Nedostatok stredného zdravotného personálu, predovšetkým sestier, ohrozuje celé Slovensko aj ďalšie európske krajiny. V Bratislavskom kraji je situácia alarmujúca najmä kvôli blízkosti Česka a Rakúska, kam sestry odchádzajú za lepšími platovými a pracovnými podmienkami. Ohrozuje to poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov regiónu. Samospráva preto spolupracuje s odbornými organizáciami, zdravotnými školami a ďalšími inštitúciami. V stredu na tlačovej konferencii predstavila jedno z možných riešení situácie.
Všeobecné lekárky prišli s iniciatívou vzdelávania sestier na prácu vo všeobecných ambulanciách. Ich cieľom je zefektívniť prácu a zlepšiť imidž ambulancií, ktoré sú vo veľkej miere manažované práve sestrami. „Mali sme edukačné programy pre ambulantných lekárov. Ale v ambulancii potrebujeme zdravotnú sestru, ktorá s nami bude držať krok. Stále sme sa spoliehali na systém, že sa to v ňom naučia, ale náplň práce vo všeobecnej ambulancii je úplne iná ako v špecializovanej ambulancii alebo v nemocnici. To ešte nehovoríme o tom, že od sestry očakávame triáž pacientov,“ hovorí lekárka a jedna zo školiteliek programu EduCAMP, ktorý je akreditovaný Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek, Patrícia Eftimová.
Podstatou triáže je predovšetkým určiť poradie pacientov podľa ich naliehavosti. Problém je však v tom, že kým lekári majú etablované školenie na prácu v ambulanciách, takéto vzdelávanie sestier neexistuje. „Všetko sa naučia až v praxi, ale keď ako lekár nemáte sestru alebo nie je dostatočne kvalifikovaná, znižuje to už i tak dosť krehkú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Chceme, aby bola zachovaná kapacita ambulancií a pacient bol vybavený na úrovni. Ale keď má lekár školiť sestru v tom, aké elektronické nástroje v ambulancii využíva, akou legislatívou sa musia riadiť a podobne, je to veľmi neefektívne a odčerpáva to už i tak obmedzené časové zdroje,“ skonštatovala Eftimová.
Stredoškolské a vysokoškolské vzdelávanie zdravotných sestier podľa nej a ďalších všeobecných lekárok v programe EduCAMP nereflektuje potreby praxe v ambulanciách, preto oslovili Bratislavský samosprávny kraj, aby zastrešil ich program.
Vzdelané sestry zefektívnia prácu a odbremenia lekárov
Bratislavský krajský lekár Tomáš Szalay povedal, že samospráva si uvedomuje svoj záväzok a vyvíja snahu, aby zabezpečila dostatočné množstvo kvalifikovaných sestier. „Zdravie obyvateľov a prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti je našou prioritou a v snahe zabezpečiť situáciu komunikujeme s relevantnými odbornými partnermi a inštitúciami a hľadáme udržateľné riešenia,“ tvrdí Szalay. Hlavná sestra Bratislavského kraja Ivana Šurinová dodala: „Kvalifikovaných zdravotných sestier je málo a preto je potrebné robiť všetko preto, aby sme ich v kraji udržali, zlepšili pre nich podmienky na prácu a zabezpečili im kvalitné vzdelávanie a vyššie kompetencie. Ide o odborné zdravotnícke pracovníčky a pracovníkov.“
„Akreditované vzdelávanie sestier je dôležité a sestry majú veľký záujem o ďalšie vzdelávanie a zlepšovanie svojich kompetencií,“ tvrdí Patrícia Eftimová. Všeobecná lekárka a spoluautorka kurzov EduCAMP Jana Striško Senčáková dodáva: „Čím viac dbáme na vzdelávanie sestier, tým viac sa nám darí odľahčiť aj všeobecných lekárov a umožniť tak efektívnejšie rozloženie práce a lepšiu zdravotnú starostlivosť.“
Striško Senčáková priblížila, že kľúčová v práci lekárov i sestier je orientácia na pacienta a integrovaný prístup k nemu. Pre jeho zabezpečenie je ale dôležité mať dobrú logistiku a zvyšovať kapacitnú priepustnosť ambulancie – čiže to, koľko pacientov dokáže denne vybaviť. „Na to musíme vedieť, aké výkony sa tam vykonávajú, mať správnu triáž, vedieť zabezpečiť prvotné aj kontrolné vyšetrenia, dobre plánovať, mať vybudované kontrolné mechanizmy a integrovať sa so špecializovanou starostlivosťou,“ vymenovala. Základným problémom v logistike je podľa nej to, že chýbajú priestory na vykonávanie lekárskej praxe, „Ale kto nám ich dá? Máme ich pýtať zasa len od VÚC alebo miest? Má si ich ako samostatne zárobkovo činné osoby kupovať alebo ich hľadať v starých poliklinikách?“ pýta sa všeobecná lekárka.
Čo sa týka logistiky, tiež by podľa nej bolo treba zabezpečiť, aby sa v čakárňach nestretávali pacienti s akútnou infekciou s tými, ktorí idú na predoperačné vyšetrenia, ale v súčasných podmienkach sa to nedá. „Sčasti je to aj absolútnou nedisciplinovanosťou pacientov, ktorým môžete povedať, kedy majú prísť, no oni aj tak prídu inokedy,“ poznamenala Striško Senčáková.
