prehliadok, nepovinné očkovanie, stomatologické výkony, ale aj skorší termín pri neakútnych diagnózach, druhý názor, komplexný manažment diagnóz a teoreticky je možné vytvoriť priestor v kúpeľnej liečbe a podobne. „Pripoistenie by malo z logiky veci fungovať na komerčnom a konkurenčnom princípe, preto by presný obsah nemal definovať nejaký zákon, ale malo by to byť obsahom podnikateľského objavovania jednotlivými poisťovňami,“ hovorí analytik z INESS.
O pripoistení dlhodobo hovoria napríklad aj súkromné zdravotné poisťovne Union a Dôvera. Tie ale upozornili aj na riziká zdravotného pripoistenia, jedným z nich je napríklad ďalšie znižovanie dostupnosti verejnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu presunu kapacít. „Môže byť problém si doplatiť za skoršiu starostlivosť, pretože nemocnice ani ambulancie nebudú mať kapacity a nechceme, aby došlo k obmedzovaniu štandardu,“ povedal Marián Faktor z poisťovne Dôvera na letnej diskusii k publikácii knihy právničky Kataríny Fedorovej s názvom Priestor pre zdravotné pripoistenie na Slovensku.
Stabilizácia financií
Zuzana Dolinková ešte pred voľbami na diskusii pri Okrúhlom stole Zdravotníckeho denníka hovorila, že slovenské zdravotníctvo musí byť dofinancované a po predčasných parlamentných voľbách by to mala byť premiérska téma. „Akákoľvek vláda vzíde z predčasných parlamentných volieb, bude musieť dofinancovať slovenské zdravotníctvo. Zároveň musí byť sektor zdravotníctva premiérska téma,“ zdôraznila vtedy Dolinková s tým, že ešte predtým, ako by sa zaviedlo pripoistenie, musí podľa podpredsedníčky Hlasu štát zistiť, koľko peňazí treba na ambulancie, nemocnice, prevenciu a podobne.
Samotná strana Hlas, ktorá spravuje ministerstvo zdravotníctva, vo svojom predvolebnom programe hovorila o zmene systému financovania zdravotníctva. Hlas chcel presadiť zmenu spôsobu výberu, rozsahu a spravovania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. „Akákoľvek zmena systému financovania zdravotníctva si bude vyžadovať čas, úsilie a koordináciu zainteresovaných strán. Všetky zmeny však musia byť vykonané postupne a musia byť pozorne sledované, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov,“ uvádzala strana vo svojom programe.
Do samotného programového vyhlásenia vlády sa v rámci financovania zdravotníctva dostali len všeobecné záväzky. Rezort chce hľadať alternatívne zdroje financovania výstavby a modernizácie nemocníc pomocou finančných schém aj mimo štátneho rozpočtu a európskych fondov. Základnými piliermi opatrení bude podľa programu okrem iného aj stabilizácia finančného prostredia. Nastaviť sa majú tiež adekvátne podmienky financovania vzdelávania medikov.
Analytici z INESS vypočítali základný scenár vývoja výdavkov Slovenska na zdravotníctvo do roku 2030 na základe extrapolácie doterajších výdavkov. Tie by mohli stúpnuť na úroveň od 4,89 miliardy eur do 11,11 miliardy eur. Podľa ďalšieho scenára budú verejné výdavky na zdravotníctvo na Slovensku v roku 2030 predstavovať 6,39 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a HDP dosiahne hodnotu 151,5 miliardy eur. Výdavky na zdravotníctvo teda budú podľa tohto scenára v roku 2030 predstavovať 9,68 miliardy eur.
Miroslav Homola