Obrovský záujem
Všeobecné lekárky zdôraznili, že súčasťou optimálnej starostlivosti v primárnom sektore by mali byť okrem lekára a sestry alebo viacerých sestier aj praktická sestra, asistent výživy, verejný zdravotník a administratívny pracovník. Avšak pri súčasnej personálnej tiesni v sektore ide o nereálnu požiadavku. Aj to, že v jednej ambulancii sú dve sestry, je podľa nich výnimočné. Niekedy tam stredný zdravotnícky personál chýba úplne.
Jana Striško Senčáková upozorňuje, že pozícia sestry je niekedy dehonestovaná. Pritom sestry sú extrémne preťažené. V školách ani v nemocniciach sa podľa nej nepripravia na prácu v primárnom sektore. Vzdelávanie v EduCAMPe sa skladá z viacerých častí – odbornej, legislatívnej, administratívno-organizačnej a v neposlednom rade komunikačnej. Školiteľmi sú experti z radov odborných lekárskych a sesterských spoločností, psychológ, sociológ aj právnik.
„Dopyt po tomto vzdelávaní je obrovský,“ hovorí. V najbližších dvoch týždňoch plánujú spustiť registračný formulár a vypísať termíny. Prvé školenia novej edukačnej platformy Pani sestrička začnú v januári 2024. Cieľovou skupinou sú zdravotné sestry ambulancií všeobecných lekárov, praktické sestry, nemocničné sestry, ktoré by v budúcnosti chceli pracovať v ambulanciách všeobecných lekárov, absolventi stredných zdravotníckych škôl a záchranári.
Aj komunikácia a psychohygiena
Medzi školiteľmi budú aj skúsení kouči pre komunikáciu s pacientom v ambulancii a čakárni. Pri cvičeniach pod ich vedením si majú zdravotníci zvýšiť komunikačnú úroveň, precvičiť techniky zvládania záťažovej komunikácie a na príkladoch z praxe natrénovať riešenie konfliktov.
Lektorka pre komunikáciu a manažment Adela Makovínska priblížila: „Je potrebné trénovať u sestier zvládanie záťažovej komunikácie s pacientom a rodinným príslušníkom, nastaviť techniky aktívneho počúvania a asertívne zvládanie konfliktu na situáciách z dennodennej práce. Rovnako dôležité je venovať sa zvládaniu emócii v komunikácii, vlastnej psychohygiene a predchádzať vyhoreniu.“
Séria odborných kreditovaných školení sa koná pod záštitou Ministerstva zdravotníctva SR v rámci sústavného vzdelávania v súlade so Stratégiou všeobecnej ambulantnej starostlivosti do roku 2023. Rezort zdravotníctva uviedol, že podporí každú aktivitu smerujúcu k náprave aktuálneho stavu v ambulanciách a chcú vrátiť povolaniu sestry niekdajší rešpekt. Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo a lektorka EduCAMPU Adriana Šimková uviedla, že všeobecní lekári a sestry sú dôležití aj preto, lebo práve oni svojich pacientov najlepšie poznajú. „Prioritou projektu je dovzdelanie súčasných sestier v ambulanciách všeobecných praktických lekárov pre dospelých s ohľadom na rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov a ich sestier a nové požiadavky na manažment ambulancie,“ uviedla.
Nový šéf bratislavského zdravotníctva
Projekt sa zatiaľ robí pod hlavičkou Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), ale Tomáš Szalay je presvedčený, že ním inšpirujú aj kolegov v iných regiónoch. Keďže Szalay sa po voľbách stal poslancom parlamentu, riaditeľom Odboru zdravotníctva BSK je od 1. novembra tohto roka Peter Kardoš. Szalay túto funkciu zastával od roku 2020. Ostáva krajským lekárom.
Peter Kardoš vyštudoval právnickú fakultu a bol manažérom vo verejnej i v štátnej správe. Hovorkyňa kraja Lucia Forman priblížila, že Kardoš má bohaté skúsenosti s riadením tímov. Nový riaditeľ Odboru zdravotníctva BSK konštatuje, že situácia so zdravotníckym personálom všeobecne na celom Slovensku nie je dobrá a v Bratislavskom kraji sú najvypuklejšie problémy v regiónoch Malacky a Senec. „Je to pre nárast počtov obyvateľov v satelitoch, nedostatok priestorov aj personálu, ktorý odchádza za lepšími podmienkami do Česka a Rakúska,“ zhrnul. Pre Zdravotnícky denník upresnil, že to najdôležitejšie, načo sa vo svojej funkcii plánuje sústrediť, je stabilizácia personálnej situácie v kraji. „Kraj robí v rámci svojich kompetencií maximum. Mojou snahou je viesť komunikáciu s lekármi a zdravotníckym personálom, aby sme dokázali čo najlepšie manažovať očakávania pacientov a zároveň aj očakávania poskytovateľov,“ uzavrel Kardoš.
Lucia Hakszer
